Život Panny Márie (VIII): Obetovanie Ježiša v chráme
V ôsmom pokračovaní série článkov uvažujeme o obetovaní dieťaťa Ježiša v chráme. Mária ho ponúka Bohu a Pán jej dáva najavo, že ona sama bude mať účasť na Ježišovom vykupiteľskom poslaní.
PANNA MÁRIA02.09.2020
Počet pútnikov v Betleheme poklesol. Po narodení Ježiša našiel Jozef dôstojnejšie miesto, kde sa mohol ubytovať so Svätou rodinou. Po ôsmych dňoch bol Ježiš obradne obrezaný, aby bol ako muž pripojený k izraelskému ľudu. Dieťa dostalo úradné meno Ježiš, podľa toho, ako ho pomenoval anjel ešte pred počatím v materskom lone (Lk 2,21). Po štyridsiatich dňoch, „keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania,“ priniesli Mária s Jozefom dieťa do Jeruzalema, „aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone (...) a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky“ (Lk 2,22-25).
Ježiš ani Mária nemali povinnosť riadiť sa týmito predpismi. Mária nebola podľa zákona ničím poškvrnená, lebo počala a porodila ako panna. A ani zákon vykúpenia prvorodeného sa nevzťahoval na Ježiša, pravého Baránka Božieho, ktorý prišiel sňať hriechy sveta. A napriek tomu je v týchto pár veršoch Písma až trikrát zdôraznené, že všetko bolo uskutočnené podľa Pánovho zákona.
Cirkev v tomto rozprávaní vidí tu najhlbšiu pravdu. V prvom rade je to splnenie Malachiášovho proroctva: „I zaraz príde do svojho chrámu Panovník, ktorého vy hľadáte, a anjel zmluvy, ktorého si žiadate“ (Mal 3,1). Okrem toho Mária pochopila, že Ježiš musí byť prinesený do chrámu, ale nie preto, aby bol vykúpený ako ostatní prvorodení, ale aby bol ponúknutý Bohu ako tá pravá obeta. Takto to vyjadruje list Hebrejom: „Preto keď prichádza na svet, hovorí: ‚Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo. Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam – vo zvitku knihy je napísané o mne –, aby som plnil tvoju vôľu, Bože‘“ (Hebr 10,5-7).
OBETOVANIE PÁNA V CHRÁME BY SME MOHLI POROVNAŤ S OBETOU NA KALVÁRII, KTORÚ SPRÍTOMŇUJE KAŽDÁ SVÄTÁ OMŠA.
Obetovanie Pána v chráme by sme mohli porovnať s obetou na Kalvárii, ktorú sprítomňuje každá svätá omša. V príprave na túto obetu a tiež pri jej uskutočnení na hore Golgota bolo vyhradené zvláštne miesto Ježišovej matke. Už od prvých okamihov jej pozemského života pripája Ježiš Máriu k vykupiteľskej obete, ktorú prišiel naplniť.
Účasť na tajomstve vykúpenia bola Panne Márii odhaľovaná postupne. Pri zvestovaní jej anjel o tom nepovedal nič. Teraz jej to však bude oznámené ústami Simeona, muža spravodlivého a bohabojného, ktorému „Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša“ (Lk 2,26).
K stretnutiu medzi Pannou Máriou a Simeonom muselo prísť pred bránou do chrámu, ktorou sa vstupovalo na nádvorie izraelitov. Na tomto mieste stál kňaz, čo mal na starosti ženy, ktoré ponúkali obetu za seba a svojich synov. Mária sa zaradila spolu s Jozefom do radu. Zatiaľ, čo čakali, než prídu na rad, došlo k udalosti, ktorá udivila všetkých prítomných. K radu sa priblížil dôstojný starec. Jeho tvár žiarila radosťou. Keď priniesli rodičia dieťa, aby s ním vykonali, čo bolo potrebné podľa zákona, vzal Ježiša do rúk a takto chválil Boha: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu“ (Lk 2,29-32).
MESIÁŠ NAPLNÍ SVOJE POSLANIE CEZ UTRPENIE A MATKA BUDE TAJOMNE SPOJENÁ S BOLESŤOU SVOJHO SYNA.
Keď počuli tieto slová, zmocnil sa Márie a Jozefa údiv – starec Simeon im potvrdil to, čo im bolo oznámené Bohom prostredníctvom anjelov. No vzápätí bola táto radosť zatienená: Mesiáš naplní svoje poslanie cez utrpenie a Matka bude tajomne spojená s bolesťou svojho Syna. Simeon im požehnal a jeho Matke Márii povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“(Lk 2,34-35).
V tej chvíli sa k Simeonovmu proroctvu pridala aj Anna, už tiež v pokročilom veku (mala vyše osemdesiat rokov): „velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema“ (Lk 2,38).
Z Lukášovho evanjelia vyplýva, že Panna Mária obetovala Ježiša v chráme až po tom, čo si vypočula proroctvo. Ako obetu podala „pár hrdličiek alebo dva holúbky“, obetu, ktorú podávali chudobní namiesto baránka predpísaného Mojžišovým Zákonom. Vo svetle Simeonových slov však pochopila, že Ježiš je ten skutočný Baránok, ktorý vykúpi ľudstvo z jeho hriechu. A že ona ako Matka, i keď to úplne nechápala, bude úzko spojená s osudom svojho Syna.
