Libor Halik
pred 2 hodinami

Bergoglio (František) neverí. že v pekle sú a budú ťažkí hriešnici. Tým sa stal MAXI-heretikom. Dokazom je napr. jeho exhortácia: 297. Ide o včlenenie všetkých; každému musíme pomôcť nájsť vlastný spôsob účasti na cirkevnom spoločenstve, aby sa cítil byť predmetom „nezaslúženého, bezpodmienečného a nezištného milosrdenstva“. Nik nemôže byť navždy odsúdený, pretože to nie je logika evanjelia! - Dané v Ríme pri svätom Petrovi v mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva 19. marca, na slávnosť svätého Jozefa, v roku 2016, vo štvrtom roku môjho pontikátu.
František Pre @Peter(skala) www.kbs.sk/…/apostolska-exho…



pozrel som si papežové slová v kontexte a nie len vytrhnuté z kontextu:

Rozlišovanie takzvaných „iregulárnych“ situácií325

296. Synoda sa zmienila o rozličných situáciách krehkosti alebo nedokonalosti. V danom ohľade chcem na tomto mieste pripomenúť, čo som jasne predstavil celej Cirkvi – aby sa nám nestalo, že si pomýlime cestu: „celú históriu Cirkvi sprevádzajú dve logiky: vyčleňovať a znovuzačleňovať... Cesta Cirkvi už od Jeruzalemského koncilu je vždy Ježišovou cestou: cestou milosrdenstva a včleňovania... Cestou Cirkvi je nikoho naveky neodsudzovať; vylievať Božie milosrdenstvo na ľudí, ktorí oň prosia s úprimným srdcom... Pretože skutočná láska (caritas) je vždy nezaslúžená, bezpodmienečná a nezištná!“326 Preto „sa treba vyhnúť súdom, ktoré neberú do úvahy zložitosť rozličných situácií; a je nevyhnutné byť pozornými voči spôsobu, ktorým ľudia pre svoj stav žijú i trpia“.327

297. Ide o včlenenie všetkých; každému musíme pomôcť nájsť vlastný spôsob účasti na cirkevnom spoločenstve, aby sa cítil byť predmetom „nezaslúženého, bezpodmienečného a nezištného milosrdenstva“. Nik nemôže byť navždy odsúdený, pretože to nie je logika evanjelia! Nemám na mysli len rozvedených, ktorí žijú v novom zväzku, ale všetkých, v akejkoľvek situácii sa nachádzajú. Samozrejme, ak niekto vystavuje na obdiv objektívny hriech, akoby bol súčasťou kresťanského ideálu, alebo chce vnucovať niečo iné, než to, čo učí Cirkev, nemôže chcieť katechizovať a kázať – a v tomto zmysle je tu niečo, čo ho oddeľuje od spoločenstva (porov. Mt 18, 17). Potrebuje opätovne počúvať hlásanie evanjelia a pozvanie na obrátenie. No ešte aj pre túto osobu môže existovať nejaký spôsob účasti na živote spoločenstva: v sociálnej angažovanosti, modlitbových stretnutiach alebo podľa toho, čo jej osobná iniciatíva, spolu s rozlišovaním pastiera, môže navrhnúť. Ohľadom spôsobu zaobchádzania s rozličnými situáciami, ktoré sa nazývajú „iregulárne“, synodálni otcovia dosiahli všeobecnú zhodu, ktorú podporujem: „Vzhľadom na pastoračný prístup k osobám, ktoré uzavreli civilné manželstvo, sú rozvedené a znovuzosobášené, alebo jednoducho spolu žijú, Cirkvi prináleží, aby im odhalila Božiu pedagogiku milosti v ich živote a pomohla im dosiahnuť plnosť Božieho plánu“,328 čo je vždy možné s posilou Ducha Svätého.


TU môžeme vidieť, že papež hovorí o situáciach, kedy ludia maju tendenciu odsudzovať ľudí na večné zatratenie pričom obžalovaný-obvinený ešte žije.

Nik zo živých nemôže vedieť, čo bude s daným hriešnikom po smrti, pokial mu to nezjaví Boh (vo víziach). BOH Ježiš Kristus predpovedal o Judášovi, že bude zatratený, pretože ho nazval: "syn zatratenia". Ježiš bol Najvyšším Prorokom (a Bohom) takže jeho Slová odsudenia boli nie len prorockým posolstvom ale aj Božím, takže mohol ešte počas života s istotou povedať o Judášovi, ktorý ešte žil, že bude zatratený naveky. Napokon o jeho večnom zatratení existuju viacero zmienky u rôznych Božích prorokov, takže je isté, že Ježiš sa nemýlil.

Avšak, pokial Boží prorok v sučasnosti nemal zjavenie o nejakej žijucej osobe, že bude po smrti zatratená, potom ak niekto tvrdí o inom človeku, že bude zatratený, stavia sa do veľmi pochybnej situácii, až do stavu, kedy môže byť ovladaný pýchou, samolubosťou a hlavne diablom, ktorým ho utvrdzuje vo svojom presvedčení, že sa nemýlil.

Ked niekto hovorí o žijucom človeku že bude zatratený (bez dôkazu Božieho zjavenia) tak právom o nom hovorí papež:

296
"Cestou Cirkvi je nikoho naveky neodsudzovať; vylievať Božie milosrdenstvo na ľudí, ktorí oň prosia s úprimným srdcom... Pretože skutočná láska (caritas) je vždy nezaslúžená, bezpodmienečná a nezištná!“326 Preto „sa treba vyhnúť súdom, ktoré neberú do úvahy zložitosť rozličných situácií; a je nevyhnutné byť pozornými voči spôsobu, ktorým ľudia pre svoj stav žijú i trpia“.
www.kbs.sk/…/apostolska-exho…

ANO, Cirkev nikoho neodsudzuje na večne zatratenie (ešte žijuceho človeka), pokial nad ním nebola vyhlásená anathema pred popravou na smrť.

Kedže v sučasnosti trest smrti bol zrušený, tak Cirkev nikoho neodsudzuje na večné zatratenie.

Avšak ludia maju tendenciu stále akosi ludí zatracovať, lebo duch zakonikov, ktorý zatracovali Krista alebo svojich oponentov - je tu stále a osvojuje si ho ten, kto už žije v nemilosti alebo sa do nej hrnie.

tak, či tak ludia sa musia zrieknuť preklínania blížnych, zatracovania iných, lebo toto isté prekliatie spočinie na nich samých-vráti sa ako bumerang, obrati sa proti nim. To je Zakon i proroci, že kto druhemu obera život, sám o neho príde. Nie len telesný ale aj duchovný.