pokorny
11427

Boh miluje bezpodmienečne a nezištne

Pápež pokračoval v katechézach o nádeji: Boh miluje bezpodmienečne a nezištne
Pápež František počas generálnej audiencie na Námestí sv. Petra vo Vatikáne
14/06/2017 13:48

Vatikán 14. júna – Božiu lásku si nepotrebujeme najprv zaslúžiť, ale je jeho nezištným darom. Naša nádej sa preto zakladá na istote, že sme jeho milovanými deťmi. Touto myšlienkou Svätý Otec František pri dnešnej generálnej audiencii vo Vatikáne pokračoval vo svojom cykle o kresťanskej nádeji.
V horúcom slnečnom počasí organizátori prichýlili skupiny chorých v Aule Pavla VI., kde ich Svätý Otec pozdravil ešte pred príchodom na Námestie sv. Petra. Aj prítomných na námestí v úvode pozval, aby s nimi vytvorili duchovné spojenie.
Biblickým úvodom ku katechéze bol úryvok z Lukášovej 15. kapitoly o návrate márnotratného syna: «I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom“. Ale otec povedal svojim sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa“. A začali hodovať.» (Lk 15,20-24a)
Plné znenie katechézy Svätého Otca
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnes sa táto audiencia koná na dvoch miestach, avšak prepojených cez veľkoplošné obrazovky. Chorí, aby netrpeli horúčavou, sú v Aule Pavla VI., a my sme tu. Všetci sme však spolu. A spája nás Duch Svätý – ten, kto vždy vytvára jednotu. Pozdravujeme tých, čo sú v aule.
Nikto z nás nemôže žiť bez lásky. A jedným nepekným druhom otroctva, do ktorého môžeme upadnúť, je domnievať sa, že lásku si treba zaslúžiť. Možno veľká časť úzkosti súčasného človeka pochádza z tohto: z presvedčenia, že ak nie sme silní, príťažliví a pekní, tak sa nami nikto nebude zaoberať. Toto je cesta meritokracie, nie je tak?
Mnohí ľudia sa dnes usilujú o istú viditeľnosť len preto, aby utíšili akúsi vnútornú prázdnotu: akoby sme boli osobami večne potrebujúcimi uistenia. Viete si však predstaviť svet, kde si všetci žobrú o pozornosť druhých uvádzaním dôvodov, zatiaľ čo nikto nie je ochotný druhého milovať nezištne? Predstavte si takýto svet... svet bez nezištnosti lásky... Vyzerá to ako ľudský svet, no v skutočnosti je to peklo.
Mnohé narcistické prejavy človeka sa rodia z pocitu osamelosti. A aj z osirelosti. Neraz sa v pozadí zdanlivo nevysvetliteľného správania ukrýva jedna otázka: je možné, že si nezaslúžim byť oslovovaný po mene? Čiže byť milovaným? Lebo láska vždy oslovuje po mene...
Keď tým, kto nie je milovaný alebo sa ním necíti byť, je dospievajúci človek, môže sa z toho zrodiť násilie. V pozadí mnohých foriem sociálnej nenávisti a výtržníctva je častokrát srdce, ktorému sa nedostalo povšimnutia. Neexistujú zlé deti, rovnako ako neexistujú dospievajúci, ktorí by boli celkom skazení, avšak existujú takí, čo sú nešťastní. A čo nás môže urobiť šťastnými, ak nie skúsenosť darovanej a prijatej lásky?
Život ľudskej bytosti je vzájomná výmena pohľadov: niekto, kto nám vyčarí prvý úsmev, a my, ktorí sa nezištne usmejeme na toho, kto je uzavretý v smútku, a tak mu umožníme dostať sa z neho von. Výmena pohľadov: pohľad do očí... a otvárajú sa dvere srdca.
Prvým krokom, ktorý Boh robí smerom k nám, je krok lásky, ktorá je ústretová a bezpodmienčná. Boh miluje ako prvý. Boh nás nemiluje preto, že je v nás nejaký dôvod vzbudzujúci lásku. Boh nás miluje, pretože on sám je láskou a láska pre svoju prirodzenosť má tendenciu sa šíriť, darovať sa. Ani svoju dobrotivosť Boh neviaže na naše obrátenie: jedine v tom zmysle, že ono je dôsledkom Božej lásky.
Svätý Pavol to dokonale vystihuje: «Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici» (Rim 5,8). - Keď sme boli ešte hriešnici. Bezpodmienečná láska. - Boli sme „vzdialení“, ako márnotratný syn v podobenstve: «Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto» (Lk 15,20). Z lásky k nám Boh uskutočnil exodus zo seba samého, aby nás prišiel navštíviť do týchto končín, kde bolo nemysliteľné, že by tam on vkročil. Boh nás miloval aj vtedy, keď sme boli zatúlaní.
Kto z nás miluje takýmto spôsobom, ak nie ten, kto je otcom či matkou? Mama aj naďalej miluje svoje dieťa, aj vtedy, keď je toto dieťa vo väzení. Pamätám si na mnohé mamy, v mojej predošlej diecéze, ako čakávali v rade na vstup do väzenia, množstvo matiek. A nehanbili sa. Syn bol vo väzení, no bol to ich syn. A znášali mnohé pokorovania pri prehliadkach pred vstupom, avšak: „Je to môj syn!“ – „Pani, veď váš syn je zločinec!“ – „Je to môj syn!“
Jedine táto láska matky a otca nám dáva pochopiť, aká je láska Boha. Matka nežiada zrušenie ľudskej spravodlivosti, lebo každé pochybenie si vyžaduje vykúpenie, avšak matka nikdy neprestane trpieť pre svoje dieťa. Miluje ho aj vtedy, keď je hriešnikom. Boh tak isto koná s nami: sme jeho milovanými deťmi! Nuž, môže sa stať, že by mal Boh nejaké deti, ktoré by nemiloval? Nie. Všetci sme milovanými Božími deťmi.
Nad naším životom nie je nijaké zlorečenie, jedine dobrotivé slovo Boha, ktorý utvoril našu existenciu z ničoho. Všetko zahŕňajúcou pravdou je vzťah lásky spájajúci Otca so Synom prostredníctvom Ducha Svätého, vzťah, do ktorého sme prijatí skrze milosť. V ňom, v Kristovi Ježišovi, sme boli chcení, milovaní, vytúžení. Je tu niekto, kto do nás vtlačil prvotnú krásu, ktorú žiaden hriech, žiadne nesprávne rozhodnutie nikdy nebude môcť úplne vymazať.
Sme vždy v Božích očiach malými fontánami, ktoré sú na to, aby chrlili dobrú vodu. Povedal to Ježiš samaritánskej žene: «Voda, ktorú [ti] dám, stane sa v [tebe] prameňom vody prúdiacej do večného života» (Jn 4,14).
Aký je liek na zmenu srdca nešťastnej osoby? Aká je medicína na premenu srdca človeka, ktorý nie je šťastný? [prítomní odpovedajú: Láska!] Silnejšie! [kričia: Láska!] Výborne! Vynikajúco! Ste všetci skvelí! A ako dáme človeku pocítiť, že je milovaný? Predovšetkým ho treba objať. Dať mu pocítiť, že je vytúžený, že je dôležitý a prestane byť smutný.
Láska vyvoláva lásku, a to silnejším spôsobom než keď nenávisť vyvoláva smrť. Ježiš nezomrel a nevstal z mŕtvych pre seba samého, ale pre nás, aby naše hriechy boli odpustené. Je tu teda čas zmŕtvychvstania pre všetkých: čas pozdvihnúť chudobných z malomyseľnosti, predovšetkým tých, ktorí ležia v hrobe po dobu oveľa dlhšiu než tri dni. Nech tu, na naše tváre zaveje vietor oslobodenia. Nech tu vzklíči dar nádeje. A nádej je tá od Boha Otca, ktorý nás miluje takých, akí sme: miluje nás vždy, všetkých. Dobrých aj zlých. Súhlasíte? Ďakujem!
(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-
(sk.radiovaticana.va/…/1318920)
pokorny
Z katechézy Pápeža Františka:
"Nikto z nás nemôže žiť bez lásky. A jedným nepekným druhom otroctva, do ktorého môžeme upadnúť, je domnievať sa, že lásku si treba zaslúžiť. Možno veľká časť úzkosti súčasného človeka pochádza z tohto: z presvedčenia, že ak nie sme silní, príťažliví a pekní, tak sa nami nikto nebude zaoberať. Toto je cesta meritokracie, nie je tak?
Mnohí ľudia sa dnes usilujú …More
Z katechézy Pápeža Františka:
"Nikto z nás nemôže žiť bez lásky. A jedným nepekným druhom otroctva, do ktorého môžeme upadnúť, je domnievať sa, že lásku si treba zaslúžiť. Možno veľká časť úzkosti súčasného človeka pochádza z tohto: z presvedčenia, že ak nie sme silní, príťažliví a pekní, tak sa nami nikto nebude zaoberať. Toto je cesta meritokracie, nie je tak?

Mnohí ľudia sa dnes usilujú o istú viditeľnosť len preto, aby utíšili akúsi vnútornú prázdnotu: akoby sme boli osobami večne potrebujúcimi uistenia. Viete si však predstaviť svet, kde si všetci žobrú o pozornosť druhých uvádzaním dôvodov, zatiaľ čo nikto nie je ochotný druhého milovať nezištne? Predstavte si takýto svet... svet bez nezištnosti lásky... Vyzerá to ako ľudský svet, no v skutočnosti je to peklo."
aobubo
Někdy se člověk může pro dítě přetrhnout a stejně si dítě dělá co chce. Existují zlé děti, tak jako existují zlí dospělí. Vždycky to tak bylo.
Nemysleme si, že před 100, 200, 500, 1000 lety to bylo jiné.
Dnes máme super technologie co astronomicky letí vzhůru, pokrok ve vědě, medicíně, v bydlení, vaření a kdo ví čem, ale pořád je člověk buď dobrý nebo špatný. Pokrok v lidské povaze …More
Někdy se člověk může pro dítě přetrhnout a stejně si dítě dělá co chce. Existují zlé děti, tak jako existují zlí dospělí. Vždycky to tak bylo.
Nemysleme si, že před 100, 200, 500, 1000 lety to bylo jiné.
Dnes máme super technologie co astronomicky letí vzhůru, pokrok ve vědě, medicíně, v bydlení, vaření a kdo ví čem, ale pořád je člověk buď dobrý nebo špatný. Pokrok v lidské povaze je relativní. Pořád jsme závistiví, lháři, vrazi, zloději, podvodníci, aroganti, nemorální, opilci, apd. , na tom nic moc pokroku není. Můžeme si říkat jak je dnešní doba super, lidé jsou milí, laskaví, poctiví, mírumilovní atd. To jistě lidé také jsou, ale byli by lidé jakžtak dobří nebýt zákonů a státní moci? Určitě by jsme se moc divili, kdyby najednou nebylo to nač jsme zvyklí. Kdyby byl nedostatek jídla, epidemie jako mor, válka, bez elektřiny, bez práce. Jak by najednou z lidí, těch mírumilovných pohodárů byl najednou agresivní tvor co pro žcanec ubije jiného nebo pro něco udá. Žijeme si v pohodlí a přesto se hádáme. Až nebude jistota bezpečného života, lidé se promění v bestie. Nedělám si iluze.
Buď chceme spasit svou duši a duše bližních nebo chceme žít dobře, spokojeně, zabezpečeně. Jak se rozhodneme záleží na každém osobně.
pokorny
Ešte z článku - Božiu lásku si nepotrebujeme najprv zaslúžiť, ale je jeho nezištným darom. Naša nádej sa preto zakladá na istote, že sme jeho milovanými deťmi. Touto myšlienkou Svätý Otec František pri dnešnej generálnej audiencii vo Vatikáne pokračoval vo svojom cykle o kresťanskej nádeji.
pokorny
Je to pekne vidieť, kto ako vyrastal. To, či bol ako dieťa milovaný, alebo len dookola od rodičov počúval, aký je zlý a nepodarený. Je to škoda, ľudia si to potom nesú so sebou po celý život.
ľubica
obycajne sladke slnieckarske pravdolaskarske kecy podla vzoru humanistov, pardón. slobodomurarov..... plne jedu!!!
Maria Dubovska
Uvedom si aká bola doba a aké boli deti vo fatime. fyzicky pracovali a pritom drmolili otčenáše jak normálnu vec. cez to všetko sa potrebovali uistit že budú v nebi.
ty dnešnmé deti rozvalené u hier a coly chceš ubezpečovat, že sú dobré a všetko je ok? nezahrávaj sa!
jak lahký majú prístup k nečistote? to je všetko v poriadku? pamataj, tá si prezerala obrázky a až do poslednej minuty bude v …More
Uvedom si aká bola doba a aké boli deti vo fatime. fyzicky pracovali a pritom drmolili otčenáše jak normálnu vec. cez to všetko sa potrebovali uistit že budú v nebi.
ty dnešnmé deti rozvalené u hier a coly chceš ubezpečovat, že sú dobré a všetko je ok? nezahrávaj sa!
jak lahký majú prístup k nečistote? to je všetko v poriadku? pamataj, tá si prezerala obrázky a až do poslednej minuty bude v očistci.
Maria Dubovska
vo fatime bolo jedno dievča, teraz si nespomeniem na meno a tá zomrela. fatimské deti sa na nu pýtali a bolo im povedané, že táto bude v očistci až do konca čias. toto dievča myslím pozeralo nejaké nemravné obrázky. neviem čo všetko vyviedla a či to je len za to. každopádne je to potvrdením, že jak dieťa dostala prísny trest a musíme predpokladat že spravodlivý. no takže nepripravuj aj ostatným …More
vo fatime bolo jedno dievča, teraz si nespomeniem na meno a tá zomrela. fatimské deti sa na nu pýtali a bolo im povedané, že táto bude v očistci až do konca čias. toto dievča myslím pozeralo nejaké nemravné obrázky. neviem čo všetko vyviedla a či to je len za to. každopádne je to potvrdením, že jak dieťa dostala prísny trest a musíme predpokladat že spravodlivý. no takže nepripravuj aj ostatným detom tento osud.
One more comment from Maria Dubovska
Maria Dubovska
to su humanitické bludy, bludy pyšných ludí, ktorí sa nechcú kajat a klučkami k tomu vedú i ostatných. keby to bolo tak ako píšeš, nebola by otázka či fatimské deti pojdu do neba, však boli len deti, ale Panna Maria ich o tom ubezpečila, aby to mali oni jasné. Ale nepovedala že je to preto že ste deti a všetky deti idú do neba lebo sú dobré. Takú dôležitú vec by povedala.
Iste deti nemajú …More
to su humanitické bludy, bludy pyšných ludí, ktorí sa nechcú kajat a klučkami k tomu vedú i ostatných. keby to bolo tak ako píšeš, nebola by otázka či fatimské deti pojdu do neba, však boli len deti, ale Panna Maria ich o tom ubezpečila, aby to mali oni jasné. Ale nepovedala že je to preto že ste deti a všetky deti idú do neba lebo sú dobré. Takú dôležitú vec by povedala.
Iste deti nemajú rozvinuté niekotré rozlišovacie schopnosti, preto majú istú benevolenciu, ale zlé byt vedia a musia by vedené k náprave zla.

Okrem toho presne túto istú rétoriku používajú arabi na ospravedlnenie terorizmu. podla nich sú to činy už "totálne zúfalých ludí, ktorým židia pokradli domy a oni už zo zúfalstva nevedia čo robit, tak sa odpalujú". prirom europskym teroristom nie pokradli domy ale "domy od židov" dostali zadara aj s rentou.
pokorny
Každé dieťa je Božím darom. Je dobré. To dobro do neho vložil Boh. Dostali sme ho darom, aby sme ho vychovali v láske. My to dobro v dieťati môžeme pokaziť, svojou neláskou, alebo prehnanou láskou. Musime mu určiť hranice a byť mu vzorom. Predpoklad, že dieťa je prirodzene zlé a len vďaka mne s mojej výchove je dobrým zaváňa pýchou. Povahu dieťaťa ovplyvňuje mnoho faktorov, ale v každom možno …More
Každé dieťa je Božím darom. Je dobré. To dobro do neho vložil Boh. Dostali sme ho darom, aby sme ho vychovali v láske. My to dobro v dieťati môžeme pokaziť, svojou neláskou, alebo prehnanou láskou. Musime mu určiť hranice a byť mu vzorom. Predpoklad, že dieťa je prirodzene zlé a len vďaka mne s mojej výchove je dobrým zaváňa pýchou. Povahu dieťaťa ovplyvňuje mnoho faktorov, ale v každom možno nájsť kúsoček dobra. Nájsť ho a rozvíjať. S Božou pomocou. A v modlitbe ho odovzdať Bohu.
Maria Dubovska
pokorny človek je prirodzene a od mala skor zly jak skor dobry. je tu prirodzeny sklon k zlemu. takže zle deti a dospievajuci skutočne existuju.
pokorny
V pozadí mnohých foriem sociálnej nenávisti a výtržníctva je častokrát srdce, ktorému sa nedostalo povšimnutia. Neexistujú zlé deti, rovnako ako neexistujú dospievajúci, ktorí by boli celkom skazení, avšak existujú takí, čo sú nešťastní. A čo nás môže urobiť šťastnými, ak nie skúsenosť darovanej a prijatej lásky?