V čase, keď bolo 11. marca 2011 Japonsko zasiahnuté zemetrasením, boli reaktory 1, 2 a 3 v prevádzke, zatiaľ čo na reaktoroch 4, 5 a 6 prebiehala pravidelná údržba. Ihneď po katastrofe sa tri bežiace reaktory automaticky zastavili.
Po tom, ako vlna cunami asi hodinu po zemetrasení zasiahla pobrežie, zastavili sa generátory použité pre núdzové chladenie. To spôsobilo nárast teploty a tlaku v reaktoroch. Hoci sa záložným zdrojom podarilo schladiť reaktory 2 a 3, v reaktore 1 aj naďalej klesala hladina vody a stúpal tlak. Pre jeho zníženie bola vypustená rádioaktívna para z kontajnmentu; zvýšená radiácia bola nameraná mimo aj vnútri areálu.
Neskorší výbuch vodíku v pomocnej budove zničil aj betónový prístrešok, ktorý chránil reaktor pred počasím, ale oceľovú tlakovú nádobu, v ktorej je reaktor uložený, nepoškodil.
Následne sa na chladenie reaktora použila aj morská voda.
13. marca už chladenie na reaktore 3 nestačilo – aj tu sa použilo odpúšťanie mierne rádioaktívnej pary a chladenie morskou vodou. Deň potom však vybuchol vodík aj tu, opäť však nijak nepoškodil nádobu reaktoru.[2]
Keď vláda upozornila na možné jadrové nebezpečenstvo, bolo 170 až 200 tisíc ľudí z oblasti evakuovaných.
15. marca sa situácia zhoršila - ďalší výbuch, tentokrát v reaktore 2, možno poškodil aj nádobu reaktora.[3] Navyše sa vznietila nádrž s vyhoreným palivom pri reaktore 4, ktorý obsahuje zmiešané palivo s obsahom plutónia, ktoré je oveľa nebezpečnejšie v prípade úniku ako urán.[3]
Nikto si neuvedomuje, že zemetrasenia vo veľkom súžení, keď sa preskupia pevniny, budú mať za následok aj radioaktívne zamorenie a to spôsobí hladomor.
Ono mi na tej katastrofe niečo smrdí, lebo v Japonsku sú zemetrasenia bežné ako u nás dážď, teda tie slabšie a silnejšie tiež majú párkrát do roka, a samotný názov cunami je japonské slovo, takže aj na cunami sú Japonci pripravení, čiže táto elektráreň musela byť pred týmito vecami chránená, napriek tomu došlo k havárii. Preto sa mi javí, že za tým muselo byť niečo inšie ako len to …Viac
Ono mi na tej katastrofe niečo smrdí, lebo v Japonsku sú zemetrasenia bežné ako u nás dážď, teda tie slabšie a silnejšie tiež majú párkrát do roka, a samotný názov cunami je japonské slovo, takže aj na cunami sú Japonci pripravení, čiže táto elektráreň musela byť pred týmito vecami chránená, napriek tomu došlo k havárii. Preto sa mi javí, že za tým muselo byť niečo inšie ako len to zemetrasenie a následné cunami, lebo mi nejde do hlavy, že by si na to Japonci nedávali pozor pri konštruovaní elektrárne.
Dobrá poznámka, ale o to viac by mal človek si uvedomiť, že jadrova elektrareň nie je bezpečná a to práve kvôli tomu, že aj keby odolala prirodným katastrofam, tak VŽDY je tu ludský faktor, ktorý UMYSELNE poškodí elektrareň Ináč povedané: ak nepoškodí priroda, tak človek a ked sa to stane potom je márne zvalovať vinu na ludí. Vinu maju všetci, ktorí vôbec suhlasili s postavením elekrtarne. …Viac
Dobrá poznámka, ale o to viac by mal človek si uvedomiť, že jadrova elektrareň nie je bezpečná a to práve kvôli tomu, že aj keby odolala prirodným katastrofam, tak VŽDY je tu ludský faktor, ktorý UMYSELNE poškodí elektrareň
Ináč povedané: ak nepoškodí priroda, tak človek a ked sa to stane potom je márne zvalovať vinu na ludí. Vinu maju všetci, ktorí vôbec suhlasili s postavením elekrtarne. Takisto ako s výrobou atomových zbraní
No, až tak často sa nejaké havárie v jadrových elektrárňach nestávajú, Fukušima je ojedinelý prípad. Tých atómových elektrární je na svete veľa a nie sú s nimi žiadne problémy. Lepšie elektrárne ako jadrové momentálne nie sú.
3. decembra 1949 - Hanford, USA Počas pokusu uniklo rádioaktívne plutónium z výskumného zariadenia. Rádioaktívny oblak spôsobil v okruhu až 110 kilometrov merateľné zamorenie; dokumentáciu k incidentu predložili až v roku 1986. SkryťVypnúť reklamu Článok pokračuje pod video reklamou
29. septembra 1957 - Čeľabinsk, bývalý ZSSR V blízkosti mesta Ozersk vybuchla podzemná nádrž s vysoko rádioaktívnym odpadom. Príčinou explózie bola porucha na chladiacom zariadení. SkryťVypnúť reklamu
Únik rádioaktivity do ovzdušia kontaminoval plochu viac ako 1000 kilometrov štvorcových a podľa odhadov zasiahol státisíce ľudí, viac ako 1000 osôb zahynulo. Udalosť bola utajovaná, prípad sa dostal na verejnosť až v roku 1976 prostredníctvom sovietskeho vedca, ktorý emigroval na západ. Moskva ju oficiálne priznala a nahlásila až v roku 1989. 7. októbra 1957 - Windscale, Británia Pri požiari v grafitovom reaktore v závode, ktorý vyrábal plutónium pre vojenský jadrový program Británie, uniklo do vzduchu značné množstvo rádioaktivity. V roku 1983 oficiálne kruhy potvrdili, že havária si vyžiadala 29 obetí na životoch; odhaduje sa, že v dôsledku nehody podľahlo rakovine cez 200 osôb. 3. januára 1961 - Idaho Falls, USA Pri explózii jadrového reaktora v atómovej elektrárni zahynuli traja ľudia, do prostredia unikli rádioaktívne častice. SkryťVypnúť reklamu
30. novembra 1975 - Leningrad, bývalý ZSSR Po havárii potrubia a následnom roztopení palivových tyčí došlo v jadrovej elektrárni neďaleko Leningradu k uvoľneniu väčšieho množstva rádioaktívnych látok. Rádioaktívne zamorenie namerali dokonca aj vo Fínsku. Oficiálne miesta tento incident potvrdili až vo roku 1990. 28. marca 1979 - Harrisburg, USA V jadrovej elektrárni Three Mile Island zlyhalo čerpadlo v chladiacom systéme. Zabudované zariadenie síce elektráreň automaticky odstavilo, následne však došlo k zlyhaniu tlakového ventilu. Rádioaktívny oblak zasiahol oblasti vzdialené od miesta nešťastia aj niekoľko sto kilometrov. Viac než 200.000 ľudí museli evakuovať. Jeden človek zahynul a asi 100 ľudí bolo hospitalizovaných. 6. januára 1981 - La Hague, Francúzsko SkryťVypnúť reklamu
Pri požiari v podzemných skladových zariadeniach na rádioaktívny odpad bolo rádioaktívnemu žiareniu vystavených najmenej 20 ľudí. 8. marca 1981 - Curuga, Japonsko Nedostatočne uzavretým ventilom uniklo do mora viac než 40 ton rádioaktívne zamorenej vody. Najmenej 45 zamestnancov bolo vystavených rádioaktívnemu žiareniu. 26. apríla 1986 - Černobyľ, bývalý ZSSR Nastal výbuch v štvrtom reaktore ukrajinskej jadrovej elektrárne. Podľa údajov ukrajinského ministerstva zdravotníctva, úrady od černobyľskej katastrofy zaregistrovali vyše 4300 úmrtí následkom rádioaktívneho ožiarenia. Neskôr Kyjev potvrdil, že havária v Černobyli si vyžiadala 125.000 životov; ďalšie tisícky ľudí trpia chorobou z ožiarenia dodnes. Išlo o dovtedy najhoršiu haváriu v histórii mierového využívania jadrovej energie. SkryťVypnúť reklamu
19. októbra 1989 - Vandelos, Španielsko Po vznietení sa káblu vybuchla jedna z turbín jadrovej elektrárne a poškodila chladiace zariadenie. Aj napriek tomu, že nedošlo k úniku rádioaktívne zamorených látok, podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) to bol najťažší incident po katastrofe v Černobyľskej elektrárni. 23. júla 1991 - Kozloduj, Bulharsko Po požiari v jadrovej elektrárni objavili dve miesta úniku rádioaktivity. Trhliny v kontrolnom tuneli najstaršieho bloku spôsobili zamorenie síce len niekoľkých metrov štvorcových, ale úroveň radiácie dosahovala úroveň piatich miliröntgenov za hodinu (20-násobok povolenej hranice). Podľa inšpekcie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) došlo k trom únikom rádioaktivity a jednému požiaru. SkryťVypnúť reklamu
8. decembra 1995 - Curuga, Japonsko Len niekoľko mesiacov po tom, ako odovzdali do prevádzky jadrový reaktor v Mondžu, došlo k vážnemu incidentu. Z druhotného chladiaceho systému unikli pravdepodobne až tri tony sodíka. Príčinou bola zrejme únava materiálu a zlyhanie ľudského faktora. K úniku rádioaktívnych látok neprišlo. Reaktor odstavili na nasledujúce dva roky. 11. marca 1997 - Tokaimura, Japonsko Pri explózii vo firme PNC, kde neutralizujú jadrový odpad asfaltovaním, bolo ľahko ožiarených 37 pracovníkov. Príčinou nehody bol malý požiar, ktorý nebol dostatočne uhasený a asi o deväť hodín neskôr vyvolal výbuch. 30. septembra 1999 - Tokaimura, Japonsko Nekontrolovanú reťazovú reakciu a ožiarenie v závode na spracovanie uránu pre jadrové elektrárne vyvolal chybný pracovný postup obsluhy. Ožiarených bolo údajne viac ako 600 osôb, dvaja pracovníci zomreli. Reakciu sa podarilo zastaviť až na druhý deň. Riaditeľ elektrárne krátko po nehode priznal nedostatky v jej zabezpečení. SkryťVypnúť reklamu
11. marca 2011 - Fukušima, Japonsko Dve poškodené jadrové elektrárne v prefektúre Fukušima zasiahla po zemetrasení až 14-metrová príbojová vlna cunami. Išlo o dvojnásobnú výšku, s akou rátali experti pri výstavbe závodov ležiacich na pobreží. K výbuchu došlo na reaktore č. 3 jadrovej elektrárne Fukušima-I dňa 14. marca toho roku po silnom dotrase s magnitúdou 6,2; zranenia utrpelo 11 ľudí. Strecha na budove štvrtého reaktora jadrovej elektrárne Fukušima-I sa prepadla 15. marca 2011 v dôsledku ďalšieho výbuchu. Zranenia utrpelo 23 ľudí, najmenej 20 ľudí bolo ožiarených. Vysoký stupeň radiácie vo vode prinútil japonských technikov zastaviť záchranné práce na dvoch reaktoroch poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima-I. Koncentrácia rádioaktívneho jódu v morskej vode v okolí zemetrasením poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima-I presahovala 31. marca 4385-násobne povolenú normu. Vláda nariadila evakuáciu tisícok obyvateľov, ktorí bývali v evakuačnom pásme neďaleko elektrárne.
Prestanú ľudia lietať lietadlami, lebo niekedy môže nejaké spadnúť, alebo cestovať autami, lebo sa v nich môžu zabiť? Nie. Za bežných okolností sú to bezpečné dopravné prostriedky. Tak je to aj s jadrovými elektrárňami. Lepšie ako jadrové elektrárne nie sú.
Proroctvo sv. Níla Myrotočivého Po roku 1900, okolo pol. 20. storočia, budú ľudia tejto doby na nepoznanie. Toto všetko bude dôledkom toho, že antichrist túži ovládnuť každého a panovať celému svetu; tiež bude činiť zázraky a preludné znamenia. Dá ľud'om skazenú múdrosť, takže tí vynájdu prostriedok, ako môže jeden človek s druhým viesť rozhovor z jedného konca zeme na druhý. Ľudia tiež …Viac
Proroctvo sv. Níla Myrotočivého
Po roku 1900, okolo pol. 20. storočia, budú ľudia tejto doby na nepoznanie.
Toto všetko bude dôledkom toho, že antichrist túži ovládnuť každého a panovať celému svetu; tiež bude činiť zázraky a preludné znamenia. Dá ľud'om skazenú múdrosť, takže tí vynájdu prostriedok, ako môže jeden človek s druhým viesť rozhovor z jedného konca zeme na druhý. Ľudia tiež budú v lej dobo lietať vzduchom ako vtáci a zostupovať na dno mora ako ryby. A až toto všetko dosiahnu, strávia líto nešťastní ľudia svoj život v pohodlí bez toho, že budú vedieť, duše úbohé, že je to antichristov podvod.
