01:28:44
Frog
11,8 tis.
Tělíčko. Televizní film RAI / Arte o problému zemřelých nepokřtěných dětí končících v limbu a nekromacii, prováděné do konce 19. století v Alpách asi ve 200 svatostáncích k jejich spáse. Itálie …Více
Tělíčko. Televizní film RAI / Arte o problému zemřelých nepokřtěných dětí končících v limbu a nekromacii, prováděné do konce 19. století v Alpách asi ve 200 svatostáncích k jejich spáse.

Itálie, rok 1900. Mladičká Agata přijde při porodu o dítě. Doslechne se však o místě v horách, kde dokáží novorozence přivést na krátkou chvíli k životu, aby je mohli pokřtít a zachránit tak jejich duši pro nebe. Musí pro to ale obětovat svůj život. Nekromancii provádí transgender - ani chlapec, ani dívka. Kde se po smrti matka s dcerou sejdou, je otazné. Nekromacie je černá magie, takže v nebi to určitě nebude...

Italsko-francouzsko-slovinský film v benátském dialektu, částečně slovinštině.
Tělíčko / Small Body / Piccolo corpo (2021)


Samostatné titulky jsem nikde nenašel, na netu koluje jen kopie filmu s hard anglickými titulky. Musel jsem je sejmout OCR technikou, aby se daly vyrobit soft anglické a z nich pak české.
Peter(skala)
Predpokladám, že nie len sledujuci film, ale aj samotný autor filmu môžu odlišné nazory na to ako to je s nenarodenými a nepokrstenými... dokonca iaj iný výklad samotného filmu.
Mne osobne sa páčili tie udalosti, ktoré vystihuju aj sučasnu dobu:
1.Ked žena porodila mrtve dieťa, knaz ho nechcel dať pokrstiť a aj jej muž to považoval za nevhodné, či zbytočne.
- v sučasnosti môžeme spozorovať u …Více
Predpokladám, že nie len sledujuci film, ale aj samotný autor filmu môžu odlišné nazory na to ako to je s nenarodenými a nepokrstenými... dokonca iaj iný výklad samotného filmu.

Mne osobne sa páčili tie udalosti, ktoré vystihuju aj sučasnu dobu:

1.Ked žena porodila mrtve dieťa, knaz ho nechcel dať pokrstiť a aj jej muž to považoval za nevhodné, či zbytočne.
- v sučasnosti môžeme spozorovať u laikov a klerikov pochybnosti, či dokonca odpor voči krstu nenarodených.

2.Žena vo svojom svedomí považovala za dôležité dať meno svojmu dieťaťu a ubezpečiť sa, že jej dieťa dosiahne Boží Pokoj
- aj ked ženy (matky) i v sučasnosti citia vo svojom svedomí, žeby mali urobiť pre svoje dieťa viac ako len ho pochovať na cintorine, predsa však sa to líši od viery, ktoru prežívajú vo svojom srdci a podľa toho potom aj tak vizeraju ich skutky pre dieťa.

Niektoré ženy su ako tie z okolia dotyčnej ženy, že nemaju zaujem riešiť problematiku krstu, či pomenovanie svojho mrtveho dieťaťa. Robia to tak ako im nakážu úrady civilné a cirkevné, aby nemali o starosť viac, či nedostali sa do konfliktu s miestnou komunitou.

Je to podobné ako ked zomrie človek, tak idu na pohreb, ale potom sa už nestaraju čo je s dušou toho človeka. Nezaujima ich, či je v Očistci a či sa treba za neho ešte modliť. Prakticky je pre nich ako zatratená duša, ktora žila sice na zemi a aj urobila niečo dobré pre nich, ale ked už nežije fyzicky, tak niet čo sa ním ešte zapodievať.

Potom sú veriace ženy, ktoré prave naopak - zaujimaju sa hlavne o dušu zomreleho a to podobne ako dospeleho mrtveho človeka, ktorý môže byť ešte v očistci a tak sa modlia za neho - prinašaju obetu. Láska pretrváva medzi nimi aj po smrti. Nie je duša pre nich mrtva a záleží im na jej večnosti.

TU by som poukazal na chlapca z filmu, ktorý ked stretol dotyčnu ženu, tak tam bolo dobré poukazane na povrchné-formalne zmýšľanie človeka aj vo vzťahu k zosnulým. Totižto, ked sa dozvedel, že tá žena má v drevenej krabici svoje mrtve dieťa, tak povedal, že je to strašné a že od nej odchadza, lebo to mrtve dieťa je pre neho "vec".

Aj ked ludia vo všeobecnosti to tak nepovedia, predsa v skutočnosti sa tak správaju - ako k nejakej veci - ked nie lenže nechcu sa obetovať pre dieťa, ale dokonca ani pre ženu, ktorá potrebuje pomôcť ...

... až na konci filmu vidíme, ako matka od vyčerpania z cesty zomrela a tento mladík ju nachádza mrtvu. V nom však jej obeta zanechala semienko nádeje pre večný život dieťaťa, lebo nakoniec berie dieťa do kostola a cintorin, kde pochovávali nepokrstene deti.

Už na začiatku je zaujímavý postoj knaza, ktorý hovorí, že to dieťa je vo večnosti ... ( ale nie v nebeskom Kralovstve) a preto nepovažuje za správne dávať dieťau meno, či krst. Lenže položme si otazku:

Prečo knaz nemá problem pokrstiť také isté dieťa (vekom) s tým rozdielom, že je živé a má okolo seba krstných rodičov, ale ako nahle sa jedná o také isté dieťa (ibaže mrtve), tak už nie lenže nepokrstí, ale dokonca ani nepovažuje za dôležité mu dať meno, čo obetovať sv.omšu.

Rozdiel je len v tom, že jedno dieťa žije a druhé je fyzicke mrtve, ale obidve osoby maju živu dušu. Človek sa môže pýtať, či sa jedná len o formalitu, zvyk, či tradiciu alebo postavenie v spoločnosti?

To je ten hlavný problem?

Vo filme boli viac zaujímavé udalosti, ktore sice nemuseli sa nikdy stať, ale stoja za povšimnutie ako ked ženu a mladíka prepadli zbojnici. Medzi nimi bola šéfka, ktora ked zbadala mrtve dieťa v krabici, tak práve kvôli nemu, prepustila na slobodu ženu i mladika.

Toto je zaujímavé: kvôli dieťaťu sa stala žena i mladík slobodná.

My ludia sme častokrat otroci ani nie fyzicky ako skôr duchovne, práve preto, lebo nemyslíme a neobetujeme sa až tak pre vzdialených a zosnulých ludí. Myslíme skôr na tých, čo su nam blizko, a ked nám svedomie ukazuje cestu slobody - cestu modlitby za duše vzdialené, tak nie vždy dokažeme sa oslobodiť od svojich tradičných postupov, ktore nás zväzuju v materialnej sfere. Práve títo vzdialení ... či už živí alebo mrtvi su v našom živote preto, aby sme sa oslobodili od falošných predstav o svojom živote, lebo Cirkev (Tajomne Telo kristovo) nie je len o putujucej Cirkvi, ale aj o tej trpiacej, či už v Očistci alebo v Raji (Limbus), ktorí chcu zdieľať s nami život duchovný.