Pochvaleny bud JEZIS KRISTUS!
Ten link sa neda nacitat,vkladam este raz:
sk.radiovaticana.va/…/slo-695273

Home > Cirkev > 2013-05-24 16:21:30

Pápež František: Obchodovanie s ľuďmi je hanbou civilizovanej spoločnosti

Svätý Otec dnes prijal na audiencii členov Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich, ktorí sa v týchto dňoch schádzajú vo Vatikáne pri príležitosti jej 20. plenárneho zasadnutia. Hlavnou témou je „Pastoračná starostlivosť Cirkvi v kontexte nútenej migrácie“ a zhoduje sa s dokumentom s názvom „Prijímať Krista v utečencoch a v násilne vysídlených ľuďoch“, ktorý publikovalo dikastérium. Dokument poukazuje na milióny utečencov, vysídlených osôb a ľudí bez štátnej príslušnosti, ako aj obchodovanie s ľuďmi, ktoré sa týka čoraz väčšieho počtu detí. „Opakujem, že obchodovanie s ľuďmi je hanebnou činnosťou, hanbou našej spoločnosti, ktorá si hovorí civilizovaná! Vykorisťovatelia a klienti na všetkých úrovniach by si mali vážne spytovať svedomie sami pred sebou a pred Bohom! Cirkev dnes obnovuje svoj dôrazný apel, aby boli dôstojnosť a centrálne postavenie človeka vždy chránené rešpektovaním základných práv, ako to zdôrazňuje sociálna náuka; práv, ktoré žiada, aby boli skutočne na miestach, kde nie sú priznané miliónom mužom a ženám na každom kontinente. V tom svete, v ktorom sa tak veľa hovorí o právach, a v ktorom býva ľudská dôstojnosť toľkokrát pošliapaná! V tom svete, v ktorom sa tak často hovorí o právach, no zdá sa, že jediný spôsob, ako ich dosiahnuť, predstavujú peniaze. Drahí bratia a sestry, žijeme vo svete, v ktorom vládnu peniaze. Žijeme vo svete, v kultúre, ktorej vládne fetišizmus peňazí.“

Pápež František oceňuje prácu dikastéria vykonávanú v duchu bratskej solidarity, prostredníctvom programov zameraných na ochranu, častokrát za dramatických okolností. Rada zohráva dôležitú úlohu v pomoci kresťanským spoločenstvám, ktoré sú poznačené „násilím, zneužívaním moci, vzdialením sa od rodiny, traumatickými udalosťami, útekom z domova, neistou budúcnosťou v utečeneckom tábore“. Prvky, ktoré dehumanizujú, musia podľa Svätého Otca viesť každého kresťana k osobitnej a konkrétnej pozornosti: „Cirkev je matkou a jej materinská pozornosť sa prejavuje s osobitnou nehou a blízkosťou tomu, kto je prinútený utiecť zo svojej krajiny a žiť medzi vykorenením a integráciou.“ Pripomenul tiež slová pápeža Pavla VI. pri ukončení Druhého vatikánskeho koncilu 8. decembra 1965, ktorý povedal: „Pre Katolícku cirkev nie je nikto cudzincom, nikto nie je vylúčený, nikto nie je ďaleko.“

Pápež tiež hovorí o svetle nádeje, ktorá sa prejavuje v očakávaniach do budúcnosti či v túžbe po priateľských vzťahoch a podiele na spoločnosti. „Obdivujem odvahu toho, ktorý dúfa v to, že sa postupne vráti do normálneho života, v očakávaní, že sa radosť a láska vrátia, aby dali svetlo jeho existencii. Všetci môžeme a musíme živiť túto nádej!“ Počas stretnutia dnes opätovne zaznela aj nasledovná výzva: „Vyzývam predovšetkým vládcov a zákonodarcov a celé medzinárodné spoločenstvo, aby zvážili realitu tých ľudí, ktorí sú násilne vykorenení, a to prostredníctvom efektívnych iniciatív a nových ciest v prospech ochrany ich dôstojnosti, zlepšenia kvality ich života a riešenia výziev, ktoré vyplývajú z moderných foriem prenasledovania, útlaku a otroctva. Ide o, a to zdôrazňujem, ľudské osoby, ktoré apelujú na solidaritu a podporu, ktoré potrebujú urgentný zásah, ale tiež a predovšetkým pochopenie a láskavosť. Ich stav nám nemôže byť ľahostajný.“

Pápež František kladie pomoc utečencom či obetiam obchodovania s ľuďmi na srdce aj pastierom a kresťanským spoločenstvám. Pripomína, že Cirkev tým, že im pomáha, uskutočňuje Ježišov príkaz lásky. – mf –

Text zverejnený na internetovej stránke sk.radiovaticana.va/…/slo-695273
Vatikánskeho rozhlasu

Pochvaleny bud JEZIS KRISTUS!

sk.radiovaticana.va/…/pápež_františek:_obchodovanie_s_%C4%BEu%C4%8Fmi_je_hanbou_civilizovane/slo-695273

Pochvaleny bud JEZIS KRISTUS!

www.hlavnespravy.sk/…/102550

Mafiou zavraždený katolícky duchovný bude v sobotu blahorečený v Palerme
25. Máj 2013 / TASR - HSP
Palermo/Vatikán 25. mája (TASR/HSP/Foto:TASR)

Puglisiho zavraždili z nenávisti voči viere
Palermo, metropola talianskeho stredomorského ostrova Sicília, bude dnes dejiskom blahorečenia katolíckeho duchovného Giuseppeho Puglisiho, ktorého výstrelom do tyla zavraždila mafia pred jeho bydliskom 15. septembra 1993. Informovala o tom tlačová agentúra APA.

Kardinál Salvatore De Giorgi
Obrad blahorečenia kňaza, ktorý sa medzičasom stal symbolom boja proti organizovanému zločinu, povedie pod holým nebom niekdajší arcibiskup palermský, kardinál Salvatore De Giorgi. Znalci pomerov očakávajú na ňom 80.000 ľudí.
Vatikánska Kongregácia pre blahorečenie a svätorečenie uznala Puglisiho vlani ako mučeníka, ktorého zavraždili z nenávisti voči viere. Pri uznaní mučeníctva sa na rozdiel od obvyklého postupu pri blahorečení nevyžaduje navyše dôkaz o zázračnom uzdravení.
Vražda duchovného, ktorý sa angažoval v sociálnej oblasti a usiloval sa ochrániť mladých ľudí pred organizovaným zločinom, bola považovaná za pomstu mafie katolíckej cirkvi.
zf

Pochvaleny bud JEZIS KRISTUS!
Uz pocas II. sv. vojny,no hlavne po nej,mnohi chceli manipulovat RKC.
V roku 1947 vydal pater jezuita svoju knihu,v ktorej pise aj o USTAVE CIRKVI.

Z knihy P. Lipperta SJ : Kristova Cirkev, SSV, Trnava 1947

Ústava Cirkvi

P. Peter Lippert SJ

Cirkevná ústava je teda aristokratická, nakoľko najvyššiu plnosť moci má viacčlenný zbor a súčasne je absolútne monarchická, nakoľko tento zbor má svoju plnosť moci len v spojení s jediným nositeľom moci, ktorý má v ňom vedúce miesto a ktorý sám v sebe, bez zboru biskupov, sústreďuje všetku plnosť celocirkevných plných mocí. Už jeden z pápežov starých čias, Kornélius, stavia okolo polovice 3. storočia túto monarchickú ústavu Cirkvi na jeden stupeň s monoteizmom kresťanského náboženstva. Ako píše r. 252 svätému Cypriánovi, biskupovi z Kartága, museli mu istí biskupi, vracajúci sa k cirkevnej jednote, vyhlásiť, že "jeden je Boh a jeden Pán, Kristus, v ktorého veríme a jeden Duch svätý a že biskupom nad celou katolíckou Cirkvou môže byť len jeden."

Táto monarchická hlava Cirkvi má však svoju plnosť moci nielen výlučne, ale i najsamprv pred všetkými údmi Cirkvi. Totižto jestvuje dvojaká možnosť, dvojaká cesta, ktorou sa v istej organizácii dostane vedúca moc k svojim nositeľom, cestou zdola nahor, alebo cestou zhora nadol. Dnešné demokratické myslenie rado dáva ísť autorite v našich svetských, občianskych spoločnostiach, predovšetkým v štáte, zdola nahor, z pospolitosti, v ktorej má pôvodne spočívať, na nositeľov, ktorých pospolitosť označí. Podľa toho chápania majú vladári svoju moc, ktorá, pravda, konečne je chcená samým Bohom a na základe božskej vôle je záväzná pre poddaných, bezprostredne od ľudu, ktorému sú predstavení dajakou právnou formou povolania. Preto sú ľudu, pospolitosti zodpovední za upotrebovanie svojej moci a pospolitosť im ju môže zase odňať, keď právne usporiadaným spôsobom označí iných za jej nositeľov.

Toto chápanie sa nijako nedá upotrebiť na katolícku Cirkev. Boli síce isté, hoci i len ojedinelé pokusy (tak najmä na sneme kostnicko-baselskom), ktoré pápežskú moc chceli predstaviť ako odvislú od biskupov, zhromaždených na koncile. Teda podľa toho úradné úkony pápežov by potrebovali k svojej platnosti výslovný alebo mlčky daný súhlas celého episkopátu. Podľa toho by bol pápež vo svojom úrade vôbec i v platnosti svojho postavenia odvislý od koncilu, ktorý by ho mohol zosadiť a musel by ho potvrdiť. Ale pápeži tieto uznesenia kostnicko-baselské nikdy neuznali, ba výslovne ich zamietli, a celá Cirkev i vtedy, ako vždy, nasledovala rozsudok Ríma a nevšimla si ich. Takto je teraz pre všetku budúcnosť celkom vylúčené, aby kto mohol zastávať v Cirkvi také chápanie. A toto chápanie sa skutočne i protiví najvnútornejšiemu štrukturálnemu zákonu cirkevnej ústavy, podľa ktorej všetka moc cirkevná ide zhora nadol, daná je od Boha bezprostredne rímskemu biskupovi a s rímskym biskupom spojenému všeobecnému episkopátu, a odtiaľ potom ďalej zostupuje do podriadených orgánov cirkevnej služby. Ba isté plné moci, totižto kňazské moci, dostávajú aj nižšie cirkevné hodnostné stupne, totižto kňazskí pomocníci biskupov, bezprostredne a priamo od Boha v sviatosti posvätenia kňazského. Kňazov svätiaci biskup je len vedúcim nástrojom tohto bezprostredne od Boha vychádzajúceho prúdu svätých právomocí. Ale ani v jedinom prípade nevystupuje cirkevná plná moc z nižšieho stupňa k stupňu vyššie postavenému, od pospolitosti veriacich ku kléru, od zhromaždenia kléru k biskupovi, od koncilu biskupov k pápežovi. Pravda, voľba vyšších nositeľov autority, označenie osôb, je v istých okolnostiach vecou podriadených miest alebo zborov. Predovšetkým označenie najvyššieho nositeľa úradu, pápeža, stávalo sa temer od samého začiatku (len Peter údajne sám označil svojho nástupcu) touto cestou, voľbou, ktorú vykonáva sbor biskupov a kňazov, ba i laikov. Ale označenie nositeľa úradu neznačí aj jeho obdarenie mocou jeho úradu: to robí bezprostredne sám Boh. Teda ústava Cirkvi je nielen monarchická, ale i "hierarchická", ako to vraví cirkevná reč. To značí, že všetky moci v Cirkvi idú zhora nadol, od Boha na jeho ľudských splnomocnencov a odtiaľ na podriadených nositeľov úradov, takže všetci nositelia úradov v Cirkvi majú svoju moc pôvodne, t.j. pred cirkevnou vospolnosťou.

Cirkev z vedomia tohto najvnútornejšieho formálneho zákona s nepoddajnou pevnosťou a takmer žiarlivou ostražitosťou potlačila každý pokus spodku, aby sa pokladal za sídlo a prameň cirkevnej moci. V tomto zmysle je pre seba a zo svojej podstaty celkom antidemokratická, nie však pre iné svetské spoločnosti, veď pripúšťa všetky ich ústavy, či sú demokratické alebo absolutistické. Pre seba však uznáva len platnosť hierarchickej a monarchickej ústavy. Preto je vždy pomýlené, keď s hlasnými požiadavkami smerom nahor vystupujú v Cirkvi dajaký podriadený zbor alebo osobnosť alebo veriaci daktorej celej krajiny alebo i celého sveta, ako by si chceli protestmi alebo proklamáciami alebo adresami nárokovať nejaké právo voči cirkevnému vedeniu. Výsledok bude vždy opačný, totižto úplné a bezpodmienečné odmietnutie ich požiadavky. Taký je totižto základný zákon cirkevnej ústavy, ktorý vypovedal už prvý Bonifác na pápežskom tróne r. 422.: "O čom sme raz rozhodli, o tom nemožno ešte raz rokovať. Lebo nikdy nebolo dovolené, aby sa znovu rokovalo o tom, čo apoštolská stolica už rozhodla." Tento základný zákon možno zmysluplne vypovedať i takto: O čom raz rozhodlo najvyššie miesto, to podriadené miesta nemôžu spraviť zas otáznym. Už štvrtý nástupca sv. Petra na biskupskom stolci rímskom, prvý Klement, pozná okolo r. 96 toto pravidlo všetkej cirkevnej správy, že nikto nemôže z vlastnej plnej moci prekročiť smerom nahor stupeň, na ktorom stojí v cirkevnom celku: "Najvyšší veľkňaz má určené svoje úradné oprávnenie, kňazi majú svoje určité miesta, leviti svoju vlastnú službu a laik je viazaný pravidlami, ktoré sú platné pre laikov. Preto nikomu z nás nedovoľuje svedomie, aby vykročil z okruhu, ktorý mu je určený jeho úradným miestom."

Z knihy P. Lipperta SJ : Kristova Cirkev, SSV, Trnava 1947

Pochvaleny bud JEZIS KRISTUS!

radek-velicka.cz

Pedofilové chtějí stejná práva jako homosexuálové. Nizozemský soud jim dal za pravdu
18. Květen 2013 | 07:42 Aréna názorů, Článek dne bez komentáře
Pavol Ondráš

Výrok soudu jak z béčkového hororu: Nizozemská nadace bojující za legalizaci pohlavního styku mezi dospělými a dětmi nemůže prý být trestně stíhána, neboť pro společnost nepředstavuje riziko! Dnešek je významným dnem: 17. května před třiadvaceti lety započal oficiálně frontální útok na tradiční rodinu. Právě toho dne, v revolučním roce 1990, vyškrtla Světová zdravotnická organizace bez většího zájmu veřejnosti homosexualitu z mezinárodní klasifikace nemocí.
V roce 2006 potom Evropský parlament vyhlásil na počest toho velkého vítězství pokroku Mezinárodní den boje proti homofobii. A už to jde ráz na ráz. Po sedmi letech jsme svědky událostí, které by ještě naši otcové pokládali za ubohou nechutnou sci-fi. Útok na základy naší civilizace se prostě neskutečně zrychluje.
Výběrový liberalismus
Nizozemsko je v Evropě již tradičně považováno za jeden z nejliberálnějších států. I když je v současnosti liberální protirodinná agenda prosazovaná i v dalších zemích Západu, získává v této oblasti krajina tulipánů punc průkopnictví.
Holandsko jako první legalizovalo eutanazii, marihuanu a „homo-manželství“. Provozování bordelů je považováno za poctivé podnikání. Navzdory proklamované liberální orientaci je ovšem současně v této příkladně svobodné zemi trestné zpochybňovat holocaust, multikulturalismus, stejnost lidských ras a další dogmata moderního západního světa. To je však na jiný článek.
Pokrokový vzor pro celou EU
Protože nizozemská „pokroková“ liberální politika určuje trendy budoucího vývoje v ostatních provinciích Evropské unie, stojí za to tamní vývoj pozorně sledovat. V posledních měsících pronikly do éteru dvě zajímavé zprávy:
Holandský politik a homosexuální aktivista Boris Dittrich, který bývá pro své „zásluhy“ označován i jako otec nizozemského „manželství“ osob stejného pohlaví, se v březnovém rozhovoru pro francouzský magazín Yagg vyjádřil, „že dalším cílem liberální agendy bude prosazení skupinových „manželství“ jako svazku tří a více osob, jako nezbytný a logický krok při likvidaci tradiční evropské společnosti.“
Podle této metody se patrně brzy dočkáme hollywoodských filmů o vztahu padesátníka k desetiletému chlapci a špatné „pedofilofóbní“ společnosti, která jim brání v „lásce“.
Potvrzuje se tím to, o čem jsem psal v září 2012. Uzákoněním registrovaného partnerství nebo „manželství“ osob stejného pohlaví se mění smysl a účel rodinného práva, čímž se otevírá prostor mimo jiné i pro skupinové „manželství“. Co bude následovat potom?
Odpověď nabízí druhá zpráva z Holandského království. Začátkem dubna tohoto roku rozhodl odvolací soud v nizozemském městě Leeuwarden, že „nizozemská nadace bojující za legalizaci pohlavního styku mezi dospělými osobami a dětmi nemůže být trestně stíhána, neboť nepředstavuje riziko pro rozkol společnosti“.
Nedá mi to, poukázat na skutečnost, že v roce 1988 rozhodl amsterdamský soud v jiném případě opačně. Na lavici obžalovaných však „neseděl“ spolek pedofilů, ale nacionalistická strana Centrumpartij ’86. Z toho plyne, že větším rizikem pro společnost je politický nacionalismus než organizace propagující a žádající uzákonění jednoho z nejodpornějších zločinů na dětech. V případě přinejmenším „pokrokové“ části nizozemské společnosti to asi tak bude.
Brzy přijde i Hollywood
Toto rozhodnutí lze vnímat v širším kontextu jako součást postupné přípravy veřejného mínění na akceptaci pedofilie a dekriminalizace dětské pornografie. Postup připomíná někdejší kampaň za uznání homosexuality z počátku 70. let.
Již před rokem dva kanadští psychologové prohlásili, že „pedofilie je stejná sexuální orientace jako homosexualita.“ Zdůrazňují, že pedofilie se nedá vyléčit ani zmírnit žádnou terapií či léčebným postupem. Stejně probíhají snahy, aby byla pedofilie vyškrtnuta ze seznamu mentálních chorob.
Podle této metody se patrně brzy dočkáme hollywoodských filmů o vztahu padesátníka k desetiletému chlapci a špatné „pedofilofóbní“ společnosti, která jim brání v „lásce“.
Homosexuální aktivisté přijdou pedofilům na pomoc
Je velmi pravděpodobné, že homosexuální aktivisté, kteří se již v Nizozemsku musí nudit, přijdou pedofilům na pomoc. Tyto dvě skupiny k sobě totiž nikdy neměli daleko. V USA funguje od roku 1978 pedofilní organizace s názvem North American Man / Boy Love Association. Jejími nejvýznamnějšími zastánci byli právě aktivní homosexuálové: americký básník Allen Ginsberg a „gay-aktivista“ Harry Hay (oba byli také členy americké komunistické strany). Pedofilům se dostává podpory také od mnoha homo-periodik.
Nezanedbatelným faktem je i to, že pedofilové zneužívající děti jsou současně většinou homosexuálové. Je tedy již zřejmé, že tzv. homosexuální agenda byla jen drobnou součástí frontálního útoku na základní lidské hodnoty Evropy. Zatímco dnes vysmívaná a likvidována křesťanská morálka zajistila západní civilizaci nikoli jen přežití, ale i prosperitu, světovou dominanci a rozvoj, její likvidace nese našemu světu jen jistou destrukci a smrt.
Zdroj: protiproud.cz ; titulek redakčně upraven

Pochvaleny bud JEZIS KRISTUS!

www.hlavnespravy.sk/…/101427

Nemci rozhodli: deti, ktoré sa ešte nenarodili, už sú osobami
22. Máj 2013 / HSP
Jeden komentár
Berlín, 22. mája (HSP/ZENIT; Foto: Detike.eu)

V Nemecku je odteraz možné legálne pomenovať – teda dať právnu identitu a vykonať oficiálny pohreb zomrelým nenarodeným deťom, aj takým, ktorých hmotnosť bola nižšia než 500 gramov.

Symbolický pamätník obetiam potratu už čoskoro nahradia reálne hrobové miesta.
Doteraz tieto deti v Nemecku nazývali Sternenkinder – deti hviezd. Poeticky povedané, ich mená boli zapísané vo hviezdach, keďže na zemi po nich „nebolo stopy“. Dnes si však tieto deti môžu rodičia zapísať do občianskeho registra a vyžiadať si telíčka, aby ich mohli dôstojne pochovať. Rozhodol o tom Spolkový snem Nemecka a zákon vstúpil do platnosti uplynulú stredu, 15. mája.
Hoci naproti ešte stále stojí kontroverzný potratový zákon, nemecký parlament týmto gestom načrtol cestu k priznaniu hodnoty a rovnosti práv osôb zo zákona, a to od momentu ich počatia.
Nemecký zákon takto posilnil kampaň európskej iniciatívy OneOfUs (Jeden z nás), ktorá zbiera podpisy a tlačí na európske inštancie, aby uznali dôstojnosť ľudského embrya.

ip

Pochvaleny bud JEZIS KRISTUS!
A opat ten isty vzorec ako pri ateistke v Taliansku,ktorej vadil na stene v skole kriz.
Sud s vystrasenymi a zastrasenymi sudcami ma rozhodovat o tom,co je neoddelitelnou sucastou krestanskej krajiny uz starocia.
Jediny clovek moze nanutit VACSINE svoje nazory!
Teda 50-te roky su to znova,len v ovela zakernejsej podobe!

www.hlavnespravy.sk/…/101012

Pochvaleny bud JEZIS KRISTUS!
eurabia.parlamentnilisty.cz/Articles/8594-francie-v-…

Francie: V muslimské části Avignonu zmlácen kněz
Autor: -bj- | Publikováno: 19.5.2013 | Rubrika: Aktuality

V pondělí večer byl v muslimsky multikulturním francouzském Avignonu zmlácen do bezvědomí katolický řeholník v sutaně - páter Grégoire. Posléze ho našli farníci, po hospitalizaci se o. Grégoire cítí již v relativním pořádku. Ačkoli je celé město šokováno a dožaduje se setkání se samotným ministrem vnitra Vallsem, jediný projev soucítění, kterého se zpočátku o. Grégoirovi z oficiálních kruhů veřejné správy dostalo, byl empatický mail od francouzské ryze pravicové protiislamizační Národní fronty (2. až 3. nejsilnější politická strana v zemi). Eurabia.cz se takto rovněž připojuje k projevu sounáležitosti o. Grégoirovi - tím spíše, že jiná česká média k tomu zřejmě nenajdou ani profesně-stavovskou ani jinou morální sílu.
Arcibiskup Avignonu Mgr Jean-Pierre Cattenoz atak na o. Grégoira odsoudil, a tentokrát již hodně přitvrdil, když řekl, že v muslimské čtvrti města Saint-Ruf se výrazně zhoršila bezpečnost, občanům je vyhrožováno, jsou přepadáni a olupováni a čtvrť se de facto stala bezprávní zónou: “A já jako zodpovědný za tuto diecézi říkám: Už dost!”
Posléze i starostka Avignonu Marie-Josée Roigová prohlásila, že je nehorázným činem konsternována, a že naše republikánské hodnoty nás zavazují k tomu, abychom netolerovali takto hrubě násilné činy, navíc některými páchané s vědomím beztrestnosti.
Jiné veřejné hlasy šly ještě daleko dále, když konstatovaly, že avignonská čtvrť Saint-Ruf upadla v ruce muslimů a že čin je výrazem rasizmu a nenávisti, kterou šíří mnozí představitelé islámizmu, ke všemu francouzskému a křesťanskému.
zdroje:
www.laprovence.com/…/apres-lagressio…
www.sedmitza.ru/text/3692862.html
www.leparisien.fr/faits-divers/avignon-un-cure…
www.citylocalnews.com/avignon/2013/05/17/avignon www.midilibre.fr/…/les-musulmans-d…
www.christianophobie.fr/breves/pretre-agresse-…
foto + audio+ video:
news.fr.msn.com/…/avignon-un-reli…
www.francetvinfo.fr/video-un-pretre…
www.fait-religieux.com/…/pretre_agresse_…
www.ledauphine.com/…/avignon-un-cure…
www.laprovence.com/…/agression-dun-r…
www.francepresseinfos.com/…/avignon-monseig…
www.francebleu.fr/faits-divers/un-pretre-d-avi…

Pochvaleny bud JEZIS KRISTUS!

Ak sa chcete zucastnit ankety:

tema.pravda.sk/Tema/slovensko-vymie…

Celkové hodnotenie:

- nehodnotím (50,0 %)

- Áno (11,1 %)

- Nie (38,9 %)
Slovensko vymiera. Čo by sa malo zlepšiť, aby sa rodilo viac detí?
Myslíte si, že je správne znižovať príspevky na druhé či tretie dieťa a svojím spôsobom tak podporiť „politiku jedného dieťaťa“? Považujete postoj a kroky štátu k vytvoreniu lepších podmienok na zvýšenie populácie za dostatočné? Motivuje vláda mladé páry, aby si založili rodinu? Viete si predstaviť, že by ste v dnešnej dobe mali dve a viac detí?
Táto téma je časovo obmedzená. Príspevky bude možné vkladať do pondelku 27.5.2013 23:59 hod.
Pridajte svoj názor

Pochvaleny bud JEZIS KRISTUS!
www.magnificat.sk/…/mons-cyril-vasi…

Úryvok z homílie Mons. Cyrila Vasiľa SJ
Na záver národnej púte Slovákov 28 februára 2013 v Ríme
„Vzhliadni, Pane, milosťou svojou na naše kráľovstvo. A nevydaj, čo je naše cudzím. A neoddaj nás v korisť národom pohanským. Skrze Krista, Pána nášho, ktorý kraľuje s Otcom i Svätým Duchom.“
Dnes by sme sa mali túto modlitbu modliť často – aj keď nemáme kráľovstvo ale republiku. Aj dnes totiž hrozí, že to, čo je naše, bude vydané cudzím. Ako?
Tak, že sa budeme naivne domnievať, že sme to my, čo rozhodujeme o našej vlasti, o našich domovoch, o našom hodnotovom systéme, o našich daniach a o ich požívaní – a pritom budú tieto rozhodnutia padať kdesi inde, ďaleko, a nebudú to už naše osobné rozhodnutia, ba nebudú už vynášané dokonca ani tými našimi zástupcami – nech už sú takí, či onakí -- ktorých sme si vybrali. Oni sami sa totiž v našom mene, bez toho aby sme si to príliš všimli, krok za krokom, postupne, zrieknu našej samostatnosti, sami sa „nebadane“ vydáme cudzím – tak ako už v dejinách nie raz – a to našou ľahostajnosťou ku spoločnému dobru, rozdrobenosťou, nedostatkom ideálov, malichernými spormi, túžbou získať si priazeň mocnejších, či ocenenie dnešných veľmocí.
Aj dnes by sme sa mali modliť, a prosíme aj tu, teraz, o Váš príhovor, svätí Cyril a Metod, aby sme sa v našej vlasti nestali korisťou národov, alebo ešte skôr zvykov pohanských. Stať sa korisťou národov pohanských – to dnes neznamená obávať sa vpádu akýchsi hunských či avarských hôrd – novodobé pohanstvo sa dnes šíri oveľa zákernejšie, ba takmer nepozorovateľne -- vo forme morálneho relativizmu, pod heslom falošne chápanej slobody, či bezbrehej tolerancie, ktorá označuje za netolerantného toho, kto svoj názor opiera o pravdu evanjelia a nebojí sa to povedať nahlas. Novodobé pohanstvo, odmietajúc kresťanský hodnotový systém sa prejavuje aj vo forme do extrému hnanej politickej korektnosti, ktorá povyšujúc sa na roveň Zákona zakazuje zlo označiť ako zlo.“
Vladyka Cyril Vasiľ, SJ (* 10. apríl 1965 Košice) je arcibiskup a sekretár Kongregácie pre východné cirkvi. Je profesorom na viacerých univerzitách. Od r. 2007 do r. 2009 bol rektorom Pápežského východného inštitútu (Pontificio Istituto Orientale) v Ríme, do roku 2007 bol dekanom Fakulty východného cirkevného práva tejto univerzity.
Vysvätený na biskupa bol 14. júna 2009 v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, jeho titulárnym sídlom je Ptolemaide v Líbyi. Jeho biskupské heslo je Parati semper – stále pripravení.

Pochvaleny bud JEZIS KRISTUS!
A este je tu pomoc,ktoru nam ponuka PAN-dary DUCHA SVATEHO,pomocou ktorych porazime ZLO s Bozou pomocou.

www.hlavnespravy.sk/…/100001
Katolíci i ďalší kresťania oslávia v nedeľu sviatok Zoslania Ducha Svätého
17. Máj 2013 / TASR
Nekomentované
Bratislava 17. mája (TASR) – Katolícka cirkev oslávi v nedeľu 19. mája sviatok Zoslania Ducha Svätého, nazývaný aj Turíce. Svätodušná nedeľa sa slávi 50 dní po Veľkej noci. Skončí sa tak 50-dňové Veľkonočné obdobie (grécky Pentekoste-50).
Veriaci si na Svätodušnú nedeľu pripomínajú udalosť, keď Ježišovi učeníci zhromaždení v Jeruzaleme, boli naplnení Duchom Svätým, ako ju opisujú Skutky apoštolov. "Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I Zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť".
V deň Turíc (sedem týždňov po Veľkej noci) sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Ducha Svätého, ktorý je zjavený, daný a udelený ako božská osoba. V tento deň je plne zjavená Najsvätejšia Trojica a zároveň bola cirkev zjavená svetu. Od toho dňa je kráľovstvo, ktoré ohlasoval Kristus, otvorené pre tých, čo v neho veria.
Sväté Písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Podľa učenia cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista. Jeho pôsobenie je popísané ako "oheň" alebo "živá voda". Takzvaný zázrak jazykov pripomína, že hlásanie posolstva Ježiša Krista má pre celý svet význam presahujúci jazykové bariéry.
K symbolom Ducha Svätého patrí najmä voda, ktorá naznačuje jeho pôsobenie pri krste, a oheň symbolizujúci jeho pretrvávajúcu silu, ale tiež oblak a svetlo. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala holubica.
Do 4. storočia slávili kresťania na Turíce nielen koniec veľkonočného obdobia, ale aj Nanebovstúpenie Pána uvedené v Skutkoch apoštolov, neskôr sa začali sláviť samostatne. Podobne ako Vianoce a Veľká noc dostali aj Turíce ďalší deň sviatku – Svätodušný pondelok.
Na Slovensku sa pri príležitosti sviatku Zoslania Ducha Svätého zvyknú konať svätodušné púte. Bývalo tiež tradíciou udeľovať mladým ľuďom na Svätodušnú nedeľu sviatosť birmovania. Dnes je udeľovanie tejto sviatosti rozložené na mnohé týždne a nebirmuje sa už len v katedrále, ale aj vo farských spoločenstvách.

Re:TULAK
Ano!
Je to hroza,co ktosi chysta nevinnym detom!
Okradnutie o krasne casy detstva,zivot bez lasky,zneuzivanie...duchovnu smrt
bez poznania Bozej lasky a pomoci.
Chcu si z nich urobit tovar "KRATKODOBEJ SPOTREBY".
V 15-tich rokoch mat zivot za sebou...bez nadeje...a potom samovrazdy,...utrpenie tela..choroby,..
LIEK vsak existuje.
Panna MARIA nam ho sama naordinovala:"Modlitbou ruzenca porazite diabla"....
Pozehnany a pokojny vikend vsetkym!

Pochvaleny bud JEZIS KRISTUS!

sk.radiovaticana.va/…/slo-692743
Home > Cirkev > 2013-05-16 14:41:57

Pápež František: Cirkev potrebuje kresťanov radikálnych, ktorí sa neboja „vyrušovať“ z pohodlia

Cirkev veľmi potrebuje apoštolskú horlivosť, ktorá nás poháňa vpred v ohlasovaní Ježiša. Toto konštatovanie vyslovil pápež František dnes ráno v homílii svätej omše v Dome sv. Marty. Poukázal na tzv. sviatočných kresťanov bez odvahy, ktorým stačia kompromisy. Eucharistiu koncelebrovali kardinál Peter Turkson a Mons. Mario Toso, predseda a sekretár Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj a zúčastnila sa na nej skupina zamestnancov tohto dikastéria, ako aj skupina zamestnancov Vatikánskeho rozhlasu.

Celý Pavlov život bol bojom na otvorenom poli, životom s množstvom skúšok – povedal Svätý Otec vo svojej homílii, zameranej na Apoštola národov, ktorý prechádza svojím životom od prenasledovania k prenasledovaniu, ale nenechal sa odradiť. Pavlov osud je životným osudom s mnohými krížmi, ale on pokračuje ďalej, pozerajúc na Pána ide v pred:

„Pavol otravuje: je to človek, ktorý svojimi kázňami, svojou prácou, svojimi postojmi prekáža, pretože skutočne ohlasuje Ježiša Krista a ohlasovanie Ježiša Krista ruší naše pohodlie, mnohoraké naše pohodlné návyky – aj kresťanské, však? Pán chce, aby sme vždy išli ďalej... Aby sme nehľadali útočisko v pokojnom pohodlnom živote, v starých zabehaných spôsoboch. Pavol takto ohlasujúc Pána je na obtiaž, ruší. Ale on išiel ďalej, pretože mal v sebe tento významný postoj kresťana, ktorým je apoštolská horlivosť. Mal svoje apoštolské nasadenie, zápal. Nebol človekom kompromisov. Nie! Pravda: vpred! Ohlasovanie Ježiša Krista: vpred!“

Samozrejme, ako poznamenal pápež, sv. Pavol bol ohnivým mužom. Ale to nie je len o jeho temperamente. Bol to Pán, ktorý ho zapojil do tohto zápasu. Naozaj, bol to Pán, ktorý ho pobádal ísť ďalej, aby svedčil aj v Ríme:

„Mimochodom, páči sa mi, že Pán sa stará o túto diecézu až doteraz... Sme privilegovaní! Apoštolská horlivosť nie je akýmsi nadšením pre získanie moci, či preto, aby sme niečo mali. Je to niečo, čo prichádza zvnútra, čo ten istý Pán chce od nás: Kresťana s apoštolskou horlivosťou. A odkiaľ prichádza táto apoštolská horlivosť? Vychádza z poznania Ježiša Krista. Pavol našiel Ježiša Krista, stretol sa s ním, ale nepoznal ho intelektuálne, vedecky – to je dôležité, pretože to môže pomôcť nám – ale prvotným poznaním, ktorým je poznanie srdcom, teda z osobného stretnutia.“

To je to, čo pobáda Pavla, aby šiel ďalej hlásať Ježiša, vždy, za akýchkoľvek okolností. Je to vždy s problémami, ale nie s problémami pre problémy, ale kvôli Ježišovi. Pri ohlasovaní Ježiša sú dôsledky takéto. Apoštolská horlivosť, zdôraznil Svätý Otec, môže byť chápaná iba v atmosfére lásky. Apoštolský zápal je niečo čudné, duchovné bláznovstvo, zdravé bláznovstvo. A Pavol bol takto zdravo pochabý. Svätý Otec vyzval prítomných prosiť Ducha Svätého, aby nám dal podrásť v apoštolskej horlivosti, ktorá by nemala patriť len misionárom. Na druhej strane varoval pred vlažnými kresťanmi v Cirkvi, ktorí necítia potrebu napredovať:

„Existujú aj tzv. sviatoční kresťania, však? Ktorí sú vzdelaní, dokonca veľmi dobre, ale nevedia byť synmi a dcérami Cirkvi, ktorí s nadšením ohlasujú. Dnes si môžeme prosiť od Ducha Svätého túto apoštolskú horlivosť pre všetkých z nás, aby nám dal milosť byť dokonca nepríjemnými tam, kde je to príliš pohodlné v Cirkvi, milosť ísť na perifériu. Cirkev toto veľmi potrebuje! Nielen v
ďalekých krajinách, v mladých cirkvách, medzi národmi, ktoré ešte nepoznajú Ježiša Krista, ale aj tu v meste je potrebné takéto ohlasovanie Ježiša Krista. Takže vyprosujme si od Ducha Svätého túto milosť apoštolskej horlivosti: byť kresťanmi s apoštolskou odvahou. A ak budeme vyrušovať, nech je zato zvelebený Pán. Do toho, ako hovorí Pán Pavlovi: Vpred s odvahou!“ -jk-

Zdieľať

Text zverejnený na internetovej stránke sk.radiovaticana.va/…/slo-692743
Vatikánskeho rozhlasu