Ako stredoškolák sa zblížil s jezuitmi a bol činný v ich náboženských združeniach. V tom čase mal živé styky aj so saleziánmi, zvlášť so známym vychovávateľom mládeže donom Antoniom Cojazzim (čít. kojacim). Ale ako vysokoškolák sa najviac zblížil s dominikánom pátrom Filipom Robottim, ktorý pôsobil ako kazateľ a neohrozený sociálny apoštol. Jeho prostredníctvom sa zoznámil nielen s Tretím rádom sv. Dominika, ktorý je akousi laickou vetvou dominikánskej rehole, ale aj s krúžkom "Circolo Savonarola", ktorý sa usiloval rehabilitovať kontroverznú postavu Girolama Savonarolu, dominikánskeho askétu a revolucionára. Mladým imponoval Savonarolov dôsledný boj proti korupcii v Cirkvi i mimo nej. V tomto boji šiel až do krajnosti, čo ho napokon stálo život na popravisku.
Pier Giorgio sa stal členom Tretieho rádu sv. Dominika spolu s inými mladými ľuďmi dňa 28. mája 1922. Na znak sympatie so Savonarolom si zvolil rádové meno Fra Girolamo (Brat Hieronym). Ako člen tretieho rádu dostal malý biely škapuliar a laický breviár - "Malé ofícium Panny Márie". To sa mal pravidelne modlievať. Okrem toho sa mal denne modliť ruženec, čo robil už dlhé roky. Zo súkromného záujmu chcel preštudovať spisy Girolama Savonarolu a prečítať si "Teologickú sumu" sv. Tomáša Akvinského, najväčšieho teológa dominikánskej rehole a Cirkvi.
www.katolici.szm.com/…/Pier-Giorgio-Fr…