TESTAMENT plukovníka Muammara Kaddáfího, 5. apríla 2011

Testament plukovníka Muammara Kaddáfího foto: (setkání francouzského prezidenta Nicolase Sarkozyho a Muammara Kaddáfího v prosinci 2007) Ve jménu Alláha, dobrotivého, milosrdného … Po 40 let, …
zaba likes this.
No, a ako že si to tie líbyjske obete "Kaddáfího diktatúry" vlastne žili?

mesačný plat zdravotnej sestry $ 1.000,
príspevok pri narodení dieťaťa $ 7.000,
nenávratná dotácia štátu na obstaranie bytu pre novomanželov $ 64.000,
nevratný príspevok na prevádzkovanie živnosti $ 20.000,
cena benzínu $ 0,14 / liter.

Zadarmo:
zdravotná starostlivosť a časť liekov
školské vzdelávanie.
vzdelávanie a stáž…More
No, a ako že si to tie líbyjske obete "Kaddáfího diktatúry" vlastne žili?

mesačný plat zdravotnej sestry $ 1.000,
príspevok pri narodení dieťaťa $ 7.000,
nenávratná dotácia štátu na obstaranie bytu pre novomanželov $ 64.000,
nevratný príspevok na prevádzkovanie živnosti $ 20.000,
cena benzínu $ 0,14 / liter.

Zadarmo:
zdravotná starostlivosť a časť liekov
školské vzdelávanie.
vzdelávanie a stáže v zahraničí
nájomné
platby za energie v domácnosti
automobil (z 50% dotoval štát)
úvery bez úrokov
obchody pre mladé rodiny (ne-bohaté) za dotované ceny výrobkov.

Na prvý pohľad je vidieť, že finančne na tom boli o svetelné roky lepšie, než dnešný slovenskí otroci.
Len si predstavte, že by vám vláda venovala zo štátnej pokladnice po svadbe na zriadenie bytu takmer 60.000 €.

Áno, Líbya robila niektoré veci inak a preto musela ľahnúť popolom, aby elity Západu zahladili stopy a prípadnú chuť svojich poddaných.

Ešte že majú tie bomby.
Líbyjské obyvateľstvo malo najvyššiu životnú úroveň v Afrike. Pokiaľ ide o oficiálny "Index ľudského rozvoja", ktorý je priemerom troch indexov: indexu očakávanej dĺžky života, indexu vzdelania a indexu HDP (štatistiku spracováva každoročne OSN) a ktorý najlepšie charakterizuje kvalitu života obyvateľov, bola Líbya v roku 2010, ako vedúca africká krajina na 53. mieste na svete, ďalší bolo …More
Líbyjské obyvateľstvo malo najvyššiu životnú úroveň v Afrike. Pokiaľ ide o oficiálny "Index ľudského rozvoja", ktorý je priemerom troch indexov: indexu očakávanej dĺžky života, indexu vzdelania a indexu HDP (štatistiku spracováva každoročne OSN) a ktorý najlepšie charakterizuje kvalitu života obyvateľov, bola Líbya v roku 2010, ako vedúca africká krajina na 53. mieste na svete, ďalší bolo Tunisko - až osemdesiate prvé. Pri tom v roku 1951 bola Líbya oficiálne najchudobnejšou krajinou na svete.

Revolučná vláda nielen mnohonásobne zvýšila zisky, ktoré krajina získavala vďaka rope, ale tiež ich nasmerovala aj na rozvoj krajiny a blaho ľudu. Na báze štátneho sektora bola rozbehnutá industrializáca, boli vytvorené petrochemický, metalurgický, elektrotechnický a ďalšie priemyselné odvetvia. Roľníci dostali pôdu, boli vytvorené družstvá a štátne podniky. Pod púšťou bola objavená obrovská zásobáreň pitnej vody a vykonaná sieť potrubí, "VEĽKÁ RIEKA" - prevratný vodný projekt Muammara Kaddáfího ktoré zásobovali vodou celú krajinu.

Líbyjčania prvýkrát v histórii získali bezplatné zdravotníctvo a vzdelanie, priemerný vek sa zvýšil z 50 na 75 rokov, úroveň vzdelania z 13% na 70%.
Priemerný zisk na obyvateľa v modernej Líbyi bol vyšší ako v Brazílii.
Všetko toto obyvatelia susedných krajín mohli vidieť len v sladkých snoch.

Líbyjská revolúcia, vďaka príjmom z exportu ropy a zemného plynu zabezpečila Líbyjčanom tak vysokú životnú úroveň, že začali odmietať vykonávať manuálne práce v priemysle, poľnohospodárstve aj službách. Vláda musela dlhodobo importovať pracovné sily tisícov Indov, Egypťanov, Číňanov, Turkov, Európanov, Kórejcov a ďalších do Líbye.

CNN, BBC, Al Džazíra, všetky tlačové agentúry, nám vnucovali predstavu o ľudovom povstaní proti "krvavému" diktátorovi Kaddáfím, jeho synom a nohsledom, ktorí za štyridsať rokov premenili demokratickú krajinu v peklo. Presne podľa pripraveného scenára pomocou kontrarevolučných síl sme počuli rozhovory s "revolucionármi", uskutočnené údajne na uliciach Benghází alebo Tripolisu, s kulisou streľby zo samopalov, pálením obrazov "diktátora" a jeho vlajok.

Kaddáfího "Zelená kniha" predstavuje ostrú kritiku kapitalizmu a západného parlamentného modelu "demokracie" politických strán. Zatiaľ sa nikto nepokúsil poprieť, že systém "priamej demokracie" prezentovaný Kaddáfím, je vhodným alternatívnym modelom pre Afriku a Tretí svet, kde západný parlamentarizmus zlyhal a priniesol iba biedu, etnické aj kmeňové konflikty a chaos.
Muammar Kaddáfí navrhol celej Africkej Únii riešenie, ale to sa Západu nepáčilo. PREČO MUSEL ZOMRIEŤ KADDÁFÍ A LÍBYA?

Keby všetci mali politiku ako Líbyjčania, neboli by tieto dnešné novodobé diktatúry.