LGBT, pápež a heréza. Biskupi už nemôžu mlčať! Cirkev nás učí, že homosexualita je objektívne nezriadená náklonnosť; sama osebe nie je hriechom, ale jej praktizovanie áno

LGBT, pápež a heréza. Biskupi už nemôžu mlčať! Cirkev nás učí, že homosexualita je objektívne nezriadená náklonnosť; sama osebe nie je hriechom, ale jej praktizovanie áno

Vstúpia do Božieho kráľovstva muži, ktorí spolu pohlavne obcujú? Nie, hovorí Sv. písmo. Áno, hovorí mnoho biskupov, a pápež – všetko tomu nasvedčuje – súhlasne prikyvuje hlavou.
V tejto situácii tá časť biskupov, ktorá zachovala apoštolskú vieru, už nemôže mlčať!
V máji 2021 svet obletela správa: v katolíckej Cirkvi sú požehnávané homosexuálne zväzky! Samozrejme, nie vo všetkých – len na miestach, kde sa hovorí po nemecky… V rámci kampane pod heslom „Láska víťazí“ boli homosexuálne páry požehnávané vo viac ako 111 farnostiach, čo bolo gestom ostentatívnej vzbury proti „rímskemu učeniu“.

Malo to vyvolať silnú reakciu zo strany hierarchie – na národnej i celocirkevnej úrovni. Ale nestalo sa tak: nemeckí biskupi ani prstom nepohli, aby potrestali aktérov tejto nehanebnosti, a samotný Svätý Otec…, vyslal mnoho signálov, ktoré naznačovali, že mu takéto iniciatívy vôbec neprekážajú. V dôsledku toho tento rok máme do činenia s reprízou: oltáre sú pokryté dúhovými vlajkami a kňazi udeľujú požehnanie párom osôb rovnakého pohlavia. Žiadalo by sa opýtať, kedy – ak vôbec – sa toto šialenstvo konečne skončí?

Táto záležitosť je mimoriadne závažná, pretože spochybňuje učenie katolíckej Cirkvi vo viacerých mimoriadne dôležitých oblastiach, ako je antropológia, manželstvo, sexualita a vzťah medzi životom veriacich a normami Božieho zákona. Spochybňuje to aj samotnú úlohu pápeža, ktorý by mal strážiť jednotu katolíckej viery, ale tvárou v tvár tomu, čo sa deje v Nemecku tvrdohlavo a dôsledne mlčí, ba čo viac, rôznymi gestami dokonca naznačuje, že je skôr na strane revolucionárov, ale zatiaľ to nemôže povedať nahlas iba preto, že nie všetci ešte dozreli na „novú paradigmu“ kresťanskej viery. Akcia hromadného požehnávania párov rovnakého pohlavia v Nemecku sa zďaleka netýka iba nemeckej cirkvi. Týka sa toho, čo je v Cirkvi jedno: učenia.

Všetci vraj vedia, čo je to učenie: Cirkev učí, že manželstvo medzi mužom a ženou, a nie civilný partnerský zväzok medzi osobami rovnakého pohlavia, je v súlade s Božou vôľou. Nevyplýva to ani zo Starého zákona, ani z učenia svätého apoštola Pavla, ale zo samotnej prirodzenosti človeka, stvoreného Bohom na jeho obraz a podobu.

Cirkev nás učí, že homosexualita je objektívne nezriadená náklonnosť; sama osebe nie je hriechom, ale jej praktizovanie áno. Cirkev s tým nemôže nič urobiť: toto učenie si vyžaduje realita.

Nezáleží na tom, čo hovoria moderné psychologické a sociologické vedy, nezáleží na tom, čo si myslí demokratická väčšina spoločnosti: katolíci sú viazaní prirodzeným zákonom, ktorý zodpovedá Bohu. Toto sa nemení s dobou a nedá sa s tým nič robiť. Cirkev neodmieta vedecký pokrok; katolícky katechizmus prikazuje citlivý a úctivý pohľad na osoby s homosexuálnymi sklonmi, pričom chápe, že takéto problémy sú často hlboko zakorenené a v žiadnom prípade nie sú neodstrániteľné. Citlivosť a úcta ku krížu, ktorý niektorí ľudia musia niesť, sa nikdy nesmie zvrhnúť na schvaľovanie nedokonalosti a snahu prezentovať ju ideologicky ako normu.

Homosexualita nie je normou.
V marci 2021 to všetkým pripomenula Kongregácia pre náuku viery, najvyšší vatikánsky úrad zaoberajúci sa doktrínou. Kongregácia v osobitnom dokumente vysvetlila, že Cirkev jednoducho nemá právomoc požehnávať vzťahy osôb rovnakého pohlavia, pretože sú objektívne v rozpore s prirodzenosťou vecí, ktoré pozitívne chce Boh. Áno, možno žehnať jednotlivcom, aj keď žijú v takomto vzťahu – ale nie ich samotnému vzťahu, ktorý je objektívne hriešny.
Vatikánski strážcovia doktríny sa cítili nútení vydať takýto dokument, pretože v rôznych krajinách sveta sa rozšíril názor, že katolícke učenie o homosexualite už neplatí – a že k tejto otázke treba pristupovať nie cez prizmu nemennej prirodzenosti, ale rodovej ideológie. V krajinách ako Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko katolícki kňazi už niekoľko rokov čoraz otvorenejšie žehnajú homosexuálnym párom a často organizujú obrady, ktoré sa klamlivo podobajú svadbám. To spôsobilo rastúci zmätok, preto bol vydaný príslušný dokument.

Žiaľ, opakovala sa situácia známa z obdobia po II. vatikánskom koncile: teória ide jedným smerom, prax druhým. Vatikán vydal tento dokument, ale tí, ktorí podporujú požehnávanie homosexuálnych zväzkov, zostali pevní vo svojom postoji a rozhodli sa prejaviť násilne a radikálne.

V máji 2021 nemecká cirkev zorganizovala iniciatívu pod heslom #Liebegewinnt, teda „Láska víťazí“. Vychádza z presvedčenia, že vzťahy medzi ľuďmi sú len o pocitoch: na ničom inom nezáleží. Ak je to tak, povedali organizátori, potom je možné všetko požehnávať, pretože láska je dobrá. Výsledkom bolo 111 farností a spoločenstiev, ktoré usporiadali manifestačné obrady požehnávania párov rovnakého pohlavia. Požehnávanie udeľovali kňazi aj laickí pastieri oboch pohlaví. Mnohé z týchto obradov boli zdokumentované na fotografiách a filmoch.

Za tým mala nasledovať reakcia v podobe primeraných cirkevných trestov. To sa však nestalo, a to z dvoch dôvodov.
Po prvé, leví podiel členov Nemeckej biskupskej konferencie sa domnieva, že aj keď autori a účastníci akcie #Liebegewinnt to formálne prehnali, v podstate mali pravdu. Stručne povedané, väčšina nemeckého episkopátu verí, že homosexualita je normálna, najdôležitejšia je láska – a to znamená, že páry rovnakého pohlavia by mali byť skutočne požehnávané. Takéto tézy vyslovili dávno pred akciou #Liebegewinnt najvýznamnejší nemeckí hierarchovia na čele so súčasným a bývalým predsedom episkopátu Georgom Bätzingom a kardinálom Reinhardom Marxom.

V skutočnosti Kongregácia pre náuku viery vydala svoj dokument práve v reakcii na ich prejavy: boli to práve títo dvaja hierarchovia, ktorí verejne spochybnili cirkevnú náuku a vyzvali na jej zmenu. K vzbure nemeckých kňazov a farárov proti kongregácii by nikdy nedošlo, keby nebolo postoja pastierov. Preto po akcii #Liebegewinnt niektorí hierarchovia vydali krátke vyhlásenia, že tak, ako sa to robí, by sa to robiť nemalo… a potom začali pravidelne poskytovať rozhovory, v ktorých vyzývali na zavedenie požehnávania homosexuálov v Cirkvi. S takýmto vedením Cirkvi v Nemecku sa jednoducho problém nikdy nevyrieši.

Pápež ako najvyššia autorita mal v tejto situácii reagovať.
Niekto povie: on predsa reagoval, pretože Kongregácia pre náuku viery, ktorá vydala svoj dokument, konala na základe právomoci, ktorú jej udelil pápež. Cár je dobrý, ale bojari sú zlí: Svätý Otec určite ľutuje správanie neposlušných biskupov, kňazov a laikov a robí, čo môže, aby obnovil jednotu náuky a pastorácie v Cirkvi; ak napriek zverejneniu dokumentu ešte nie sú viditeľné účinky týchto krokov, je to len preto, že vec je ťažká a komplikovaná, odpor je veľký, ale František to za nejaký čas určite všetko napraví.
Žiaľ, takýto obraz veci –, ktorý, ako sa zdá, prevláda najmä v Cirkvi v Poľsku – ani v najmenšom nezodpovedá pravde.

Práve naopak: známe fakty nás vedú k presvedčeniu, že pápež v skutočnosti horlivo podporuje nemeckú revolúciu!

Po prvé,
v januári 2022 František odvolal z Kongregácie pre náuku viery arcibiskupa, ktorý stál za vypracovaním dokumentu o požehnávaní homosexuálnych zväzkov. Arcibiskup Giacomo Morandi sa stal ordinárom diecézy Reggio Emilia-Guastalla, čo ho zbavilo povinností v kongregácii.

Po druhé, v júni 2021 František poslal pátrovi Jamesovi Martinovi SJ list, v ktorom jeho službu označil za „Boží štýl“ a dal ho za vzor všetkým kňazom na svete; páter James Martin SJ sa úplne angažuje v pastorácii LGBT komunity a v podpore tejto ideológie.

Po tretie, v júni 2021 František poslal list americkej organizácii New Ways Ministry, ktorá už niekoľko desaťročí propaguje homosexuálne „manželstvá“.
Poďakoval organizácii za jej službu a pri tejto príležitosti vyzdvihol spoluzakladateľku skupiny, sestru Jeannine Gramickovú.

Po štvrté, v januári 2022 František poslal list samotnej sestre Jeannine Gramickovej, v ktorom jej službu označil za „Boží štýl“.

Po piate, v máji 2022 František poslal list pátrovi Jamesovi Martinovi SJ, v ktorom odpovedal na niektoré otázky o „LGBT katolíkoch“.
Tvrdil, že to nie Cirkev ich „vylučuje“, ale iba „niektorí ľudia v Cirkvi“.

Čo robia Františkovi ľudia v tomto čase?
Pápežom menovaný biskup Churskej diecézy vo Švajčiarsku Joseph Bonnemain vyhlasuje, že kňazi nesmú homosexuálom hovoriť o ich hriechu.
Zároveň oznamuje, že nepotrestá nijakého kňaza, ktorý bude požehnávať homosexuálne zväzky. Mons. Bonnemaina František dosadil na čelo Churskej diecézy, aby dôkladne zrekonštruoval túto poslednú konzervatívnu diecézu vo Švajčiarsku.

Kardinál Jean-Claude Hollerich, ktorého František vymenoval za generálneho relátora synody o synodalite – svojho najdôležitejšieho súčasného projektu – hovorí, že chce zmeniť učenie Katechizmu o homosexualite, aby bola homosexualita konečne akceptovaná.

Kardinál Reinhard Marx, ktorý je jedným z mála Františkových oficiálnych poradcov, hovorí, že Katechizmus sa musí zmeniť, aby bola homosexualita konečne akceptovaná.

Sekretariát Biskupskej synody, ktorý riadi synodu o synodalite, najprv na svojej webovej stránke zverejní odkaz na webovú stránku New Ways Ministry (táto organizácia okrem LGBT podporuje aj legálne potraty) a potom ústami svojho hovorcu hovorí, že Cirkev musí „zbúrať múry ľahostajnosti“ v otázke LGBT.

A tak ďalej a tak ďalej – a to som uviedol len niekoľko prvých faktov a úplne som vynechal to, čo je v tejto veci azda najdôležitejšie: čo pápež nerobí. To znamená, že nenapomína, neurovnáva, nenapravuje tých, ktorí hlásajú otvorené a zjavné herézy.

Ak chce niekto v katolíckej Cirkvi v Poľsku veriť, že cár je dobrý a bojari sú zlí, nech tomu verí, nič ho už asi nepresvedčí. Pravdou však je, že bojari sú takí ako je cár. Preto sa tohtoročná manifestácia neposlušnosti voči učeniu Cirkvi v Nemecku, teda akcia #Liebegewinnt 2.0, môže uskutočniť pokojne. Naopak, žiadne tresty nebudú: od súčasných vládcov Vatikánu možno očakávať len súhlas. Zatiaľ je ticho, ale ako dlho ešte? A predovšetkým: Ako tomu všetkému máme rozumieť? A nielen my, bežní veriaci, ale aj kňazi či dokonca biskupi?

V katolíckej Cirkvi v Nemecku sa párom rovnakého pohlavia udeľuje Božie požehnanie a hovorí sa im, že ak budú pokračovať v tom, čo robia, vstúpia do Božieho kráľovstva. To isté platí vo Švajčiarsku, Rakúsku a pravdepodobne aj v niektorých diecézach v Spojených štátoch (kde pôsobia Martinove a Gramickove „dúhové služby“).

Zároveň sa v Poľsku a mnohých ďalších krajinách párom rovnakého pohlavia hovorí, že pokračovaním v tom, čo robia, sa odsudzujú na večné zatratenie.

Žiaľ, oba prístupy nemôžu byť pravdivé: niekto tu hlása nepravdu, a to znamená, že niekto skresľuje podmienky vstupu do Božieho kráľovstva, teda falšuje evanjelium, skrátka, robí diablovo dielo.

V tejto situácii je prebudenie svetových biskupov čoraz naliehavejšie. Nedávno sa tak stalo v zárodočnej podobe, keď arcibiskup Stanislaw Gądecki, škandinávsky episkopát a viac ako 70 biskupov najmä z USA a Afriky napomenuli synodálnu cestu.

Problémom je, že zdrojom škandálu a chaosu nie je synodálna cesta. Tézy, ktoré sa tam predkladajú, sa predkladajú aj inde. Preto je potrebný odvážny krok biskupov. Práve oni sú spolu s pápežom zodpovední za odovzdávanie apoštolskej viery. Ak niektorí z nich zlyhajú, ostatní musia prevziať túto zodpovednosť, pokarhať tých, ktorí zlyhali vo svojej úlohe – a hlásať svetu jasné evanjelium.

Taktika „počkajme a uvidíme“, žiaľ, nemusí stačiť, pretože nič nenasvedčuje tomu, že by sa ďalší pontifikát zrazu vyznačoval väčšou jasnosťou. Ako bežní veriaci laici toho veľa nezmôžeme, ale biskupi – áno, tí môžu.

Ba čo viac – sú povinní.
V súčasnej situácii, keď sa falšuje evanjelium, už jednoducho nie je možné mlčať!


Paweł Chmielewski
LGBT, pápež a heréza. Biskupi už nemôžu mlčať! Cirkev nás učí, že homosexualita je objektívne nezriadená náklonnosť; sama osebe nie je hriechom, ale jej praktizovanie áno
Trepifajksl
Nechápu, proč si papež František vymýšlí nějaké vlastní náboženství. A ještě tak zvrhlé.
Detektiv
poznáte ještě horší věci než jaderný spad