Ako rodina svätého Charbela podporovala jeho povolanie ku kňazstvu

Svätý Charbel Makhlouf bol zakorenený vo viere svojej rodiny, ktorú podporovala najmä jeho milujúca matka.

Svätý Charbel sa stal veľmi obľúbeným svätcom medzi rímskymi katolíkmi, ako aj tými, ktorí vyznávajú maronitskú tradíciu. Keď ho sv. Pavol VI. v roku 1977 kanonizoval, vyzdvihol úlohu jeho rodiny pri rozvíjaní jeho povolania ku kňazstvu.

Svätý Pavol VI. sa vo svojej homílii pri kanonizácii rozhodol najskôr vyzdvihnúť rodinu sv. Charbela.

Je dôležité si aspoň všimnúť, do akej miery kresťanské prostredie jeho detstva zakorenilo mladého Youssefa vo viere a pripravilo ho na jeho povolanie. Rodina skromných roľníkov, robotníkov, jednotná; živená pevnou vierou, oboznámená s liturgickou modlitbou a úctou k Márii; strýkovia oddaní pustovníckemu životu a predovšetkým obdivuhodná matka, zbožná a umŕtvená až do ustavičného pôstu.

Youssef bol veľmi zbožný, a to natoľko, že ho jeho spoluobčania zvykli volať ,Svätý´. Denne brával svoje malé stádo na polia, kde ich púšťal pásť sa, zatiaľ čo išiel do neďalekej jaskyne, aby upadol do hlbokej modlitby pred ikonou Panny Márie. Táto jaskyňa sa stala jeho oltárom a prvou pustovňou.

Otec svätého Charbela zomrel, keď bol malý, a bolo na jeho matke, aby ho vychovávala vo viere.

Svätý Pavol VI. chválil matku sv. Charbela a citoval ju v homílii.

Vypočujte si slová, ktoré vypovedala po odlúčení od jej syna: „Ak by si nemal byť dobrým rehoľníkom, povedala by som ti: ‚Vráť sa domov.‘ Ale teraz viem, že Pán ťa chce vo svojej službe. A ja, vo svojej bolesti z odlúčenia od teba Mu rezignovane hovorím: Nech ťa požehná, Charbel, moje dieťa, muž opitý Bohom.“ Čnosti domova a príklad rodičov vždy predstavujú privilegované prostredie pre rozkvet povolaní.

Príklad rodiny sv. Charbela nám pripomína, aká dôležitá je rodina pri podpore povolaní ku kňazstvu a rehoľnému životu. Viera rodiny môže poháňať malé dieťa, aby prijalo svoje povolanie už v mladom veku a možno dokonca viedlo život mimoriadnej svätosti.