Clicks59
Peter(skala)

... a čo keď Záborskej návrh krachne?

blog.hlavnespravy.sk/…o-ked-zaborskej-navrh-krachne/

Záborskej návrh nie je to, o čom by proliferi snívali. Treba však oddeliť jeho podporu od zlej pro choice argumentácie Anny Záborskej v Aktualitách, v ktorých označila zákon o ochrane nenarodených detí pred bezdôvodným potratom za zlú cestu. Návrh zákona je čajový a pozmeňujúcimi návrhmi sa možno stane ešte čajovejší, ale má v sebe zákaz reklamy na potrat, a určite stojí za to ho podporiť. Len ho netreba označovať za najväčší pro-life zákon za posledných 30 rokov.

Tri možnosti

Ak bude návrh Záborskej o pomoci ženám úspešný, budeme počuť mnoho o výbornej taktike a úspechu vyjednávania. Ani liberál by nemal mať problém ho podporiť. Veľmi si želám, aby prešiel a aby to nebol posledný pro-life zákon z koalície. Dal by Boh.

Horšie bude, ak neprejde. Vtedy sa bude hľadať vinník alebo obetný baránok. Čo sa môže stať? Okrem prijatia zákona totiž existujú dve varianty, ktoré prichádzajú do úvahy. Jednou z nich je, že zákon neprejde. Asi najhoršou dýkou do chrbta bolo verejné vyhlásenie jej 16 kolegov z OĽANA, ktorí novelu nepodporia. Toto by si kolegovia robiť verejne nemali, aj keby zákon nepodporili. Nielen, že to zvyšuje hodnotu opozičných hlasov, ale umožňuje taktizovanie tej časti opozície, ktorá rozdelenie využije na porážku tohto koaličného návrhu.

Ďalšia možnosť je, že návrh prejde menej ako 76 hlasmi a prezidentka využije právo veta. Tak sa tento príbeh predĺži a potopí, pretože získať 76 hlasov nie je jednoduché. Jej vyjadrenia o dôležitosti diskusie tomu môžu nasvedčovať. Je to liberálna prezidentka, ktorá pravdepodobne túto „službu“ svojim (vybraným) voličom urobí. A jej kresťanskí voliči sa už raz hanbiť mohli, keď prezidentka niečo pred voľbami sľubovala a potom poslala Rade Európy list bez právnych účinkov a náš podpis pod Istanbulským dohovorom ostal účinný.

Prečo je to také trápenie?

Zlá taktika spojená so zlou komunikáciou s prímesou istej politickej naivity. Nie, nepokladám sa za múdrejšieho, len sme to už viackrát zažili na vlastnej koži. Začalo to úplne zle tým, že bol odkopnutý víťazný motív, ktorým je záchrana nenarodeného dieťaťa.


Oddeľte opatrenia na pomoc ženám od opatrení na ochranu nenarodeného dieťaťa a vznikne Vám Cigániková s jej chemickým potratom, ktorý je vraj „šetrnejší“ k žene. Veď aj to je pomoc ženám, či nie? Hoci o „šetrnosti“ chemického potratu by viac ako p. Cigániková mohla hovoriť rodina tých dvoch matiek, ktoré si chemickým potratom privodili smrť vo Veľkej Británii tento rok. Chemický potrat zabíja nielen dieťa! Zabíja niekedy aj matku! Briti začiatkom epidémie povolili „chemický potrat – urob si sama“ a počet potratov drasticky vzrástol. Takže nie iba na Islande, ale aj vo Veľkej Británii po zavedení potratovej tabletky stúpal počet potratov a dochádzalo v súvislosti s potratovou tabletkou k vážnym zneužitiam.

Ale chceli sme sa baviť pri pro-life zákone o chemickom potrate? Nechceli. A prečo sa o ňom bavíme? Lebo nenarodené dieťa sa v tejto komunikácii dostalo na okraj. Začalo to tým, že bola prebratá pro-choice argumentácia, odmietnutá tzv. poľská cesta ochrany pred bezdôvodným potratom ako tá, čo k cieľu nevedie. Hovorilo sa mnoho o tom, ako zákopová vojna nevedie k cieľu a skončilo sa nakoniec v zákopoch, namiesto v útoku za život.

Prečo „Nesúdime, pomáhame!“ nezaberá?

Tento prebratý citát prolife kampane z Čiech je ľúbivý a vyzerá byť taký „správne“ milo kresťanský. Má svoj nepopierateľne správny význam pri osobnom styku so ženou. Má význam aj pri kampani zameranej na rozšírenie služieb pomoci. Pristupovať k matke, ktorá dala svoje dieťa zabiť alebo o tom rozmýšľa, bez odsudzovania jej osoby je správne. My tu nie sme na to, aby sme súdili človeka.

Prečo sa nehodí takáto komunikácia pri zákone? Pretože v zákone, aj v komunikácii o zákone je úplne nevyhnutné odsúdiť čin, ktorý je jedným z najodpornejších zločinov pod slnkom. Aký rešpekt môže mať zákon voči takémuto zločinu? Žiadny! Nenarodené deti nemôžu byť zabíjané! Musíme to zastaviť! To ľudí ovplyvňuje a vychováva. A zákon má vychovávať. Odsúdeniahodné skutky človek nepácha tak ľahko, ako schvaľované. Samotná komunikácia tak má potenciál znížiť počet potratov. Ak sa zbavujeme základného dôvodu sporu, nemôžeme v srdciach ľudí vyhrať. Vyzeráme ako vypľutí a nedôveryhodní. A nečudujme sa, že Cigániková exceluje tam, kde by sa mala hanbiť a schovávať. Rodič úmyselne zabije vlastné nenarodené dieťa a ja poviem, že rozhodnutie ženy rešpektujem, lebo je slobodná bytosť? Nepovedal by som to pri inej vražde, o to menej, môžem tieto slová vysloviť pri vražde dieťatka.

Zlá taktika ustupovania

Taktiku ustupovania som zažil pri návrhu o tlkote srdca, predloženého poslancami SNS. Dobrý cieľ, ktorým bolo zvýšenie priechodnosti, viedol k postupnému okresávaniu, až nakoniec zákon neobsahoval skoro nič, hádam okrem zákazu reklamy a nakoniec aj tak neprešiel. Napísal som o tom vtedy, že takýto prístup nevedie k cieľu.

Aj vtedy sa strhla bitka o nič. Aj vtedy ľudia s aureolou odborníkov bez atestácie v ultrazvukovej medicíne dokázali cez mainstreamové liberálne médiá presvedčiť bežný ľud a nielen liberálnych poslancov, že počúvanie tlkotu srdca by dieťatku (určenému na roztrhanie potratom) „uškvarilo srdce“. Nezáleží na tom, že všetky významné svetové odborné ultrazvukové spoločnosti používanie Dopplerovho ultrazvuku povoľovali vo svojich pravidlách aj v prvom trimestri. Poslanci ustupovali a ustupovali. A ako sa strácal význam zákona, strácal sa aj zápal oň. Znechutenie je jedno z najvážnejších rizík tohto prístupu.

Čítam, že sa v Záborskej návrhu začína ustupovať pri reklame a vraj môže zostať reklama na zariadenie, kde potraty vykonávajú, ale nie na „produkt“. Cieľom zákazu reklamy malo byť najmä zníženie potratovej turistiky z Poľska. Ako to zníži potratovú turistiku, ak sa budú ďalej na internete reklamovať zariadenia, ktoré vykonávajú potraty?

Riziko návrhov s nízko nastaveným minimom je v tom, že nie je z čoho ustupovať. Preto prvý návrh z koalície mohol byť maximalistický a odrobinky po porážke by boli oveľa priechodnejšie. V štýle dajme im aspoň tie odrobinky, nech sú ticho! Aj ten prvý zápas by sa hral poctivejšie a s plnými argumentami.

Uznanie reality

Verím, že už aj predkladatelia vidia sami, že téma nenarodeného života a rodiny je témou, v ktorej prebieha najostrejší zápas medzi dobrom a zlom. Niekto to môže nazývať kultúrna vojna. Bolo naivné myslieť si, že druhá strana ostane pasívna. Ide o symbol. Preto kričí, aj keď o nič nejde. Nekráča sa totiž ich smerom.

Ako na to? Jedna vec je presviedčanie, druhá povolené politické dohody. Budú chcieť liberálni poslanci z OĽANA a Za ľudí niečo od svojich kresťanských kolegov, ktorým plánujú potopiť zákon? V budúcnosti určite áno. Ak zákon padne, určite by som im to nedaroval a dopredu by som im o tom povedal. Ich návrh môže byť dobrý, ale to bol aj tento návrh, ktorý plánujú potopiť.

Prajem predkladateľom úspech. Veľmi si to želám, ale oveľa viac si želám, aby v prípade neúspechu, nehľadali obetného baránka tam, kde nie je. Na vine určite nie je návrh zákona o zákaze bezdôvodných potratov, ktorý sa snaží vrátiť nenarodené dieťa do centra debaty, kam patrí. Ten musí byť ich prvou métou. A nech v prípade neúspechu nebičujú ani seba, to nepotrebujeme. Predložili dobrý zákon! Potrebujeme, aby boli znovu pripravení vložiť sa do zápasu so zápalom za nenarodené deti a podali ďalší návrh. Držme im v tom všetkým palce.

JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD.

Predseda Aliancie za rodinu