" Keby anjel povedal zatratencovi: Dostaneš sa z pekla, až uplynie toľko stáročí, koľko je kvapiek vody na svete, koľko je listov na stromoch a piesku v mori, zatratenec by sa potešil viac ako žobrák, ktorý dostal správu, že sa stal kráľom.
Áno, pretože všetky tie stáročia pominú, i keby sa opakovali nespočetnekrát. ale peklo sa vždy bude iba začínať. Každý zatratenec by urobil s Bohom zmluvu: „Pane. rozmnož moje muky, ako chceš.
Predĺž ich, ako sa ti páči. len pre noc raz ustanov koniec a budem spokojný." Ale nie, taký koniec nikdy nenastane. Poľnica Božej spravodlivosti bude hlásať jediné: „Vždy. vždy - nikdy, nikdy..."