V túto nedeľu, 15. augusta oslavujeme povýšenie Ježišovej matky do Božej slávy, kde nás ako prvá spomedzi ľudí reprezentuje a kam nás naviguje. Dogma o Nanebovzatí Panny Márie nie je o jej vzdušnom či kozmickom výstupe do výšok, ale o jej celkovom prijatí v jednote tela a duše do Božieho nadprirodzeného sveta. Už tradične sa číta na túto slávnosť záhadná a veľmi symbolická stať z Knihy zjavenia 11,19a; 12,1-6a.10a. Pre ľudí v staroveku boli znamenia na nebi rozhodujúcimi orientačnými znakmi pri cestách púšťou alebo na mori. Tak aj znamenie ženy v Zjv 12 nám dáva orientáciu do života.
Záhadná žena na nebi v Knihe zjavenia. Prvé čítanie slávnosti Nanebovzatia 11,19 V nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. 12,1 Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. 2 Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť. 3 A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; 4 jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem.
A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. 5 I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. 6 Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto. 10 A počul som mohutný hlas volať v nebi: „Teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Pomazaného.“
Ježišova matka, Panna Mária sa nepriamo črtá cez motív „ženy“ v apokalyptickom znamení na nebi. Kniha Zjavenia apoštola Jána patri do tzv. Jánovho diela (corpus ioanneum) a teda súvisí s Jánovým evanjeliom a tromi Jn listami. Máriu titulom žena oslovoval sám Ježiš v Jánovom evanjeliu v Jn 2,4 a 19,26. Ak je pravdivý postreh, že v tom evanjeliu Ježiš vyjadroval svoju podstatu vo vzťahu k ľuďom cez obrazné kristologické formuly: Ja som chlieb, … svetlo, … pastier, … vinič, tak sa tiež potvrdzuje, že Ježiš všeobecným oslovením „žena“ pri svojej matke odkazuje na jej úlohu voči nám ľuďom. Deje sa to aj v Knihe zjavenia, kde je žena kolektívnou postavou (je matkou, Cirkvou či Božím ľudom zároveň)!
Kniha Zjavenia patrí k literárnemu žánru biblickej apokalyptickej literatúry. Autor knihy používa obrazy a symboly („videnia“, „počutia“) blízke Knihe Daniel, tu však majú inú funkciu: slúžia posolstvu o Kristovi a posilňujú kresťanskú vieru. Symbolicky sa tu používajú čísla, farby, zvieracie symboly, ktoré odkazujú na teologické pravdy a skutočnosti. Samotná stať v Zjv 12 o žene rodičke a matke mesiášskeho syna patrí do celku o budúcich veciach, resp. prorockej interpretácie dejín v Zjv 4,1–22,5, pričom niektorí učenci považujú oprávnene celok Zjv 12–14 za ťažisko celej knihy. Kapitola 12 sa opiera o dva konflikty: prvý je medzi ženou a drakom a druhý konflikt je medzi vojskom Michala a vojskom draka v nebeskom boji. Všetko, čo Ján vidí v nebi, odráža nejakú zásadnú pozemskú skutočnosť. Na základe literárneho členenia sa stať Zjv 12 delí na tri časti: 1) Žena a drak (12, 1-6); 2) Medzihra v nebi (v. 7-12); 3) Údel pravého Božieho ľudu a jeho členov (v. 13-18).
Podrobne si priblížime prvú časť (v. 1-6), kde sa opisuje vzhľad a úloha ženy rodičky, v tretej časti sa opisuje utrpenie a Božia ochrana ženy po zrodení syna. Dosah oboch týchto okrajových častí možno pochopiť vďaka strednej časti, kde sa napĺňa poslanie Pomazaného syna, Ježiša Krista a hymnicky sa oslavuje a vyhlasuje jeho dosah na spásu ľudí. V texte Zjv 12 je veľmi veľa odkazov na Starý zákon a židovské texty a dokonca aj na mýtické prvky z iných kultúr. Otvorený Boží chrám a archa zmluvy v ňom odkazuje na trvajúci vzťah Boha s ľudstvom.
Znamenie na nebi v podobe ženy má dve roviny obrazovú a zvukovú: žena je odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd, avšak žena kričí od skľučujúcich pôrodných bolestí (Zjv 12,1b-2). Symbolicky účinným spôsobom inšpirovaným textom Gn 1,14-18 a možno i mýtickými podaniami sa stanovil kozmický kontext jedinečnej rodičky, jej hodnosť a úloha, ktoré presahujú celý vesmír. Slnkom žiariaci vzhľad ženy znamená plnosť Božieho svetla a slávy, aké mal aj oslávený Kristus v Zjv 1,16 „V pravej ruke mal sedem hviezd a z jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola sťa slnko, keď svieti v plnej sile.“
Najväčšie a najžiarivejšie vesmírne teleso Slnko je odevom ženy. Mesiac pod jej nohami je symbol a ukazovateľ času, ale aj znak nestálosti i starobylý symbol materstva, čo poukazuje na vznešenú a nezmeniteľnú pozíciu tejto ženy ako matky Božieho Syna a kráľa nad pozemskou premeniteľnosťou a nestálosťou. O žene ozdobenej dvanástimi hviezdami sa hovorí v perzskej mytológii, kde hviezdy na jej hlave stvoril boh svetla a dobra, Ahuramazda. To by mohlo naznačovať, že aj táto apokalyptická žena je korunovaná dvanástimi hviezdami Bohom samotným; hviezdy odkazujú na Božie svetlo, pričom ich počet je číslo Božieho ľudu: starozákonného ľudu Izraela pozostávajúcich z 12 kmeňov, ale aj ako číslo nového Izraela vďaka dvanástim apoštolom.
Žena trpí pôrodnými bolesťami ako pramatka Eva (Gn 3,16) a podobajú sa pôrodným bolestiam Izraela. V Mich 4,10: „Zvíjaj sa a namáhaj, dcéra Siona, ako rodička, lebo teraz vyjdeš z mesta a budeš bývať na poli.“ V rabínskej literatúre predstavovali pôrodné bolesti pri zrode Mesiáša bežný motív. Situáciu rodičky sťažuje drak, ktorého identita súvisí s hadom Gn 3; chce zničiť dieťa. Najťažšia hodina ženy je zároveň najväčšou chvíľou. Nedá sa tu nevidieť vzťah s textom Gn 3,15 (Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu). Drak má veľkú šancu zvíťaziť, chystá sa zničiť dieťa skôr, než by ho ono zničilo. Drak vo všetkých kultúrach symbolizoval chaotickú moc a silu. Aj tu je odkazom na sedemhlavého draka v babylonských a kanaánskych mýtoch, ktorý sa volal Leviatan (spomína sa v žalmoch a prorokoch).
Svätopisec ho však spojil s hadom zo záhrady Eden. Zmienkou o tom, že zmietol tretinu hviezd, sa odkazuje na jeho obrovskú silu, pričom hviezdy predstavovali duchovných zástupcov pohanských síl. Drak má zjavne strach z dieťaťa, že ho olúpi o jeho víťazstvo. Preto ho chce zožrať a úplne zničiť. Dieťa je Mesiáš, ktorý má byť zničený v momente jeho narodenia. Opisuje sa nielen nepriateľstvo zlého ducha voči Ježišovi, ale aj proti Cirkvi, ktorú zachraňuje sám Boh. Celá pozornosť sa zameria na pôrod ženy. Žena porodí „syna, chlapca“, čo je narážka na Iz 7,14 a 66,7, kde je reč o panne, ktorá počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel, ale aj o meste: „Hora Sion: Porodila prv, než kvílila, prv, než ju obkľúčili bôle, porodila chlapca.“
Dieťa je Pomazaný kráľ, t. j. Mesiáš, ktorému má byť podľa Ž 2,8 darovaná vláda nad všetkými národmi. Keď Ján hovorí o narodení Mesiáša, nemá na mysli jeho zrod, ale tu ide ako v prorokoch o dosadenie na trón, práve tak, ako je to v žalme 2,7 v slovách „Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil“, kde je odkaz na intronizáciu kráľa. Pomazaným synom je pre autora Zjv jednoznačne Ježiš Kristus. U Ježiša je zrodom kraľovania kríž, ktorým bol dosadený na trón. Na pozadí celého úryvku Zjv 12 je úplne jánovská predstava: Ježišova smrť je jeho oslávením a taktiež okamžik satanovho útoku, ale aj jeho porážka. Ježiš smrťou na kríži porazil draka a zasadol po Božej pravici.
V Jánovom evanjeliu niet zmienky o pokušení Ježiša v púšti, ale satan sa usiluje zaútočiť v závere pôsobenia Ježiša, keď podnecuje Judášovu zradu (Jn 13,2 „Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil… v. 27 A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan. Ježiš mu povedal: „Čo chceš urobiť, urob čo najskôr.“). Mesiáš je v Zjv 12,5b uchvátený do neba, čo je odkaz na Ježišovo nanebovstúpenie (Sk 1,9) a jeho víťazstvo, ktoré spôsobilo pád diabla a jeho zvrhnutie z nebies, čiže obmedzenie moci. V Jn 12,31: Ježiš povedal: „Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von.“ Žena bola zachránená na 1260 dní, čo je tri a pol roka. Je to pozemský čas Cirkvi, ktorý sa raz skončí. Miestom záchrany je paradoxne púšť. Púšť je už v Starom zákone dvojznačná, nie je len miestom smrti, hadov a škorpiónov, ale i útočiskom prenasledovaných (napr. pre Mojžiša v krajine Madián Ex 2,15; pre Eliáša pri potoku Karit 1 Kr 17,2-3).
Bezprostrednou inšpiráciou je tu kniha Exodus, kde púšť je miestom ochrany a dve krídla vo v. 14 odkazujú na Božie vedenie v Ex 19,4 „Vy sami ste videli, čo som urobil Egypťanom a ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol sem k sebe.“ Pobyt ženy v púšti označuje obdobie trpiacej Cirkvi, ktoré po istom čase skončí (Zjv 12,6.14). Verše druhej časti (v. 7-12) o bitke Michala s drakom na nebi sú nebeským odrazom pozemskej skutočnosti kríža. V žid. tradícii bol Michal pokladaný za najsilnejšiu bytosť po Bohu a ochranca Izraela (Dan 10,21; 12,1), pričom cez neho zasahoval sám Boh. Vo v. 10 sa vyhlasuje definitívne víťazstvo Krista a Boha Otca nad silami zla.
Rôzne spôsoby interpretácie ženy V dejinách interpretácie sa v dôsledku načrtnutých skutočností v Zjv 12 ponúkali najmenej štyri výklady:
1) Legitímny mariologický výklad vidí ženu v duchu Zjv 12,5 ako matku Mesiáša, na ktorého odkazuje citát mesiášskeho žalmu 2,9 („Budeš nad nimi panovať žezlom železným a rozbiješ ich jak hrnce hlinené“). Mariánske chápanie ženy sa presadilo najmä prostredníctvom výkladu cirk. otcov, liturgie a kresťanského umenia. Symbol ženy zásadným spôsobom odkazuje na vlastnú matku Ježiša, rodičku Mesiáša, hoci celkový obraz ženy presahuje samotnú Pannu Máriu a presahuje ju, keďže prenasledovaná žena v Zjv 12 má aj iné deti, t. j. veriacich kresťanov. Možný kolektívny materský rozmer Márie, ktorá je matkou iných členov Cirkvi, sa v jánovskom diele znamenite zhoduje s matkou-ženou pod krížom, ktorá sa stáva v Jn 19,26-27 matkou učeníkov („Žena, hľa tvoj syn“ – „Hľa, tvoja matka“).
2) Druhý typ interpretácie vidí v žene Boží ľud Izrael. V Zjv 12,7-12 vystupuje archanjel Michal, obhajca Božieho ľudu (porov. Dan 10,13.21). Vystúpi ako obhajca rodičky a ľudu Izraela. V obraznej reči žena symbolizuje určité spoločenstvo či ľud, napr. v pojme dcéra Siona.
3) V treťom type interpretácie je žena Ježišova Cirkev, chápaná ako eschatologická obec spásy ako pokračovateľka vyvoleného Božieho ľudu, kde narodenie, pôsobenie a najmä oslávenie Syna je symbolom novej éry spásy. 4) Posledný, najrozšírenejší typ spojenej interpretácie vidí v žene symbol ľudu Izraela a tiež novozákonnú Cirkev.
Žena v Zjv 12 je kolektívnou postavou, ktorej identita sa zakladá na pohyblivej totožnosti medzi zastupujúcim jednotlivcom a kolektívom, pričom takýto typ symbolu existuje vďaka neustálemu prechodu od jednotlivca ku skupine a naopak.
Oprávnene však možno povedať, že žena vystihuje aj matku Ježiša. Mária je totiž dcérou Božieho ľudu Izraela a vďaka jej blízkosti k Ježišovi je zároveň prvotinou Ježišovej Cirkvi a matkou všetkých Ježišových učeníkov, pretože koná v náš prospech, ako to efektívne rozvíja štvrté evanjelium. Pomáha na svadbe a stáva sa univerzálnou matkou pod krížom. Žena tu v Apokalypse je Mária a zároveň viac ako Mária. Panna Mária však niekedy nie je mimo Cirkvi, naopak, je jej prvotinou, prvým plodom, ktorý náš inšpiruje v boji proti zlu v sebe a okolo seba, pričom jej poníženosť a blízkosť ku Kristovi je aj pre nás výzvou napodobňovať ju.
Modlime sa: Pane, v staroveku boli znamenia na nebi rozhodujúcim orientačným znakom. Ďakujeme ti za znamenie ženy, ktoré nás orientuje v živote. Dieťa a žena boli uchránené tvojou mocou pred mocou draka. Diabol však zostáva skúšať tu na zemi nás, členov tvojho Božieho ľudu. Daj nám odvahu a silu kráčať správnou cestou. Panna Mária súhlasila s povolaním od teba a prijala službu dieťaťu a celému Božiemu ľudu. Preto je dnes v tvojom jase a pod tvojou ochranou. Opakom ženy je iné znamenie: drak i neviestka v Zjv 17, ktorá je na strane draka a odmieta ti slúžiť, pričom si žije iba pre seba. Pomôž nám, Pane, vybrať si správne znamenie. Žena na nebi nám, čo kráčame životom, odkazuje, že treba sa rozhodnúť, a ponúka nám jasnú orientáciu. Panna Mária, vypros nám odvahu a slobodu byť na strane vzťahu s Bohom, byť zapojení do služby a zažiť Božiu ochranu a spoločenstvo!
Ku koncu sa budú diať znamenia na nebi i na zemi a to vo veľkej miere. Práve v týchto posledných časoch sa v kresťanstve deje veľmi veľa zázrakov a znamení. Píšem o nich na mojej krestanskej stránke 6) KRESŤANSKÉ ZNAMENIA NA OBLOHE :: zazrakyaznameniavkrestanstve
