Ako sa postaviť k zjaveniam a posolstvám.
Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel! (Iz 7,14) To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: "Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami. (Mt 1,22-23).
Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. (Jn 6,53-54).
V oboch prípadoch, ak by sme čítali tieto posolstvá a proroctvá v tom období, kedy boli vyslovené, v prípade Izaiáša v 8.storočí pred Kristom a v prípade Pána Ježiša v roku 33 po Kristovi, ako by sme tieto posolstvá chápali? Dovolím si tvrdiť, že každý by ich chápal v nominálnej hodnote, paragrafovo a právnicky, teda tak, ako boli vyslovené a nikto by za nimi nehľadal niečo iné. A tak by sa dopustil minimálne chyby nepochopenia.
Lebo Pánovi Ježišovi Panna Mária nedala meno Emanuel a posolstvo Izaiáša hovorí tak jasne, že mu dá meno Emanuel. Panna Mária a dokonca archanjel Gabriel Mu dali meno Ježiš.
Čo sa týka Tela a Krvi, my teraz neprijímame Krv Kristovu pod spôsobom vína, ale jeme iba Jeho Telo pod spôsobom chleba. A Pán Ježiš hovorí inak, že ak nebudeme prijímať oboje, tak nebudeme mať život večný.
A predsa v prípade Emanuela sám súčasník Pána Ježiša Matúš citovaním posolstva Izaiáša dokazuje, že sa naplnilo, hoci sa Pán nevolá Emanuel ale Ježiš.
V druhom prípade prijímania Tela a Krvi nám zas Katolícka Cirkev na koncile v Trente v 21. sesii hovorí: "Ak niekto povie, že podľa Božieho príkazu alebo z nutnosti spásy majú všetci a každý z veriacich Krista prijímať pod oboma spôsobmi najsvätejšiu sviatosť; Nech je prekliaty. Teda akoby popierala výrok Pána Ježiša, ktorý hovorí, že treba prijímať Telo aj Krv. A predsa Cirkev má pravdu.
Čo nám tieto zjavné biblické citáty a z dejiín už známe vysvetlenia hovoria? Že posolstvám sami nebudeme rozumieť, ak nám to Duch Svätý alebo Matka Katolícka Cirkev nevysvetlí. Pretože my sme naučení myslieť a čítať v nominálnej hodnote, právnicky, paragrafovo.
A teraz môžme prejsť k súčasným posolstvám. Ak nám ich dáva Pán Boh tak, ako ich dával minulým generáciám, ako sme vyššie videli, tak s veľkou pravdepodobnosťou im nemusíme rozumieť svojím rozumom, ale zájdeme do slepej uličky.
Nadto ešte môže byť, že každý pravý prorok môže hovoriť aj satanské bludy, ktoré mu do pravých posolstiev vmiesi Satan. A preto každý takýto prokok má mať duchovného vodcu, ktorý by takéto veci eliminoval.
Preto záver je, že musíme brať takéto posolstvá s istou mierou skepticizmu kvôli nášmu rozumu, ktorý ich nemusí pochopiť a že tiež niektoré posolstvo nemusí byť ani od Boha ale od Satana, hoci aj prokok je autentický.