Jindriska
261,2 tis.
RUZENEC ZBRAN PROTI ZLEMU. KTERY NAM BYL DAN. ABYCHOM SE HO MODLILI DENE.Více
RUZENEC ZBRAN PROTI ZLEMU.
KTERY NAM BYL DAN. ABYCHOM SE HO MODLILI DENE.
Martin - Patrón Svätý Malachiáš
Však to aj robím modlím sa ho, budem sa ho modliť a nikto mi nezakaže modliť sa ruženec,ale zároveň treba aj šíriť pravdu a chrániť ju aj obhajovať.
Kallistratosra
Přestaň prorokovat Malachiáši, závorkový proroku 😉 Dělá-li ti dobře růženec a stáváš se tím více duchovně zralejším a blíže Bohu, pak OK. Nesmíš ho lidem cpát do hlavy, ale modlit se ho.... To je správné užití... 😍Více
Však to aj robím modlím sa ho, budem sa ho modliť a nikto mi nezakaže modliť sa ruženec,ale zároveň treba aj šíriť pravdu a chrániť ju aj obhajovať.

Kallistratosra

Přestaň prorokovat Malachiáši, závorkový proroku 😉 Dělá-li ti dobře růženec a stáváš se tím více duchovně zralejším a blíže Bohu, pak OK. Nesmíš ho lidem cpát do hlavy, ale modlit se ho.... To je správné užití... 😍
Dana22
www.maria.sk/mariine-vitazstva%C3%A1chrana%20Prahy%20pred%20%C5%A1v%C3%A9dskym%20vojskom
Martin - Patrón Svätý Malachiáš
Jasne,že ruženec svetla sa nemodlím. Od modernistov nechcem nič to je ich vymysel. Panna Mária nikdy nedala ruženec svetla. Iba dala bolestný,radostný a slávnostný. Po ďalšie preto som vymazal komentáre a dal tu vyššie keby náhodou chcel ten sektár f.l.vek a diablov poskok vymazať svoj komentár tým pádom by boli vymazané aj naše komentáre keď nevieš za tie 10 roky čo si tu Mirku. 😉🙂
Martin - Patrón Svätý Malachiáš
Ty vidno,že si slabí kresťan a neveríš ničomu. Nepoznáš vidno prave zjavenia Panny Márie napr. Fatima,keď nevieš take veci tak študuj nezrely človek bez ovocia. Na dotaz prečo tebe tykam je,že som si pozrel tvoj nick,pretože mam oči a vidím a samozrejme som videl tvoj odkaz mirek a viackrát som si aj prečítal komentáre iných užívateľov aj históriu z minulosti ty neuvedomely človek.
ekans
Mirku běž už do prdele a neotravuj
Martin - Patrón Svätý Malachiáš
Pre svetského člověka,ktorý je slepý a hluchý netreba nič vysvetľovať. Raz ťa ten smiech prejde,keď bude neskoro.
ekans
co se zdá, je sen, Míro
Martin - Patrón Svätý Malachiáš
F.L.Věk
Tak ty si fakt satanov posol. Diablom posadnutá osobnosť f.l.vek. Ruženec pomáha k spase duše vy trollovia. Panna Mária je spoluvykupiteľka s Ježišom Kristom. Kto si neváži Ruženec a Pannu Mariu nema Ježiša Krista a je bez pravej viery a môže byť obyčajní sektár,ktorý vedie jeho život a duša do zatratenia.Více
F.L.Věk

Tak ty si fakt satanov posol. Diablom posadnutá osobnosť f.l.vek. Ruženec pomáha k spase duše vy trollovia. Panna Mária je spoluvykupiteľka s Ježišom Kristom. Kto si neváži Ruženec a Pannu Mariu nema Ježiša Krista a je bez pravej viery a môže byť obyčajní sektár,ktorý vedie jeho život a duša do zatratenia.
Dana22
Theodorá-Máriá ma zablokovala,odpovedám jej TU.
Možno aj iní nájdu argumenty proti útokom na cirkev kvôli stredoveku a inkvizícii.
www.vzdelavaci-institut.info
www.euportal.cz/Articles/5344-pravda-a-l…
www.euportal.cz/Articles/8855-rimska-ink…
Římská inkvizice 16. a 17. století slouží Církvi ke cti, nikoli k hanbě
Pápež Pavel III. (1468-1549)
Kde? Samozřejmě v České televizi. V sobotu 25…Více
Theodorá-Máriá ma zablokovala,odpovedám jej TU.
Možno aj iní nájdu argumenty proti útokom na cirkev kvôli stredoveku a inkvizícii.

www.vzdelavaci-institut.info

www.euportal.cz/Articles/5344-pravda-a-l…

www.euportal.cz/Articles/8855-rimska-ink…

Římská inkvizice 16. a 17. století slouží Církvi ke cti, nikoli k hanbě

Pápež Pavel III. (1468-1549)
Kde? Samozřejmě v České televizi. V sobotu 25. února odvysílal její 2. program první díl (mají být tři) pořadu o inkvizici. Tentokrát se nejedná o inkvizici obecně, ale přímo o římskou inkvizici, zřízenou r. 1542 papežem Pavlem III. Protože inkviziční tribunály v Evropě byly do té doby značně roztříštěné, rozhodl se tento papež tváří v tvář hrozbě protestantské reformace vytvořit pro celý katolický svět jediný závazný orgán toho druhu, podřízený přímo jemu. Papežům se však v 16. a 17. století toto nepodařilo plně realizovat, některé lokální církve a také panovníci nerespektovali pravomoc římské inkvizice.
Historická realita je taková, že za tuto římskou inkvizici, za její působnost v 16. a 17. století, se nejenom jako katolíci nemáme proč omlouvat, ale naopak můžeme být na ni právem hrdí. Částečně to vyplynulo i z tohoto seriálu, zaměřeného samozřejmě nepřátelsky vůči ní. Jestliže v pořadu zaznělo, že na území Církevního státu a Itálie, kde pravomoc římské inkvizice skutečně platila, bylo od r. 1542 až do r. 1600 od ní odsouzeno k smrti, přesněji vydáno světskému rameni k potrestání, celkem 50 osob, potom s tím srovnejte počty u nás popravených nebo povražděných nevinných obětí komunismu za podstatně kratší dobu – jednalo se o 238 ortelů smrti a tisíce umučených nebo jinak násilně usmrcených. A to je pouhý “čajíček” proti Sovětskému svazu, nacistickému Německu nebo proti jakobínskému řádění za Velké francouzské revoluce.
Co však autoři zmíněného pořadu o římské inkvizici zamlčeli, to je morální profil těchto 50 popravených. Byli to opravdu “mučedníci svědomí”? Solidní historičtí badatelé Cammilleri, Bossy aj. potvrzují, že římská inkvizice té doby zásadně nevydávala k popravě lidi, u nichž jediným proviněním byly pouze heretické názory. Když někoho poslala na smrt, musel být s kacířstvím spojen nějaký kriminální delikt, tzv.”hrdelní zločin”.
Heretikové, u nichž vina spočívala pouze v hlásaných názorech, byli odsuzováni do vězení nebo na galeje, i když zůstali zatvrzelí a své bludy neodvolali. Ti, kteří neunikli meči nebo hranici, náleželi k pěkným výlupkům, i když je protikatolická propaganda oslavuje jako “mučedníky svobody svědomí”. Protestanté dosud uctívají italského hlasatele luteranismu a kalvinismu Pietra Carnesecchiho, vyšetřovaného inkvizicí a oběšeného r. 1571 na přímý pokyn papeže sv. Pia V. Zapomínají pouze dodat, že tento “mučedník inkvizice” nebyl souzen pouze za hereze, ale též za znásilňování nezletilých dívek, což mu tribunál v plném rozsahu prokázal.

Televizní pořad věnoval též hodně pozornosti Giordanu Brunovi, panteistickému filozofovi souzenému inkvizicí a upálenému r. 1600 v Římě. Už od osvícenských časů 18. století je vynášen zednáři a proticírkevními organizacemi jako “nevinná oběť” prý nelidského a krutého inkvizičního tribunálu, největší německá protikřesťanská nadace nese jeho jméno. Objektivní realita, k níž dnes nestranní historikové dospěli, je ovšem taková, že Bruno byl vrah, udavač, okultní mág, šiřítel pornografie a bisexuální maniak. Když prchal z dominikánského kláštera v Římě, kde byl původně mnichem, zavraždil svého představeného. V Anglii v letech 1583-5 jako agent tajné policie pronikal mezi katolíky, žijící svou víru v ilegalitě, a udával je. Několik jich na základě Brunovy denunciace skončilo na popravišti.
Proč tato fakta vyplouvají na povrch až nyní? Z jednoduchého důvodu. Voltaire a osvícenci neustále operovali jeho případem proti Katolické církvi. Když generál Napoleon Bonaparte r. 1798 dobyl Řím, zmocnili se francouzští vojáci archivu římské inkvizice. Výsledkem bylo, že nechali převážnou většinu spisů procesu s Brunem zničit. Proč asi? Poněvadž autentický obraz Brunův neodpovídal portrétu “nevinného mučedníka”. Teprve nyní historikové objevují v anglických a dalších archivech informace, jež prokazují, že Bruno by i dnes musel za tyto delikty počítat s trestem smrti, kdyby existoval. Jedinou oprávněnou námitkou je krutý způsob jeho popravy, nikoli poprava samotná.
Brunova exekuce r. 1600 byla poslední popravou v Římě, u níž hrálo roli kacířství. Jsme zvědavi, co nám autoři seriálu “přichystali” v dalších dvou dílech. Budu na to na stránkách Duší a hvězd reagovat, neboť o objektivitě tvůrců si nelze dělat iluze. Je zde patrná snaha vylíčit právě velké katolické světce té doby, kteří spojili svůj život s inkvizicí, sv. papeže Pia V. a sv. Roberta Bellarmina, jako krvežíznivé netvory. Bellarminovi nemohou odpustit, že právě on vedl vyšetřování proti Brunovi. Historickou lží je fiktivní dialog mezi Bellarminem a dalším inkvizitorem Sartorim, při němž Bellarmin krvěžíznivě naléhá na maximum poprav heretiků. V písemných pramenech ovšem nic takového nenalézáme.
K tématu:
Nová fakta o Giordanu Brunovi. Byl to vrah a udavač
Autoři pořadu taktéž zamlčují, že římská inkvizice vůbec nepoužívala mučení, měla právo pouze v krajním případě vyzvednout spoutaného odsouzence do výšky, není však známo, že by toho někdy použila. Skřipec, španělská bota nebo lámání na kole byly u ní zakázány, vězňové museli mít celu odpovídající tehdejším hygienickým podmínkám, v zimě měli strážci povinnost jim topit atd. Římská inkvizice 16. a 17. století je něčím, co slouží Církvi ke cti a nikoli k hanbě.
Inkvizice opět na tapetě 2

Kardinál Baronio
Třídilný pořad o římské inkvizici, uváděný Českou televizí, pokračoval v sobotu 3.3. svojí 2. částí. Opět zde bylo předvedeno, jak jeho autoři vůbec nechápou problematiku. Zaznělo tady absurdní tvrzení, že prý “heliocentrický pohled na svět odporuje katolické věrouce”. To je nesmysl, který trefně vyvrátil už v 17. století církevní historik a kardinál Baronio, současník Galileův, slovy: “Záměrem Ducha Svatého, který inspiroval Písmo sv., bylo poučit nás, jak se do nebe dostat a ne jak se nebe otáčí.” Geocentrický názor, byť zastávaný až do 16. století vědeckými kapacitami, nikdy nebyl součástí katolické věrouky a ani být nemohl, protože se jednalo o vědeckou hypotézu a nikoli o náboženskou pravdu.
Tím, kdo z opačné heliocentrické hypotézy, kterou nota bene v té době nešlo spolehlivě dokázat, udělal pravdu téměř náboženskou, byl totiž sám Galileo. V pořadu vůbec nezaznělo, že právě on ve své ješitnosti a nesnášenlivosti prohlásil heliocentrismus za jasnou a prokázanou pravdu a označoval všechny, kdo mu odporovali, za “pitomce”, čímž si popudil nikoli církevní hodnostáře, ale své vědecké kolegy. Církev musela zasáhnout proto, poněvadž přírodovědné poznatky nikdy nemohou být – jak dokazuje i dnešní zkušenost – absolutními pravdami, věda se totiž vyvíjí a přichází se stále novými objevy, těmi jsou pouze pravdy Bohem zjevené. Galileo však prohlašoval heliocentrismus za absolutní pravdu, čímž ji kladl do náboženské roviny. Proto inkvizice v čele se sv. Robertem Bellarminem zakázala Galileovi r. 1616 hlásat tyto názory na úrovni absolutní pravdy, neměla však námitky proti jejich předkládání jako pouhé hypotézy. Toto stanovisko nutno označit za nanejvýš rozumné.
Galileo však neposlechl, ve svém spise prezentoval dokonce i papeže Urbana VIII. jako “blbečka” a vložil mu do úst názory, které nikdy nehlásal. Proto se octl r. 1633 v Římě před inkvizičním tribunálem, což vedlo autory pořadu k následujícím lžím: Galileovi prý bylo vyhrožováno mučením – nikde o tom v dokumentech není zmínky.
V pořadu zazněla další lež, že prý Galileo byl odsouzen do vězení. Již Vittorio Messori, známý žurnalista a apologeta Církve, však předkládá fakta, že Galileo nestrávil ve vězeni ani vteřinu. Při procesu bydlel ve vile v pětipokojovém bytě s osobním sluhou, na výslechy docházel, po skončení procesu, jenž skončil Galileovým odvoláním, byl odsouzen k opravdu “krutému” trestu: musel týdně odrecitovat 7 kajících žalmů. Odjel do Sieny k tamnímu arcibiskupovi, jenž byl jeho přítelem, kde se věnoval dál vědeckému bádání. Mučení a vězení jaksi “nebyly na skladě”. Inkvizice ovšem pochybila tím, že se nechala právě Galileem vmanévrovat do pozice rovnocenného posuzování náboženské a vědecké pravdy. Scházela tady jasnozřivá osobnost Bellarminova typu (Bellarmin zemřel r. 1621).
A kdyby Galileo neodvolal? Ani v tom případě by ho nečekalo mučení nebo dokonce hranice. V té době už takové rozsudky – jak jsem konstatoval v minulém příspěvku – byly velice vzácné. Galileovi by byl nejspíš přikázán na několik let internační pobyt v některém klášteře, nic víc. Důkazem je, že jeho současník Tomasso Campanella, původně dominikán, jinak těžký heretik hlásající všenáboženský synkretismus a zpochybňující božskou jedinečnost Ježíše Krista, byl římskou inkvizicí na několik let uvězněn, poté propuštěn a vypovězen do Francie. Své bludy před inkvizičním soudem neodvolal.

Autoři pořadu pojednali též o inkvizici 18. století a nutno dodat – že popustili uzdu podivným spekulacím. Podle nich papež Benedikt XIV. byl téměř sympatikem Voltaira, zatímco inkvizitor Ganganelli velkým odpůrcem osvícenství. Proto prý nenáviděl jezuity, kteří zaujímali údajně smiřlivý vztah k osvícenství, a když se stal papežem, zrušil je r. 1773. Této fantazii ovšem odporuje skutečnost, že to byly naopak osvícenské vlády Francie, Španělska a hlavně Portugalska, řízeného svobodným zednářem Pombalem, které tlačily na papežský Řím, aby jezuity zrušil. Právě tento řád patřil totiž k největším odpůrcům osvícenského bezbožectví.
Proto je třeba informace podávané na téma církevních dějin různými dokumentárními pořady televize brát maximálně kriticky. Uvidíme, čím nás “obdaruje” závěrečný, třetí díl seriálu v sobotu 10.3.
PhDr. Radomír Malý

www.euportal.cz/Articles/8688-arcibiskup…

www.euportal.cz/Articles/7534-rimska-ink…

www.euportal.cz/Articles/5639-upalovala-…
www.euportal.cz/Articles/7659-cirkev-a-v…
www.euportal.cz/Articles/4193-ako-cirkev…
www.euportal.cz/Articles/6800-katolici-h…

Pravda a lež o čarodějnických procesech

www.euportal.cz/Articles/7534-rimska-ink…

www.euportal.cz/Articles/5639-upalovala-…

Upalovala Katolická církev čarodejnice?
www.euportal.cz/Articles/5639-upalovala-…

www.euportal.cz/Articles/5343-je-dovolen…
cirkev.wordpress.com
b8111
Dana22:Římská inkvizice 16. a 17. století slouží Církvi ke cti, nikoli k hanbě.....
Tento názor je Bohu cizí a je smutnou kapitolou "údajného" křesťanství, která nemá nic společného s Kristem. Bůh nikoho nepřevrací na víru násilím, nechává nám svobodu pro naše rozhodnutí, čemu chceme věřit. Kdo říká opak je lhářem.
Výčet mrtvých je nespočetný. Mrtvých bylo, jak píše Dr. Malý tisíce …Více
Dana22:Římská inkvizice 16. a 17. století slouží Církvi ke cti, nikoli k hanbě.....
Tento názor je Bohu cizí a je smutnou kapitolou "údajného" křesťanství, která nemá nic společného s Kristem. Bůh nikoho nepřevrací na víru násilím, nechává nám svobodu pro naše rozhodnutí, čemu chceme věřit. Kdo říká opak je lhářem.
Výčet mrtvých je nespočetný. Mrtvých bylo, jak píše Dr. Malý tisíce, často hrůzně upálených…. Jak uvádí Caesar 24. května Theodoře, ve výtahu z článku:Radomír Malý: Mystifikace kolem církevní inkvizice. A nejedná se pouze o Inkvizici. Celá staletí se ve jménu Boha dobývaly a zabíraly celá území, pohanských národů, kde se uplatňoval zákon: Pokud dobiji území, kde nevládne křesťanství a já obrátím jejich obyvatele na tuto víru, pak je moje /rovněž i toto uvádí Dr. Malý v jiném svém článku/. Pak přišly další problémy, kdy se začala církev štěpit a znovu další zabíjení, násilné obracení v zájmu jednotlivých církví. Každá z nich vraždila.
Čím větší a silnější církev, tím více má logicky, na svědomí mrtvých. Stačí se podívat na Valašsko, jak zde řádili husité, ale taky je zapotřebí si uvědomit ty hrůzy, které zde napáchala násilná rekatolizace. To není pár mrtvých, to jsou zdevastované celé generace. A není to pouhá minulost. Je to pořád v nás, v ŘK církvi obzvlášť!! Stačí pouze mít příležitost. Viz. 2 svět. válka v Chorvatsku, kdy katoličtí Ustašovci s plným vědomím a požehnáním svých kněží a biskupů, vraždili ty, kdo byli jiného vyznání. Vraždili i nevinné děti, pokud se pokřižovali dle Pravoslavného vyznání.

Milé děvče vím, že jste poctivý hledač pravdy, přesto Vám doporučuji, studujte dějiny z více zdrojů a hlavně, pokud se hlásíte k Ježíši, nenasazujte si brýle své denominace a buďte nezávislým čtenářem. V těchto dějinách šlo hlavně o bohatství a moc, evangelium bylo ve skutečnosti druhořadé...…
Ps: nechci zde pranýřovat církve, ale poukázat na zlo, které se zde nesporně dělo, ve jménu křesťanství.
Roberto 55
To: Agent b8111. Treba vzdy hovorit pravdu a zit v Pravde. Nesmies preberat (slepo) komunisticku a protestantsku propagandu proti Jedinej, Svatej, Apostolskej Cirkvi=RKC=Proti Panu Jezisovi, ktory je Jej Hlavou. Studium vyzaduje cas a musis mat spravne zdroje.
Hovoris uplne lzi a sprostosti!
b8111
Roberto55: Synku, nevím kolik Ti je let, ale pokud mluvíš o studiu, tak Tvůj názor jej moc nereprezentuje, navíc je agresivní. Pokud čteš pozorně, píši o zlu, které jde napříč všemi církvemi. Obráceně pokud lžu, tak mi to dokaž. Kde Kristus vybízí k násilnému obracení křesťanů?
Rád se nechám poučit. Pouze v Novém zákoně se píše o vyhnání kupců z chrámu, což je něco jiného.
Dana22
re:b81111
Seriál článkov pochádza z časti od veľkého znalca stredovekej histórie ,doktora Malého.
O počtoch obetí,procesoch,súdoch,...existujú dokumenty.
b8111
Dana22: Ja vím, čtu Jeho články a mám ho rád. Nicméně s násilným obracením na víru, které uznává ŘKC, nemohu souhlasit. Dano, někdy se dostanu do sporu s vnitřním svědomím v určitých "sporných otázkách", kdy vnímám, že názory církve jdou proti Bohu. Potom, hodně studuji Sv. písmo a snažím se rozhodovat na základě životních postojů a názorů Ježíše, které jsou církvi nadřazeny.
Roberto 55
Po Lutherovej deformacii mnoho Panov v dnesnom Nemecku zatuzilo po majetku katolickej Cirkvi a tak sa pridali k deformacii a ich poddani (katolici) ci chceli ci nechceli museli-nasilne prijat tuto novu pseudovieru. Ked vsak doslo k re-katolizacii tak protestanti zacali hovorit o nasili. Vo falsovani historie su protestanti majstri a iba "vdaka" veducej ulohe (dnes) Nemecka v Europe sa to presadzuje …Více
Po Lutherovej deformacii mnoho Panov v dnesnom Nemecku zatuzilo po majetku katolickej Cirkvi a tak sa pridali k deformacii a ich poddani (katolici) ci chceli ci nechceli museli-nasilne prijat tuto novu pseudovieru. Ked vsak doslo k re-katolizacii tak protestanti zacali hovorit o nasili. Vo falsovani historie su protestanti majstri a iba "vdaka" veducej ulohe (dnes) Nemecka v Europe sa to presadzuje dodnes.
Dana22
re: b81111
Katolíci nie sú jehovisti.
Neobracajú nikoho násilím.
apredsasatoci
@b8111, Dneska ti povie každý Japonec, že atómovú bombu na Hirosimu a Nagasali zhodili Rusi!
Dneska ti povie každý American, že v roku 1945 Európu oslobodili Američania!
Aj ty si to myslíš?
Tomu sa hovorí masáž mozgu.
Evidentne ťa táto masáž lizla.
V opacnom prípade by si nemohol písať takéto sprostosti.
Keď si spojís neustále útoky na rkc, 2VK, Božie Slovo, svedectvá, slobodomurárov a ich …Více
@b8111, Dneska ti povie každý Japonec, že atómovú bombu na Hirosimu a Nagasali zhodili Rusi!
Dneska ti povie každý American, že v roku 1945 Európu oslobodili Američania!
Aj ty si to myslíš?

Tomu sa hovorí masáž mozgu.
Evidentne ťa táto masáž lizla.
V opacnom prípade by si nemohol písať takéto sprostosti.
Keď si spojís neustále útoky na rkc, 2VK, Božie Slovo, svedectvá, slobodomurárov a ich plány, protokoly sionskych mudrcov.... musí byť človeku jasné oc tu beží.
Pýtam sa: Prečo ti nie je jasné oči tu běží?!
apredsasatoci
Kallistratos, Čomu nerozumieš? Viac polopatisticky sa to napísať nedá.
b8111
Dana22: Katolíci nie sú jehovisti. Neobracajú nikoho násilím.....
Danuško, nedělej si ostudu před celým národem, nevíš o čem mluvíš. Myslel jsem, že máš větší dějinný přehled. Přeji Ti hezký zbytek večera a hlavně duchovní zralost.
b8111
apredsasatoci: … Tomu sa hovorí masáž mozgu. Evidentne ťa táto masáž lizla…
Obrazně, jde mi o to, že když dobrý člověk udělá zlo, tak je to zlo a obráceně, když špatný člověk udělá dobro, tak je to dobro a nebudu to skrývat, ani nazývat jinými jmény.
Nepodsouvej mi něco, co je mi cizí. Pokud něčemu naopak nerozumíš Ty, tak svoji hloupost zde neventiluj. Tvoje agresivita, pramenící možná …Více
apredsasatoci: … Tomu sa hovorí masáž mozgu. Evidentne ťa táto masáž lizla…
Obrazně, jde mi o to, že když dobrý člověk udělá zlo, tak je to zlo a obráceně, když špatný člověk udělá dobro, tak je to dobro a nebudu to skrývat, ani nazývat jinými jmény.
Nepodsouvej mi něco, co je mi cizí. Pokud něčemu naopak nerozumíš Ty, tak svoji hloupost zde neventiluj. Tvoje agresivita, pramenící možná z neznalosti dané problematiky a neschopnosti vést dialog na určité téma, mě vede k názoru, že jsi a Tobě podobní, ostudou katolické církve. Snažíš se zde prezentovat Krista, nebo si zde léčíš, své "podivočené", ukřivděné ego? Jedinou omluvou je, asi Tvé mládí, které si myslí, že pobralo všechnu moudrost světa. Pokud dozraješ v ženu a matku, věřím, že v mnohém změníš svůj názor. Pokud už jsi dospělá a jsi maminkou dětí, je mi Tě líto. Chybí Ti totiž empatie a širší srdce, které dělá člověka člověkem. Přeji hezký zbytek večera.
Martin - Patrón Svätý Malachiáš
Seba nechceš odfotografovať ako vyzeráš teraz ? Lebo minule roky dozadu čo si sa odfotil na záchode to strašne vyzeralo. 😉😂
Martin - Patrón Svätý Malachiáš
Viem na koho myslíš na toho koho sa ty ráno zobudíš a pozrieš do zrkadla a vidíš iba sám seba. 😉
Dana22
F.L.VĚK- postava z knihy ...
No ty si čosi iného.
Prišiel si sem vyrývať a nie diskutovať.
Nemáš úctu k diskutujúcim.
To,čo si napísal,by sa dalo hodnotiť ako niečo,čo je zo súdka slobodomurárov.
3 dalších komentářů od Dana22
Dana22
Dana22
www.maria.sk
www.maria.sk/mariine-vitazstva
Prvá filipínska ružencová revolúcia r. 1986
www.maria.sk/panna-maria-v-liturgii
Máriine víťazstvá
Veľa milosti dostávajú veriaci, keď prosia Pannu Máriu o pomoc. Na mariánskych pútnických miestach býva mnoho votívnych tabuliek, každá vyjadruje osobnú skúsenosť človeka, ktorý prosil o pomoc Matku Božiu a pomoc obdŕžal.
Sú ale niektoré historické …Více
www.maria.sk

www.maria.sk/mariine-vitazstva

Prvá filipínska ružencová revolúcia r. 1986

www.maria.sk/panna-maria-v-liturgii

Máriine víťazstvá
Veľa milosti dostávajú veriaci, keď prosia Pannu Máriu o pomoc. Na mariánskych pútnických miestach býva mnoho votívnych tabuliek, každá vyjadruje osobnú skúsenosť človeka, ktorý prosil o pomoc Matku Božiu a pomoc obdŕžal.
Sú ale niektoré historické udalosti, o ktorých sa píše v dejinách, kedy celé národy boli uchránené od skazy a to práve príhovorom našej nebeskej Matky. Chceme uviesť niekoľko takýchto udalostí.
Historické víťazstvá Panny Márie
Víťazstvo Panny Márie v Afrike
Záchrana Prahy pred švédskym vojskom
Víťazstvo kresťanských vojsk v bitke pri Lepante
Víťazstvo kresťanských vojsk v bitke pri Viedni
Záchrana Portugalska
Oslobodenie Rakúska
Prvá filipínska ružencová revolúcia r. 1986
Druhá filipínska ružencová revolúcia r. 2001

A ešte ďalšie svedectvo, skôr osobné, ale nie menej hodnoverné a zázračné:
Záchrana katolíckych kňazov v Hirošime
Kedy konečne pochopia ľudia našej doby, že sa musíme zapojiť do ďaľšej ružencovej revolúcie, aby sme zvrhli jarmo najhoršieho diktátora - zlého ducha, aby sme sa oslobodili aj my aj mnohí naši bratia a sestry, ktorí sú v zajatí hriechu.
Ohrozujú nás drogy, terorizmus, pornografia, hazardné hry a my si myslíme, že sa nedá nič robiť. Siahnime konečne po ruženci a vybojujeme nové historické i osobné víťazstvá!
Mária, pomáhaj nám svojim všemocným príhovorom!
Záchrana Prahy pred švédskym vojskom
Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí v Prahe bol postavený z vďačnosti za ochranu pred vydrancovaním Prahy švédskou armádou v roku 1648. Latinský nápis, ktorý dal naň vytesať cisár Ferdinand III. znie: Panne, Rodičke počatej bez poškvrny dedičného hriechu, postavil zbožný a spravodlivý cisár za záchranu a oslobodenie mesta. Čo sa vlastne stalo:
Praha bola napadnutá Švédmi 26.7.1648, veľká časť mesta bola obsadená a vydrancovaná. Obyvatelia nedobytej časti sa rozhodli, že sa budú brániť a mesto bez boja nevydajú. Avšak boli obklúčení a postavení proti mnohonásobnej presile. Proti Prahe stáli tri švédske armády s najlepšími vojakmi, skúsenými generálmi a šesťdesiatimi delami. Obrancovia boli nevycvičení remeselníci a študenti a mali iba tri dela. Obliehanie trvalo pätnásť týždňov.
Pražania si boli vedomí, že bez mimoriadného Božieho zásahu sú stratení a preto začali v tejto strašnej situácii konať prosebné pobožnosti k Panne Márii. Schádzali sa v dome jedného mešťana, keď ich počet vzrástol tak, že sa nevošli do domu, schádzali sa na Staromestskom námestí, kde sa modlili pred ikonou Panny Márie.
Mnohokrát sa už zdalo, že mesto bude dobyté, ale vždy, akoby zázrakom sa situácia zmenila a obliehatelia ustúpili. Posledné delové gule dopadli na mesto 1. novembra. Potom prišla správa, že bol podpísaný mier a Švédi z mesta odtiahli. Útočníkov padlo 5000 a obrancov 219, čo je 23-krát menej.
Obyvatelia Prahy pripisovali toto víťazstvo zvláštnej pomoci Božej a príhovoru Panny Márie. Preto bol na rozkaz cisára Ferdinanda III. postavený stĺp so sochou Panny Márie a bola zriadená nadácia na konanie mariánskej pobožnosti. Tá sa mala konať každú sobotu a vo sviatok Panny Márie "na večné časy". Mal to byť sprievod so spevom loretánskych litánií.
Škoda, že tento stĺp strhol v r.1918 rozbesnený dav. Ale je pekné, že skupina veriacich začína obnovovať tieto mariánske pobožnosti a možno sa podarí obnoviť aj stĺp so sochou na pamiatku Máriinho víťazstva.
Víťazstvo kresťanských vojsk v bitke pri Lepante
Pod pontifikát dominikána Pia V. (1566-1572), ktorý bol veľkým askétom a mužom modlitby a na pápežskom tróne, spadá udalosť, ktorá mala pre Cirkev a celý Západ rozhodujúci význam. Preto je zobrazená na mnohých stropových freskách mariánskych kostolov námorná bitka pri Lepante.
Politicky roztrieštený Západ bol ohrozovaný Turkami. Vo svojej dobyvačnej politike si chceli bez milosti podmaniť celý kresťanský Západ a získať ho pre moslimskú vieru. Keď sultánova flotila získala viac gréckych ostrovov, plánoval dobyť cez Maltu, Sicíliu a Neapol Stredozemné more.
Pápez Pius V. sa neúnavne snažil zjednotiť rozhnevaných kresťanshých veliteľov, aby sa tak mohli účinne postaviť proti tureckej prevahe. V najväčšej núdzi bola obranná vojna a vedenie hresťanskej flotily zverené vynikajúcemu mladému admirálovi Juanovi z Rakúska. Súcasne vyzval Pius V. všetkých hresťanov, aby sa tak ako an modlili ruženec, aby kresťanské vojská zvíťazili v tejto bezvýchodiskovej situácii s pomocou Panny Márie. Hovorí sa dokonca, že pápež dal vojakom rozdať ružence.
Admirirál Andre Doria mal na palube svojej lode pri sebe aj vzácnu kópiu milostivého obrazu z Guadalupe.
7. októbra 1571 napokon prišlo k svetoznámej bitke. Bojovalo 500 lodí a 170 000 mužov. Očití svedkovia hovoria, že na kresťanských lodiach boli vztýčené kríže a že syn rakúskeho cisára, don Juan si ako prvý kľakol pred krížom a úpenlivo prosil o Božiu pomoc. Vsetci ostatní vojaci nasledovali jeko príklad.
Boli to dojímavé okamiky. V priebehu niekoľkých kodín ťažkého boja bolo potopených 113 tureckých galejí, zajatých 117 lodí a oslobodených 12 OOO kresťanských otrokov, ktorí museli slúžiť Turkom ako veslári. Dovtedy neporaziteľná turecká flotila utrpela zdrvujúcu porážku a Európa bola zachránená pred islamom. Všetci boli presvedčení, že nezvíťazila zbraní, ale Boh zasiahol na príhovor Panny Márie.
Keď prišla o dva týzdne k pápežovi správa o šťastnom výsledku bitky, nebol pápež vôbec prekvapený. On totiž v hodine víťazstva náhle prerušil rozhovor s generálnym pokladníkom, otvoril okno a dojatý radostne oznámil: "Naša kresťanská flotila v tejto hodine zvíťazila nad Turkami. Poďakujme sa Pánovi!"
Tiež nariadil, aby sa od toho dňa každú prvú októbrovú sobotu slávil sviatok "Panny Márie víťazstva". Jeho nástupca pápež Gregor XIII. neskôr tento sviatok premenoval na "Sviatok ruženca".
Víťazstvo kresťanských vojsk v bitke pri Viedni
Turci zažili pri Lepante síce ťažkú porážku, ale ich duch dobyvačnosti nebol zlomený.
Keď im francúzsky „Kráľ slnka" - Ľudovít XIV. ponúkol dohodu proti Rakúsku, znova kuli vojnové plány. Onedlho sa smerom k Európe vydalo obrovské mohamedánske vojsko, podmanilo si východný Orient, bezohľadne preniklo Maďarskom a napokon stálo pred bránami Viedne.
Vo vojnovom vyhlásení Turci cisárovi napísali: „ Vezmeme ti tvoje malé kráľovstvo a jeho obyvateľstvo vyhubíme."
Opäť bola celá Európa vo veľkom nebezpečenstve. Keby sa bolo Turkom podarilo získať Viedeň, tak by celý kresťanský Západ padol pod islamskú nadvládu.
Presila moslimských vojakov a ich brutalita zničili akúkoľvek nádej. Proti tureckému vojsku so 160 000 mužmi stálo iba 12 000 kresťanských vojakov. Bolo nemožné poraziť viac ako 10-násobnú presilu!
V tejto veľkej núdzi vyzval cisár k 40-hodinovej modlitbe, ktorá sa mala konať vo všetkých kostoloch. Zúčastnil sa jej i on a celý jeho dvor, pretože vedel: aby zostala Európa kresťanská, môže teraz pomôcť už iba Boh.
Poľský kráľ Sobieski ponúkol cisárovi Ľudovítovi svoju podporu. Najprv však putoval do národnej svätyne v Čenstochovej a tam zložil k nohám Panny Márie, Kráľovnej Poľska, svoj kord a zveril sa do jej ochrany. Nato išli cisárovi napomoc aj Bavori, Frankovia, Švábi a Angličania.
Kresťanské vojsko malo však aj napriek tomu iba 60 000 vojakov, a tí stáli proti tureckému vojsku, ktoré vzrástlo na 260 000 mužov. V tejto beznádejnej situácii si cisár zavolal na pomoc kazateľa a divotvorcu, talianskeho kapucína Marca ď Aviana, ktorý mu už mnohokrát dobre poradil. P. Marco ď Aviano prišiel a slávil 8. septembra 1863 (na sviatok narodenia Panny Márie) s vojakmi svätú omšu.
Kráľ Sobieski o nej svojej manželke napísal: „P. Marco nám dal svoj e požehnanie. Všetci sme prijali z jeho rúk sväté prijímanie. Mal pre nás výnimočný príhovor a pýtal sa nás, či máme dokonalú dôveru v Boha. Na našu jednohlasnú odpoveď sme mali viackrát opakovať slová , Ježiš, Mária! On je skutočne Boží muž."
12. septembra 1683 došlo k rozhodujúcej bitke. Cisár Leopold odovzdal každému prvému práporu svojho regimentu zástavu s vyobrazením Nepoškvrnenej Panny Márie. Pred východom slnka slávil páter Marco s veliteľmi na Kahlenbergu svätú omšu, na ktorej miništroval kráľ Sobieski. Páter Marco obetoval na tejto svätej omši Bohu svoj život za víťazstvo nad Turkami.
Potom napadli kresťanské vojská nepriateľský tábor s heslom „Mária, prečistá Panna!" Ich dôvera v pomoc Panny Márie im dodávala neuveriteľnú odvahu. Páter Marco prechádzal medzi vojakmi s krížom v ruke a žehnal bojové šíky, povzbudzujúc predovšetkým tých, ktorí boli v najväčšom nebezpečenstve.
Po prvých úspechoch kresťanského vojska vypukla v nepriateľskom tureckom tábore napriek obrovskej prevahe taká panika, že sa obávaný veliteľ Kára Mustafa a s ním všetci jeho vojaci dali na útek. Zanechali po sebe 15 000 stanov. Už nikdy sa nevrátili späť! Už po 2-krát bola Európa zachránená pred Turkami očividnou pomocou Panny Márie.
Kráľ Sobieski to vyslovil na verejnosti: Keď mu chcel kazateľ počas ďakovnej svätej omše vzdať poctu za jeho zásluhy, kráľ ho prerušil, vstal, kľakol si pred obraz Panny Márie, zložil k jej nohám svoj meč a pred všetkými prítomnými nahlas vyznal: „ Ona je víťazom!"
Pápež Inocent XI. povýšil z vďačnosti deň víťazstva, 12. september, na sviatok „Mena Panny Márie".
Záchrana Portugalska
Portugalskí biskupi videli, aké davy ľudí prichádzali do Fatimy, ako sa modlili. V prvých rokoch po začiatku zjavení neboli doporučené miestnym biskupom púte do Fatimy. Cirkevné vrchnosti si počínali s veľkou opatrnosťou. Fatimskí kňazi boli podrobení prenasledovaniu zo strany slobodomurárskych vrchností.
Zbožný ľud však napriek zákazu prichádzal až v šesťdesiatisícovom počte. S odstupom času, v roku 1922, miestny biskup konštatoval, že nie je možné nechať toľké davy bez pastorácie a dovoľuje slúžiť v Cova da Iria sv. omše. V roku 1926 navštevuje Fatimu už aj pápežsky nuncius. Miestny biskup z Leire robí prvú oficiálnu púť v roku 1927.
V roku 1930 sa datuje, že do Fatimy prišlo oveľa väčšie množstvo pútnikov ako do Lúrd. Dovtedy Lurdy boli najväčšou svätyňou mariánskych zjavení. Portugalskí biskupi prijali zjavenie Panny Márie a vyhlásili národnú púť do Fatimy. Rusko šírilo bludy a v Španielsku vypukla krvavá občianská vojna. Preto všetci portugalskí biskupi si urobili púť do Fatimy, na kolenách pred sochou Panny Márie zasväcujú Portugalsko jej Nepoškvrnenému Srdcu. A Portugalsko bolo krajinou, ktorú komunizmus nezasiahol. Španielsko s Portugalskom má veľmi dlhú hranicu. Portugalsko sa vyhlo aj tragédii bratovražedného boja. Boh zázrakom túto krajinu uchránil vďaka zasväteniu, ktoré urobili portugalskí biskupi 13.5.1931.
Portugalskí biskupi v roku 1938 urobili ďalšiu púť do Fatimy, za účasti 20 biskupov, tisíc kňazov a vyše pol milóna veriaciach opäť zasvätili Portugalsko. Vzývali Pannu Máriu ako Kráľovnú Pokoja o pomoc, o záchranu pred druhou svetovou vojnou. Tým, že oni urobili tento akt, Portugalsko bolo uchránené od hrôzy druhej svetovej vojny. Toto je len vecou zázraku. Tu vidno, aký zásah malo zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Tu vidno, čoho všetkého sme mohli byť aj my ušetrení, nebyť neposlušnosti voči Máriinmu hlasu, ktorá, žiaľ, zachvátila aj mnohých v cirkvi.
Oslobodenie Rakúska
Počas 268. rokovania v Berlíne bez ostychu vyhlásil sovietsky minister zahraničia Molotov svojmu rakúskemu kolegovi: „Čo my Rusi raz máme, to už viac nedáme!". A to po 2. svetovej vojne bolestne zakúsili všetky tie krajiny, ktoré boli obsadené ruskými vojakmi: Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Albánsko, Česko-Slovensko, Poľsko a Východné Nemecko ...- okrem Rakúska!
Hoci si Hitler 13. marca 1938 Rakúsko pričlenil a 28. marca 1945 sem vpochodovali ruskí vojaci, krajine sa opäť podarilo získať slobodu. Za toto víťazstvo nad komunistickou okupáciou vďačí rakúsky ľud ružencu a jednoduchému františkánskemu pátrovi Petrovi Pavlíčkovi.
Pátra Petra sa počas 2. svetovej vojny v americkom zajatí veľmi hlboko dotklo fatimské posolstvo. Spoznal, aký význam má ruženec pre svetový mier a že politické rozhodnutia spočívajú oveľa viac v rukách modliaceho sa národa ako v rukách samotných politikov. Poznačený týmto presvedčením založil v roku 1947 spoločenstvo ,Zmierny ruženec', ktorého členovia mali za úlohu vyprosiť v duchu Fatimy slobodu Rakúska a svetový mier.
Do tohto modlitbového spoločenstva vstúpili i obaja rakúski kancelári Figl a Raab. Nielenže sa zúčastňovali na prosebných procesiách, ale často brali i sami s vierou do rúk ruženec. No na počiatku bol cieľ ich modlitby - sloboda Rakúska - v ďalekej budúcnosti.
Ešte v decembri 1954 vyhlásil ruský minister zahraničia Molotov rakúskemu ministrovi zahraničia Figlovi, že na uzavretie štátnej zmluvy nie je žiadna nádej. L. Figl vtedy P. Petrovi povedal: „ Teraz sa môžeme už iba modliť!"
O niekoľko mesiacov sa začal pripravovať prekvapujúci obrat. Po 354 bezvýsledných rokovaniach a 10 rokoch dôveryplnej modlitby a čakania podpísali 15. mája 1955 ministri zahraničia spojencov (USA, Francúzsko, Anglicko, Sovietsky zväz) a rakúsky minister zahraničia Figl na zámku Belvedere dlho vytúženú štátnu zmluvu.
„Podpisujeme s vďačnosťou Všemohúcemu a s radosťou voláme: 'Rakúsko je slobodné!'" Takto komentoval L. Figl tento veľký okamih v dejinách Rakúska. Niečo podobné povedal osobný sekretár spolkového kancelára Raaba: „V kancelárii sa Raab prehŕňal v poznámkovom kalendári z roku 1955. Otvoril ho v strede apríla, pri dňoch, keď sa rakúska delegácia nachádzala v Moskve. Bola tam poznámka: 'Dnes je deň Fatimy (13. apríl). Rusi sú tvrdí. Strelná modlitba k Panne Márii, aby svojím orodovaním pomáhala rakúskemu národu. '
Spolkový kancelár poznamenal: 'Vidíš, Prantner, bola to Panna Mária! Ona nám pomohla získať štátnu zmluvu!"
Nielen veriaci ľud, ale predovšetkým špičkoví politici považovali tento tak rozhodujúci politický vývoj za odpoveď neba na modlitbu ruženca státisícov veriacich.
Počas veľkej ďakovnej slávnosti hnutia ,Zmierneho ruženca' 10. septembra 1955 vyhlásil minister Figl: „My všetci, ktorí sme tu dnes zhromaždení a ktorí sa s pokorou, ale i s pýchou považujeme za veriacich kresťanov, poznáme moc modlitby: Pred ôsmimi rokmi sme boli iba malou hŕstkou sotva 10 000 ľudí, ktorí sa zjednotili, aby sa denne spoločne modlili ruženec za mier a slobodu Rakúska. (V roku 1955 ich bolo už 500 000!) Ja som vtedy rád prijal pozvanie. Počas ôsmich rokov sme sa modlili bolestný ruženec a úpenlivo sme prosili, aby nám nebo úplne a celkom prinavrátilo našu slobodu a nezávislosť. Naša modlitba bola vypočutá. Dnes sa môžeme s radostným srdcom modliť slávnostný ruženec, poďakovať sa nebu, že bola vyslyšaná naša úpenlivá prosba a že môžeme byť opäť tým, čím sme boli: slobodným národom!"
Prvá filipínska ružencová revolúcia r. 1986
V roku 1972 sa Filipíny stali totalitnou krajinou. Prezident Ferdinand Edralin Marcos, ktorý už nemohol kandidovať, lebo úrad zastával už dve trojročné obdobia, vo svojej túžbe po moci zlikvidoval slobodu tlače, odstránil opozíciu a s ňou sedemtisíc dôstojníkov a vojakov, rozpustil parlament a dal zatvoriť člena parlamentu Benigna Aquina, ktorý vo väzení ochorel na srdcovú chorobu, ktorá vyžadovala operáciu. Diktátor Marcos mu dovolil odísť do USA s tým, že sa už nikdy nevráti.
Sinou osobnosťou na filipínach bol kardilnál Jaime L. Sin. Všetci ho poslúchali, dokonca aj prezident Marcos, ktorý na kardinálovo naliehanie v roku 1974 prepustil na slobodu niekoľko sto väzňou.
Preto bolo len pochopiteľné, že Marcos chcel zaútočiť aj na Cirkev, ale pre silný odpor kardinála Sina ustúpil so slovami: "Mám dosť svojich problémov. Prečo by som vstupovať do konfliktu s Cirkvou?"
Situácia v krajine sa stávala veľmi napätou. Najmä potom, čo sa do krajiny v r. 1983 z USA vrátil Benigno Aquino, ktorého zastrelili pri vystupovaní z lietadla ešte skôr, ako sa jeho noha dotkla zeme. Jeho smrť prebudlila Filipíncov z apatie.
Na čelo odporu sa postavila vdova po Benignovi Aquinovi, Corazon Aquinová.
Dňa 22.februára 1986 sa v kasárňach obrnili minister obrany Juan Enrilo a generál Fidel Ramos, zástupca veliteľa ozbrojených síl s tristo vojakmi proti diktátorovi Marcosovi. Ten na nich poslal tanky.
U kardinála zazvonil telefón:"Eminencia, musíte nám pomôcť. Ak nám nepomôžete, tak za niekoľko hodín už nebudeme živí."
Kardinál odišiel do svojej kaplnky. Keď sa o pol druha hodiny vrátil, vedel, čo má robiť. Prostredníctvom katolíckeho rozhlasu Veritas vyzval všetkých, aby išli do Aleje zjavenia svätých brániť vzbúrencov.Medzi tanky a kasárne sa na kardinálovu výzvu dostavil dvojmiliónový dav ľudí s ružencom v rukách.
Prišli celé rodiny, kňazi, rehoľné sestry, aby štyri dni a štyri noci stáli na stráži. Okrem toho kardinál vyzval na modlitbu aj rehoľné sestry v troch kontemplatívnych kláštoroch, ktoré sa so zdvihnutými rukami modlili na kardinálov úmysel.
Nepadol ani jeden výstrel. Tanky sa zastavili a velitelia, ktorí mali dať povel na paľbu, volali:"Modlite sa hlasnejšie, nech aj moji vojaci v tanku počujú vašu modlitbu!"
Potom špeciálne jednotky pustili na ľudí plyn, ale vietor sa obrátil a všetok plyn šiel späť na vojakov. Medzi dav pristáli aj vrtuľníky, ale nikto už neútočil, lebo vojakov sa dotkla Božia milosť.
Nakoniec Marcos z krajiny utiekol a Corazon Aquinová bola zvolená za prezidentku.
Kardinál Sin, ale aj ostatní účastníci týchto udalostí, to považovali za zázrak na príhovor Panny Márie.
Druhá filipínska ružencová revolúcia r. 2001
Niečo podobné sa stalo počas„Druhej modlitbovej revolúcie".
Na búrlivom zasadnutí filipínskeho senátu, ktorý bol v priamom prenose vysielaný v televízii, vyšlo najavo, že prezident Josef Estráda, bývalý filmový herec a playboy, ktorý bol zamotaný do kadejakých čiernych obchodov, nemôže byť zbavený svojho úradu zákonnou cestou. Väčšina senátorov, pravdepodobne podplatená prezidentom, sa totiž v procese za jeho zosadenie z úradu postavila na prezidentovu stranu a hlasovala za neho.
Nato arcibiskup Manily kardinál Sin vyzval ešte v ten večer veriacich - bolo to v utorok 16. januára 2001 o 23.00 - aby prišli do Svätyne Kráľovnej pokoja a modlili sa tak dlho, kým nebude prezident zosadený. On sám slávil už krátko po polnoci prvú svätú omšu.
Tisíce veriacich prúdili do svätyne, ktorá je postavená na tom mieste, kde v roku 1986 porazili Filipínci s ružencom v ruke Marcosom poslané tanky. Zo dňa na deň prichádzalo stále viac ľudí a v piatok večer dosiahli hranicu dvoch miliónov. Mnohí kňazi, seminaristi, rehoľníci a študenti Univerzity sv. Tomáša v putovali k svätyni so zázračným obrazom Ružencovej Panny Márie, kde sme zotrvávali v modlitbe.
Keď potom hučali nad hlavami vojenské vrtuľníky, ľudia sa modlili ešte hlasnejšie. V piatok popoludní, 19.1.2001 v hodine smrti nášho Pána, pristál jeden z vrtuľníkov neďaleko svätyne a po desiatich minútach zaznelo úplne prekvapujúce hlásenie, že väčšina generálov odstúpila od prezidenta Estrádu a postavila sa na stranu ľudu. Krátko nato sa na plošine pod veľkou sochou Panny Márie , Kráľovnej pokoja' ukázal najvyšší veliteľ armády spolu s vedúcimi generálmi a vyhlásil, že prezidentovi vypovedali svoju loajalitu a akceptujú vôľu ľudu.
Radosť ľudí bola neopísateľná. O piatej slávil kardinál Sin s nespočetným množstvom veriacich ďakovnú svätú omšu.
Vo svojom pastierskom liste z 24. januára 2001 kardinál napísal: „Ako došlo k druhej mierovej revolúcii? Mám na to len jednu odpoveď: vďaka Božej milosti. Obe mierové revolúcie nás učia, že Pán vyslyší naše modlitby, opäť nám prinavráti ľudskú dôstojnosť a vylieči našu krajinu, keď sa my, Boží ľud, k nemu obrátime s modlitbou a pokáním. Mocnejšia ako zbrane je dôveryplná modlitba. Účinnejšie než strategické plánovanie sú pôst a obety. Mocnejšia ako vojenská sila je tichá moc národa, ktorý bdie v modlitbe."
Záchrana katolíckych kňazov v Hirošime
„Modlitba je silnejšia ako atomová bomba!
Hirošima - toto meno bude v dejinách neustále spojené s totálnym zničením a nevýslovným utrpením po zhodení prvej atómovej bomby počas druhej svetovej vojny.
Bol pondelok, 6. august 1945, medzi druhou a treťou hodinou v noci. Z ostrova Tinian vyštartovalo lietadlo typu Boeing B-29 Superfortress smerom k japonskej pevnine. Hirošima mala byť vymazaná zo zemského povrchu, a tým mala byť zničená japonská vojnová moc.
Otvory bombardéra sa otvorili nad viac ako 1/2 miliónovým mestom. Všetko sa odohrávalo podľa plánu. Bolo to po prvýkrát v dejinách ľudstva, čo sa ľudia odvážili zhodiť na zem atómovú bombu. Stalo sa to ráno o ôsmej hodine a pätnástej minúte. Nepredstavitelný svetelný blesk a mesto bolo pokryté vriacim dymom, ktorý vyhadzoval budovy do vzduchu.
Obrovské mračno dymu dosiahlo za tri minuty výšku 10 000 až 20 000 metrov. Celé mesto bolo zničené. Čo zostalo, bola len tma, krv, zhoreniny, stonanie a bleskurychle šíriaca sa hrôza.
Takto to opisuje pilot bombardéra: „Od tejto spomienky na niekoľko najstrašnejších minut môjho života sa nikdy nebudem môcť oslobodiť."
Nielen on, celý svet bol šokovaný! Hirošima zostane varovaním pre všetky časy. Existuje však ešte jedno iné, velkorysé, nepoznané posolstvo z Hirošimy, utešujúce posolstvo nádeje:„Modlitba je silnejšia ako atomová bomba!"
Maria, Královna ruženca, zázračným spôsobom zachránila malé, štvorčlenné spoločenstvo pátrov jezuitov, ktorí žili na fare vzdialenej len 8 blokov domov od centra explózie.
Páter Hubert Schiffer SJ, ktorý zomrel 27. marca 1982 vo Frankfurte, podal o tom ako očitý svedok svedectvo na jednom eucharistickom kongrese vo Philadelfii (USA).
Ako 30-ročný kňaz pôsobil na fare „Nanebovzatia Panny Marie" v Hirošime. Pred desaťtisícami učastníkov podal nasledujúce svedectvo:
„Úplne náhle, akoby medzi jedným a druhým nádychom, sa modré nebo nad Hirošimou osvietilo zaslepujúcim, neopísateľne oslňujúcim intenzívnym svetlom. Obklopovalo ma len trblietavé svetlo. Nemohol som ani vidieť, ani rozmýšľať. Na moment všetko stíchlo. Plával som v oceáne svetla, bezbranný a ustráchaný. Zdalo sa, že miestnosť prestala dýchať naplnená smrtelným tichom.
Zrazu sa ozvalo hromobilie hroznej explózie. Neviditeľná sila ma zhodila zo stoličky. Vo vzduchu ma to triaslo, hádzalo, krútilo ako list v jesennom vetre. Potom sa všetko ponorilo do tmy, do ticha, do ničoty. Nestratil som vedomie, lebo som sa snažil myslieť na to, čo sa stalo. Cítil som, že aj já sám som v tejto totálnej trne. Ležal som tvárou k zemi na drevených troskách.
Ťažký predmet ťažil môj chrbát a po tvári mi stekala krv. Nič som nevidel a nepočul. Myslel som si, že som mrtvy! Potom som počul svoj vlastný hlas. To bola tá najhroznejsia skúsenosť zo všetkého. Ukázala mi,že som ešte živý a vo mne rástlo strašné vedomie, že sa musela stať hrozná katastrofa! Jeden celý deň som strávil ja a moji traja spolubratia v tomto ohnivom pekle, dyme a žiarení, pokiaľ nás nenašli záchranári a nepriviedli nás do bezpečia. Boli sme sice všetci zraneni, ale vďaka Božej milosti sme prežili."
Ľudsky si nikto nevie vysvetliť, prečo títo štyria jezuitskí pátri, P. Hugo Lasalle, P. Kleinsore, P. Cieslik a P. Schiffer, ktorí boli v roku 1976, v čase eucharistického kongresu ešte živí, v okruhu 1,5 km ako jediní zo státisícov prežili. Zostáva to hádankou pre všetkých expertov, prečo ani jeden zo štyroch pátrov neutrpel škody rádioaktivneho žiarenia a prečo ich dom vzdialený 8 blokov od centra explózie zostal stať, hoci všetky budovy okolo boli zničené a spálené.
Ani 200 amerických a japonských lekárov a vedcov nemohlo nájsť vysvetlenie, prečo páter Schiffer napriek všetkému žil po explózii bez následkov ešte 33 rokov, a to pri dobrom zdraví! Na mnohé otázky počuli všetci udivení vždy tú istú odpověď: „Ako misionári sme chceli žiť v našom živote jednoducho posolstvo z Fatimy, a preto sme sa denne modlili ruženec."
To je posolstvo Hirošimy prinášajúce nadej: Modlitba je silnejšia ako atomová bomba.
Keď vyznajú ľudia všetkých národností a náboženských vyznaní Boha ako svojho Stvoriteľa, svojho Pána a spoločného Otca, keď budu chcieť poznať Jeho vôľu a budu ho prosiť o pomoc, tak nás to privedie k pravému pokoju. A keď budeme predovšetkým my - kresťania, vzývať ružencom „Kráľovnú pokoja" a „Matku všetkých národov",tak to osoží a učiní oveľa viac ako všetky konferencie a pozemské ľudské námahy. Kňaz Peyton povedal čosi, čo sa hodí práve sem: " Rodina, ktorá sa spolu modlí, spolu aj zostane " A to platí aj pre celu ľudskú rodinu.
Dnes sa v centre novovystavaného mesta Hirošimy nachádza kostol zasvätený Panne Marii. 15 sklených okien znázorňuje 15 tajomstiev ruženca, ktorý sa tam ľudia deň a noc modlia. Biskup Fulton J. Sheen, nebohý biskup New Yorku, povedal v jednom rozhlasovom vysielaní: „Tretia svetová vojna nemusí byt; ani žiadna nebude, keď proti hrozbe atómovej bomby postavíme 'Ženu - Pannu Máriu'"!
Dana22
Pomocnica kresťanov
Dějiny triumfů církve jsou totožné s triumfy Panny Marie....
Pokaždé, když se zdálo, že na svět sestupuje noc,
objevila se na nebi Maria jako hvězda jitřní. (Pius XII. 26.4.1958)
Více
Pomocnica kresťanov

Dějiny triumfů církve jsou totožné s triumfy Panny Marie....
Pokaždé, když se zdálo, že na svět sestupuje noc,
objevila se na nebi Maria jako hvězda jitřní. (Pius XII. 26.4.1958)