Psy štekajú a karavána ide ďalej. Toto sú známky posadnutosti: posadnutý môžu vyť, štekať, kňučať, hlas človeka sa zmeni na zvierací, démon môže zdvihnúť obrovské váhy, ľahko sa vyslobodi z lán a reťazí, v niektorých prípadoch mení sa farba očí, stávajú sa zakalenými, farba pleti tmavne. Hovoria neexistujúcimi jazykmi, cítiť u nich zápach síry, začne grcať, štekať, kukať, vykrikovať kliatby, urážať kňaza a krestanov. U iných sa napuchne brucho, podobne ako pri vodnateľnosti,

Diabol môže štekať, ale nemôže nás pohrýzť, ak sa z vlastnej vôle nepriblížime k nemu. V skutočnosti to všetko nerobia oni, ale démon. Démoni utekajú pred Božou milosťou.
Ako hovorí sv. Augustín: „Diabol môže štekať, ale nemôže nás pohrýzť, ak sa z vlastnej vôle nepriblížime k nemu a nedovolíme mu, aby nás pohrýzol.“

Duchovní otcovia hovoria, že po vykúpení sveta je diabol ako brechajúci zúrivý pes priviazaný na reťazi. Pokiaľ človek nevstúpi do obvodu jeho reťaze (nespácha ťažký hriech), diabol mu nemôže ublížiť, hoci šteká, skáče a naháňa strach.

Jeden z najznámejších Prípadov diabolskej posadnutosti r. 1865

P. SUTTER - Na otázky kňazove odpovedala posadnutá toto:
Naším kniežaťom je Lucifer. Ako má Boh svoje pluky anjelov,, tak má aj Lucifer svoje bojovné vojsko. Sme rozdelení na rozličné hodnostné triedy. Sú medzi nami malí i veľkí.
A ty si veľký, alebo malý diabol?
Malý!
Kedy odídeš?
Za úžasného nariekania, ktoré preniká až do kosti, odpovedal :
■ Beda, už mám len krátky čas vymeraný. Zrútim sa do pekla a nikdy viacej sa už; nevrátim, nikdy, nikdy viac!

Ukazoval z nenávisťou na svätostánok a hovoril:
— Tam je Ježiš, ktorý mi dovolil vojsť do Germány. Tam je, Germána ona ho miluje, ale ja ho nenávidím.
Bolo už poludnie. Večer pokračovali v exorcizme až do noci, dalšia noc bola pre Germánu strašná.
Sestričky na ňu dozerali. O druhej hodine zdvihla, hlavu, podívala sa zdesene na ľavú stranu a zvolala: Už prichádza jeden z našich z pekla.
Potom posadnutá častejšie opakovala: pre hriechy nečistoty a smilstva prídu mnohí do zatratenia a oheň pekla nemožno porovnať z ohňom pozemským a muky v ňom sa nedajú opísať.

Strach z Panny Márie a zo sv. Michala
V izbe visel obraz Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. Kedykoľvek sa posadnutá Germána zahľadela na tento obraz, vždy zúrila a besnela. Chcela obraz popichať klincami, opľúvala ho a kričala: — Tá, áno, to je tá, ktorá nám hlavu pošliapala, a to svojím Synom, Ježišom, ktorého nenávidíme.

Haha, prvú Evu sme v raji oklamali, chcela byť ako Boh — oči sa jej otvorili, ha, ha! Áno, Adamovi a Eve oči sa otvorili a klesli ako my. Tu prišla tá druhá Eva, táto Mária, nad ktorou nemáme moci, stala sa matkou Syna! človeka, matkou Boha, ktorého nenávidíme. Potom ukázala na hada, diabolsky sa smiala, rukami tlieskala a volala:

To je jeden z našich, starý had, ha, ha, há! Had je prefíkaný. Ô, ako nenávidíme Máriu, ktorá pošliapala hadovu hlavu!

Ó, len Boh, ktorého nenávidím, je vševedúci a všadeprítomný, nikto druhý. Ani anjeli, ani my duchovia. Ale rýchlosťou myšlienky môžeme sa zjaviť tu i tam, ale nikdy nemôžeme byť na dvoch miestach odrazu. Je nás však veľa légií, toľko, že by sme slnko zatienili, keby sme mali telo a keby nás ľudia videli. Je nesmieme množstvo tých duchov vo vzduchu, na zemi a na všetkých miestach sveta. Vidia a počujú všetko, čo ľudia hovoria, robia a konajú, áno, áj čo si myslia. Tak ako blesk sa sídeme a všetko si navzájom pohovoríme. Musím« aj našim predstaveným podávať zprávy. Lucifer sa dozvie všetko. Dáva všetkým veľkým rozkazy a tí. zasa nám.
Často opakoval:V súčasnej dobe (1906—1907) boly vypustené z pekla na svet celé zástupy nekonečného množstva démonov. Aj Lucifer bol pustený, náš kráľ. Všetci sa túlame po svete, aby sme svádzali ľudí. Pracujeme usilovne, podporujeme v závisti, nenávisti, nesvornosti, vojne, hriechu,, neprávosti. Áno, pracujeme usilovne, lebo čas je už krátky. Dovolil Boh, ktorého nenávidíme, ľudí pokúšať a Zvádzať. Bez jeho vôle a dovolenia nemôžeme nič robiť- Ach, tí hlúpi ľudia! .

pokračovanie
SK SATAN V ILFURTE PrIpad diabolskej posadnutosti
CZ SATAN V ILFURTU

Okrem toho všetkého diabol používa aj mimoriadne praktiky, ktoré možno zadeliť do troch kategórií: lokálna infestácia, personálna infestácia, posadnutosť diablom. Lokálna infestácia V tomto prípade útočí diabol na majetok človeka, na zvieratá a tým ho vyrušuje. Počujeme o domoch v ktorých straší. Nie vždy ale musí ísť priamo o vplyv diabla, ale jednoznačne diabol využije každú príležitosť, aby mohol človeka vystrašiť, zmiasť a poškodiť ho. Personálna infestácia O personálnej infestácii hovoríme vtedy, keď diabol pôsobí na človeka, aby ho zastrašil a prekazil činnosť, ktorej sa venuje.
Nezasahuje však jeho rozumovú ani vôľovú oblasť. Keďže diabol je tiež stvorenou bytosťou, jeho moc škodiť človeku je obmedzená. Vo svojich útokoch, ktorými chce škodiť človeku, podlieha vôli Boha, ktorý mu dovolí konať iba preto, aby sa prejavila Božia sláva a diablova slabosť. Svätý Augustín hovorí: „Keby diablovi bolo dovolené konať tak, ako chce, na povrchu zeme by neostala ani jedna jediná ľudská bytosť.“ Takýmto spôsobom boli pokúšaní mnohí svätci: Anton pustovník, Katarína Sienská, Svätý František Xaverský, tiež sv. páter Pio.

Ďalšie osoby, ktoré diabol brzdí a zastrašuje, sú exorcisti. Posadnutosť diablom Je najvyšším stupňom mimoriadneho pôsobenia diabla. Hovoríme o nej vtedy, keď diabol ovládne telo, myseľ, vôľu. Keďže diabol občas preberá kontrolu nad intelekom a vôľou jednotlivca, postihnutú osobu nemožno považovať za morálne zodpovednú za skutky, ktorých sa v stave posadnutosti dopustila.

Posadnutosť sa prejavuje najmä odporom posadnutých k posvätným veciam, pričom v normálnom stave si posvätné veci ctia. Ďalej je to násilie, agresivita, sila, ktorú za normálnych okolností nedokážu vyvinúť. Začnú rozprávať jazykom, ktorý nikdy predtým neštudovali, ale pritom ho dokonale chápu, môžu poznať skutočnosti, ktoré sú im vzdialené, alebo predmety, ktoré sú mimoriadne zložité alebo skryté. Ak ide o jasný prípad posadnutosti, pre posadnutého je ľahšie kľaknúť si pred Sviatosťou oltárnou ako pobozkať obraz Panny Márie (Mária je totiž len človekom).

Prostriedky pred ktorými diabol s hrôzou cúva: Sviatosť zmierenia spoveď ako najhlavnejšia vec od coho diabol odrádza.
Svätá Eucharistia, znamenie kríža, meno Ježiš, modlitby, Božie slovo, Duch Svätý, Nepoškvrnená Panna Mária, posvätné predmety, relikvie svätých, svätý Michal Archanjel.

Exorcizmus - V prípade mimoriadne vplyvu satana na človeka je potrebné vyhľadať pomoc Exorcistu. Exorcizmus je modlitba s prosbou o oslobodenie spod vplyvu diabla. Malý exorcizmus sa modlia často aj ľudia pred alebo po svätej omši: „Svätý Michal, archanjel, bráň nás v boji a buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Nech mu Boh ukáže svoju moc, pokorne prosíme. A ty knieža nebeského vojska, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen.

Veľký exorcizmus môže vykonávať len ten, kto je poverený biskupom. Človeka by diabol nikdy neposlúchol. Človek je len stvorenie. Avšak za exorcistom povereným biskupom stojí Boh, ktorý rozkazuje satanovi, aby opustil človeka, ktorého má v moci. „Aj niektorí potulní židovskí zaklínači sa pokúsili vzývať meno Pána Ježiša nad tými, čo boli posadnutí zlými duchmi; a hovorili: „Zaklínam vás skrze Ježiša, ktorého hlása Pavol." Robili to siedmi synovia istého Skevu, židovského veľkňaza. Ale zlý duch im povedal: „Ježiša poznám aj o Pavlovi viem; ale kto ste vy?" A človek, v ktorom bol zlý duch, sa na nich vrhol, dvoch z nich sa zmocnil a tak ich doriadil, že z toho domu utekali nahí a doráňaní.“ (Sk 19, 13 – 16) S diablom sa nemožno rozprávať inak len príkazmi. Žiadne vyjednávanie, ani prosby nepomôžu, jedine priamy rozkaz. Diabol je tiež otcom lži, preto môže miasť človeka rôznymi klamstvami-

Prevencia pred posadnutosťou Exorcizmus je „liečiteľský“ úkon. Vo všeobecnosti je lepšie predchádzať posadnutiu (analogicky ako chorobe), ako ho odstraňovať. Duchovné (nadprirodzené) sily majú len dva hlavné zdroje. Zdrojom duchovnej sily je alebo Boh, alebo diabol. Cirkev ako prevenciu pred posadnutím odporúča: Na prvom mieste život v posväcujúcej milosti – stav omilostenej duše bez ťažkého hriechu (Jn 7, 37-39; 2 Pt 1, 4). Takémuto človeku môže diabol (alebo zlý človek dovolávajúci sa moci diabla) len veľmi ťažko ublížiť (Kol 1, 13-14). Vrúcna láska k Bohu a k blížnemu je ako nedobytná pevnosť. Duchovní otcovia hovoria, že po vykúpení sveta je diabol ako brechajúci zúrivý pes priviazaný na reťazi. Pokiaľ človek nevstúpi do obvodu jeho reťaze (nespácha ťažký hriech), diabol mu nemôže ublížiť, hoci šteká, skáče a naháňa strach (Gertrud Rességuier). Na druhom mieste pravidelnú a živú modlitbu (Mk 9, 29; 16, 17), najmä Otčenáš a Svätý Michal Archanjel. Modlitba je nepretržitý exorcizmus (Albino Luciani) a kto sa dobre modlí, koná na sebe autoexorcizmus (Elias Vella).

Modlitba totiž buduje kontakt s Bohom i so spoločenstvom svätých. Svätí, najmä Panna Mária a dobrí anjeli, sú veľmi účinnými pomocníkmi v boji proti Zlému. Je ideálne, keď je modlitba spojená s pôstom (Mt 6, 18). Na treťom mieste požehnávania a žehnania (1 Pt 3, 9; Ž 129, 8). Treba sa viac prežehnávať a iných žehnať – súkromne i verejne (liturgicky). Požehnanie, najmä kňazské, má veľkú ochrannú moc. Žehnať by sa mali osoby, predmety i miesta (por. Dt 28, 8). Požehnané veci však nie sú nejaké amulety (predmety, ktoré majú ochrániť držiteľa pred nešťastím). Nechránia automaticky, len napomáhajú, aby človek otvoril svoje srdce Bohu. Nevedno, akým spôsobom sa zlé mocnosti usadia na určitom mieste. Písmo však zjavuje, že je to možné. Gn 4, 10: „Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne.“ Aj izraelská (vyvolená a prisľúbená) zem bola poškvrnená hriechmi národov, ktoré ju obývali, por. Lv 18, 24n

Jeden z najznámejších Prípadov diabolskej posadnutosti r. 1865
P. SUTTER - SATAN V ILFURTE PrIpad diabolskej posadnutosti

Skutočné prípady posadnutosti. Diabol býva vedľa

Keď tam tak sedí, mal by vykonávať exorcizmus. Neviem na čo čaká. Je úplne jasné, že tam sa nemýli!!!

Biskup Haľko dráždi na Pohode

Ďalšia, čo je na ceste do pekla. Ako aj tí, čo zabíjajú detičky. Potrat je presne to: zabíjanie detičiek. A aj ich duší. V tom je hlavné zlo. A nešírte pelagiánske kacírstvo.

Sedevakantizmus nie je vytrhnutý z kontextu