Otec Eirene
445

Rozprávka o Vordlandii

Rozprávka o Vordlandii

Večer na sv. Mikuláša (2018) som dal na Postoj do diskusie pod článkom sites.google.com/…/goog_1924079972Mávanie zdvihnutými päsťami sa zapáčilo aj niektorým kresťanom, varujú biskupi" dole uvedenú rozprávku. Podstata (zaiste nie každý detail) tej rozprávky, ako SOM JU POČUL, je teda tu. Prajem vám príjemné čítanie a zamyslenie sa.

o. Eirene


=====================
Neviem, či to bude súvisieť s článkom, ale keď sa tu zdôrazňuje “mávanie zdvihnutými päsťami” prišla mi na um istá rozprávka, kde sa tiež mávalo päsťami. Rozprávku si pamätám takto:

Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolami, kde sa piesok lial a voda sa sypala, bolo jedno kráľovstvo, ktoré sa nazývalo Vordlandia. Bolo to pred viac ako tri tisíc rokmi v čase, keď sa svetom ba i vesmírom rozmáhalo veľmi agresívne náboženstvo zvané slamizmus. Vordlandia v tom čase bola na neuveriteľne vysokej úrovni, o ktorej my dnes ani nesnívame, lebo ako jediná na zemi mala kontakty s galaktickými i mimogalaktickými civilizáciami.
Avšak táto vymoženosť mala aj veľmi zlé dôsledky, lebo krutý kráľ Vordlandie, menom Osif, bol celkom v područí vládcov zo súhvezdia Draka, ktorí mu dopomohli ku kráľovskej hodnosti. Osif sídlil v hlavnom meste Vordlandie, ktoré sa volalo Rodoglora.
Aby si kráľ Osif a jeho dvorania mohli žiť v luxuse, a aby mohol odvádzať aj veľké dávky vládcom v súhvezdí Draka, Osif musel žmýkať a vykorisťovať národ Vordlandie do špiku kosti. Stále iba premýšľal ako si udržať moc, lebo obyvatelia Vordlandie, Vordlandci, boli nespokojní a dávali to aj najavo. “Nemôžem predsa všetkých nespokojných a nahnevaných ľudí pozatvárať, ani nemôžem všetkým dať putá na ruky.” - rozmýšľal Osif. Avšak z Draka mu poradili: “Lepšie ako dať ľuďom putá na ruky je ak si oni sami dajú dobrovoľne putá. Musíš ľudí presvedčiť, že ty im chceš len dobre a že ich miluješ, že tvoj pohľad je správny, že to intergalaktické problémy sú na vine všetkému, musíš zahrať najmä na ich city a musíš zákonom povoliť ich vlastné vášne. Ale aby si ich presvedčil, musíš to urobiť tak, aby si mysleli, že na to všetko prišli oni sami svojou múdrosťou a nie tvojím presvedčovaním. Musia byť presvedčení, že sú plní múdrosti a vedomostí svojou vlastnou zásluhou. Veď ktosi povedal: poznanie nadúva. Áno, tak ich dovedieš k pýche a pyšného človeka je veľmi ľahko manipulovať. Ak mu pošteklíš jeho pýchu, bude ti robiť otroka aj bez toho, aby si mu dal putá, a pritom všetkom bude ešte presvedčený, že je slobodným človekom, dobreže nie bohom. Ak si ľudia dajú sami putá na mozog, nemusíš im ich ty dávať na ruky.”
Osifovi sa veľmi zapáčila táto rada. Začal vo svojom kráľovstve hlásať dôležitosť vzdelania. Pozakladal množstvo univerzít. Väčšina z nich síce nemala žiadny konkrétny účinok v ľudskom živote, ale ľudia boli hrdí na to, že majú tituly. Kráľ sa ďalej postaral o to, aby aj na univerzitách, ktoré mali praktický dopad v živote, aby sa aj tam minimálne polovica vyučovacieho času venovala nenápadne premývaniu mozgov. A tak ľudia horlivo dreli v živote, aby si mohli zadovážiť vysokoškolský titul. Po nejakom čase situácia došla až tak ďaleko, že aj pre upratovačky a na preberanie starobného dôchodku sa vyžadovala vysoká škola. Áno, bola to drina!! Ale ľud Vordlandie, vedomý si svojej múdrosti a vedomostí, hrdo kráčal so vztýčenou hlavou.”
Kráľ Osif, so svojimi dvoranmi, si medlil ruky. Taktika vychádzala.
Keďže drvivá väčšina Vordlandcov bola vzdelaná ponad svoju inteligenciu, Osif ich ovládal malíčkom svojej ruky.
Ale predsa nie všetkých!
Boli aj takí, ktorí sa nedali opiť rožkom, ale mali zdravý pohľad so sedliackym rozumom. S tými Osif nemohol manipulovať, a to ho zlostilo. Práve títo sa začali viac a viac ozývať proti Osifovi, dvoranom a ich režimu.
Spojení láskou k svojej vlasti Vordlandii sa raz takto zišli v Rodoglore, aby manifestovali svoju nevôľu voči Osifovým drakonickým zákonom a aby žiadali zlepšenie situácie vo svojej vlasti.
Kráľ Osif sa toho veľmi bál, lebo hoci už mal ľudí podelených dô rôznych strán (podľa pravidla “divide et impera - rozdeľ a panuj”), tento zjednocovací prvok lásky k vlasti ho ohrozoval. Preto chcel za každú cenu zdiskreditovať toto zhromaždenie. Nahnal tam na nich svojich drábov ozbrojených až po zuby, aby u zaslepených a namyslených Vordlandcov vytvoril dojem, že štrajkujúci sú ťažkí zločinci.

Rodoglora, ako hlavné mesto, mala aj veľký raketodrom, kde pristávali a odlietali rakety do vesmíru. Nástupište sa blýskalo čistotou a krásou. Osif sa rozhodol, že práve tam zinscenujú akciu, ktorá by ešte viac zdiskreditovala nepohodlných. Osifovi drábi, oblečení do jagavých uniforiem, postávali na nástupišti. Prišli tam aj filmové štáby z televízie Barišňa, TV-Auau, TV-Auau Minus, TV-Unono a iné a naplno tam všetko filmovali, akoby vedeli dopredu, že sa niečo stane. Trochu obďaleč pobehovala skupina mužov so šatkami na tvári a hádzali plastikové fľaše s vodou do drábov.
Zhodou okolností boli na nástupišti raketodromu aj dvaja muži z tých pre Osifa nepohodlných. Jeden z nich sa nazýval Stratilat. Nuž, keď Stratilat videl, ako muži so šatkami hádžu fľaše do drábov, zakričal na nich: “Nehádžte fľaše do drábov.” Tu jeden z drábov, čo stál vedľa Stratilata, mu povedal: “Nám to nevadí.” Stratilatovi padla sánka od údivu, lebo nechápal, že to všetko je zinscenovaná hra.
Nuž, na raketodrome práve hlásili, že pristála lokálna raketa z planéty obiehajúcej okolo Alfa Centauri, ktorá privážala vyznávačov slamizmu. Otvorili sa východové dvere vestibulu a v nich sa ukázala slamistická rodinka. Slamisti nosia na hlave umelecky upravenú slamu, takže každý hneď vie o koho ide. Tu pribehol k nim jeden z mužov, čo mali šatku na tvári, a sotil slamku, a tá padla na zem. Fotograf tam bol pripravený v perfektnej pozícii a všetko fotil.
Medzitým Stratilat so svojím priateľom stáli neďaleko drábov. Hneď za plecami drábov stál akýsi slamista a uprene hľadel na Stratilatovho priateľa, ktorý si všimol, že slamistovi uprostred čela blikalo červené svetielko. Bol to jasný znak, že ho filmuje. Dnes ľudia bežne filmujú z mobilu, ale Vordlandia bola na takej vysokej úrovni, že film sa odoberal priamo zo sietnice oka, ale bola povinnosť indikovať svetielkom na čele, že sa filmuje. Nuž Stratilatov priateľ pristúpil bližšie a cez drábov hovorí slamistovi: “Nefilmuj ma!” Ale slamista to aj po opakovanom napomínaní drzo ignoroval. Stratilat však myslel, že slamista nerozumie reči Vordlandcov, a tak mu to chcel povedať po grécky (gréčtina vtedy bola niečo také ako dnes angličtina). Pristúpil a hovorí tomu slamistovi po grécky: “Môj priateľ ti hovorí, aby si ho nefilmoval.”
V tom momente slamista zovrel päsť a ponad plecia drábov ju strčil Stratilatovi rovno pred nos a zvrieskol známy slamistický výkrik: “Salamu nazdar!!!”

Toto už bolo priveľa, Stratilatovi praskli nervy, zodvihol päsť do vzduchu a niekoľkokrát zakričal: “Vordlandia Vordlandcom!”
Oj, ale to nemal robiť, lebo televízne štáby dve hodiny v jednom kuse filmovali každý jeho pohyb. Hneď po udalosti všetky hlavné TV kanály dávali tie niekoľko sekundové zábery dookola a dookola.
K tomu v novinách vyšiel tiež perfektný záber tej padajúcej ženy-slamky. Samozrejme, Vordlandci, vzdelaní ponad svoju inteligenciu, si vôbec nedali otázku, že ako je to možné, že práve vtedy, keď ju ktosi sotil, bol tam pripravený fotograf (kto robil fotografiu, veľmi dobre chápe, o čom sa hovorí). Ďalej, ako je možné, že záber padajúcej ženy je taký perfektný, asi 30 cm nad zemou, že je perfektne zaostrený, perfektný výrez? Vordlandcom, vzdelaným ponad svoju inteligenciu, ani len nenapadlo dať si otázku, ako je možné, že tam bol taký geniálny a pohotový fotograf a predsa nesfotil žiadne ďalšie okolie? Ako to, že taký geniálny fotograf nevzal fotografiu z tých, čo to spáchali. Och, keby to tak naozaj urobil Stratilat, videli by ste perfektné fotografie ako ju sáče a média by vám ju ukazovali možno až do dnešných čias. Ale Vordlandci, vzdelaní ponad svoju inteligenciu, si takéto otázky nedávajú. Slepo veria tomu, ako im to média vysvetlia. Všetci si hodenie slamky na zem, vďaka svojej “inteligencii” spojili so Stratilatom.
Podobne sa na sieťach objavilo jedno z vídeí, kde ten, čo ho robí, kričí: “Pozor, kryjte sa, hádže kamene!” Ale kto hádže, kde hádže, to na videu nebolo nič poriadne vidieť.
Bolo to však ponad inteligenciu Vordlandcov, aby si dali otázku: Prečo, keď tam televízne štáby DVE HODINY v kuse filmovali, prečo z celej záležitosti sú do nemoty opakované iba pár sekundové zábery Stratilata?! Prečo na iných tiež pár sekundových záberoch, tiež opakovaných do nemoty, prečo tam nie je NIČ jasne podané?!
Prečo, ak niekto vraj hádzal zlaté kocky, ktorými bol raketodrom vydlaždený, prečo nie sú z toho žiadne zábery?! Veď tam boli toľké kamery a takí geniálni fotografi!
Prečo bol na jednom videu krik, že hádžu kamene, a video splašene “lietalo”, ale len pár metrov vedľa bolo na videu vidieť stáť v dvojiciach, trojiciach Osifových drábov spokojne s rukami vo vreckách? Prečo, ak už niekto niečo hádzal, nik z toľkých médií ho nenafilmoval?
Vordlandcom, vzdelaným ponad svoju inteligenciu, takéto a podobné otázky ani len vo sne nenapadli.
Jedným slovom kráľ Osif mal perfektnú demagogickú mašinériu na to, aby manipuloval davy a udržiaval si moc.
Chudák Stratilat, aj sa verejne ospravedlnil za zvýšený hlas, ale Osifovi ani Vordlandcom to nebolo vôbec nič platné.
V ich slepej úbohosti výkrik Stratilata, že Vordlandia patrí Vordlandcom, bol v ich očiach takým nehoráznym rúhaním a zločinom, že, - v porovnaní s tým, - desiatky úkladných vrážd denne páchaných v krajine, nehorázne miliardové krádeže a tunelovanie intergalaktických letov kráľom a jeho dvoranmi ako aj ožobračovanie národa a iné, a iné ich zločiny boli v očiach Vordlandcov, - vzdelaných ponad svoju inteligenciu, - len akýmsi nevinným detským šantením.
Nuž to je koniec tej rozprávky ako som si ju zapamätal.
Ale keďže každá rozprávka by sa mala skončiť dobre, aj táto rozprávka sa skončila veľmi dobre.
Kráľ Osif a jeho dvorania si od vtedy žili veselo, bezstarostne a hýrivým, a rozkošným životom, až kým nepomreli.
Pôvodný link:
sites.google.com/…/rozpravka-o-vor…