František: Křest Nebo Ne, Vyjde To Nastejno

Áno, k tomu len doplním:

Vonkajší krst je obrad alebo skutok ponorenia nášho tela a obmývania ho očisťujúcou vodou, ktorá očisťuje a kriesi naše materiálne telo. Krstenie je naše vonkajšie verejné oznámenie svetu, že sa chceme dať sa vnútorne krstiť, kriesiť, obmývať alebo očisťovať našou pokorou voči Božej vôli. Pokoriť našu slobodnú vôľu pred Božou vôľou.

Ježiš vraví, že "Voda je pradávny symbol pokory, nechá so sebou všetko robiť, je k všetkému úslužná a vyhľadáva si vždy najnižšie miesta z Ducha pravdy, ktorú nečistá duša nemôže nikdy pochopiť, pretože nečistá duša sa podobá noci, avšak pravda je slnkom plným svetla, ktoré šíri všade vôkol seba deň."

Zachovávať desatoro len podľa našej vlastnej pamäti, podľa našich vlastných predstáv, je prakticky nemožné, ale dá sa to vtedy, ak Ježiša prijmeme za nášho duchovného pastiera do nášho srdca a vždy si pýtame a hľadáme v našom srdci Jeho vôľu a konáme v súlade s Jeho vôľou. Vtedy automaticky zachovávame aj Desatoro Božích prikázaní, lebo Božia vôľa je vždy v súlade s Desatorom a my si to môžeme akurát vždycky sami čeknúť/okontrolovať/zvážiť, či to tak je a či konáme, ako On od nás chce alebo nie. Krst teda symbolizuje naše kriesenie našim korením sa Bohu, Jeho svätej vôli, ktorú nám Duch Boží zvestuje v našom srdci, vkladá do nášho srdca.

Bez křtu nemůže nastat milost spasení. Církev ale učí, že vedle křtu vodou je i křest touhy a křest krve.
Křest touhy by se dal vztáhnout na mnohé jinověrce, kteří k plné pravdě evangelia nemohli dojít, ale kdyby se k nim dostala naše věrouka, rádi by ji přijali. Podobně křest krve též může zahrnout mnohé, kteří umírají pro pravdu, za kterou stojí Bůh. Toto ale ví jen Bůh, který vidí do srdce každého člověka, proto také jen jemu patří soud. Na nás, ke kterým se Pravda Boží už dostala, ale chce, abychom ji šířili a i se k ní hlásili, tedy křest vodou.