Pre INFORMÁCIU: Synoda o Amazonii: ‚Totálna prestavba Cirkvi’?
Rím, 25.6.2019 (kath.net/LSN/jg) 025 250 – Jesenná Synoda biskupov o Amazonii je súčasťou plánu prestavby Cirkvi podľa najradikálnejších predstáv teológie oslobodenia. Vyhlásil to z Peru pochádzajúci Julio Loredo, vedúci talianskej sekcie TFP („Tradícia, rodina a súkromné vlastníctvo).
„Európski pozorovatelia a médiá si nie sú vedomí toho, že synoda sa roky pripravuje a celú Cirkev má nanovo stvárniť zodpovedajúc tzv. ´domorodej teológii´ a ´ekologickej teológii´. To sú tie dva smery, ktorými sa teológia oslobodenia v Južnej Amerike v ostatných rokoch vyvíjala. Synodu pripravuje sieť organizácií a hnutí, ktoré zastávajú ´domorodú teológiu´. Zástupcovia tejto teológie obsadia aj rozhodujúce posty na synode,“ povedal Loredo pre LifeSiteNews.
„Médiá v Európe sa sústreďujú na celibát a možnú diakonskú vysviacku žien. To sú dôležité témy, ale iba časť väčšieho plánu prestavby Cirkvi,“ varoval Loredo.
„Bod 129 Instrumentum laboris, ktorý predstavuje základ diskusie synody, spochybňuje hierarchickú štruktúru Cirkvi na základe sviatosti vysviacky. Keďže autority v Amazonii sa po turnusoch menia, malo by sa nanovo uvážiť, či výkon jurisdikcie vo všetkých regiónoch musí byť neustále viazaný na sviatosť vysviacky.“
Loredo tvrdí, že každý v Amazonii pozná a vie, že autority sa nemenia rutinovane. Indiánske kmene majú diktátorskú štruktúru, kde náčelník vykonáva svoju moc, ako pripomenul.
Už prípravný dokument sa zaoberá témou sviatostného rozmeru Cirkvi a podnecuje, aby sa sviatosti nanovo interpretovali vo svetle „cirkvi s tvárou Amazonie“. To je zámienka na napomáhanie starej progresívnej požiadavky: zmazať rozdiel medzi všeobecným a sviatostným kňazstvom. (Odsek 14 Instrumentum Laboris) Za tým sa skrýva idea rovnostárskej Cirkvi a spoločnosti.
Pracovný dokument nanovo prijíma náuku „Cirkvi s tvárou Amazonie“ a žiada „obrátenie k ‚integrálnej ekológii’“. Doktrinálnym základom synody je encyklika „Laudato si“ pápeža Františka. Tá je sčasti inšpirovaná ekologickou teológiou oslobodenia. Niektoré úseky sa inšpirujú dokumentami OSN, ako sú napríklad „Agenda 21“ a Konvencia biodiverzity. Tieto dokumenty zasa preverila a ovplyvnila Socialistická internacionála, ako povedal Loredo. On sám bol v r. 1992 na Svetovom summite OSN v Rio de Janeire ako žurnalista a vtedy tento vývoj študoval, ako zdôraznil.
Z politiky OSN prichádzajú termíny ako „trvalo udržateľný rozvoj“ a „negatívny rast“. Tie sa v rámci teológie oslobodenia radikálne interpretovali. Tá tvrdí, že súčasná úroveň konzumu je vyššia, ako to Zem dokáže zvládnuť. Preto je potrebné konzum drasticky obmedziť. Tu prichádza do hry model Indiánov. Domorodé kmene by nám mohli ukázať, ako možno žiť chudobne ale šťastne. Instrumentum laboris synody cituje doktrínu „buen vivir“ – dobre žiť (12, 13), ktorá označuje život v chudobe, ale v súlade s prírodou. Život domorodých národov sa prezentuje ako idylický. Amazonskí Indiáni sa touto cestou stanú misionármi pre celý svet, ako povedal Loredo.
Podľa tejto doktríny označuje Instrumentum laboris Amazoniu ako „miesto božského zjavenia“ (19). Hodné pozornosti v každom prípade je, že pracovný materiál sa síce vyjadruje kriticky o industrializácii a urbanizácii, no o domorodých národoch hovorí iba to dobré, bez pranierovania kanibalizmu, infantilnosti alebo okultných pohanských praktík, ako kritizuje Loredo.
Na záver pripomína, že „pekelné brány Cirkev nepremôžu“ a hovorí: „Boh však pripúšťa obdobia skúšok. Veriacim preto odporúčam postoj rozvahy a nádeje a kladiem im na srdce nepoľavovať v úcte k pápežskému úradu.“
„Európski pozorovatelia a médiá si nie sú vedomí toho, že synoda sa roky pripravuje a celú Cirkev má nanovo stvárniť zodpovedajúc tzv. ´domorodej teológii´ a ´ekologickej teológii´. To sú tie dva smery, ktorými sa teológia oslobodenia v Južnej Amerike v ostatných rokoch vyvíjala. Synodu pripravuje sieť organizácií a hnutí, ktoré zastávajú ´domorodú teológiu´. Zástupcovia tejto teológie obsadia aj rozhodujúce posty na synode,“ povedal Loredo pre LifeSiteNews.
„Médiá v Európe sa sústreďujú na celibát a možnú diakonskú vysviacku žien. To sú dôležité témy, ale iba časť väčšieho plánu prestavby Cirkvi,“ varoval Loredo.
„Bod 129 Instrumentum laboris, ktorý predstavuje základ diskusie synody, spochybňuje hierarchickú štruktúru Cirkvi na základe sviatosti vysviacky. Keďže autority v Amazonii sa po turnusoch menia, malo by sa nanovo uvážiť, či výkon jurisdikcie vo všetkých regiónoch musí byť neustále viazaný na sviatosť vysviacky.“
Loredo tvrdí, že každý v Amazonii pozná a vie, že autority sa nemenia rutinovane. Indiánske kmene majú diktátorskú štruktúru, kde náčelník vykonáva svoju moc, ako pripomenul.
Už prípravný dokument sa zaoberá témou sviatostného rozmeru Cirkvi a podnecuje, aby sa sviatosti nanovo interpretovali vo svetle „cirkvi s tvárou Amazonie“. To je zámienka na napomáhanie starej progresívnej požiadavky: zmazať rozdiel medzi všeobecným a sviatostným kňazstvom. (Odsek 14 Instrumentum Laboris) Za tým sa skrýva idea rovnostárskej Cirkvi a spoločnosti.
Pracovný dokument nanovo prijíma náuku „Cirkvi s tvárou Amazonie“ a žiada „obrátenie k ‚integrálnej ekológii’“. Doktrinálnym základom synody je encyklika „Laudato si“ pápeža Františka. Tá je sčasti inšpirovaná ekologickou teológiou oslobodenia. Niektoré úseky sa inšpirujú dokumentami OSN, ako sú napríklad „Agenda 21“ a Konvencia biodiverzity. Tieto dokumenty zasa preverila a ovplyvnila Socialistická internacionála, ako povedal Loredo. On sám bol v r. 1992 na Svetovom summite OSN v Rio de Janeire ako žurnalista a vtedy tento vývoj študoval, ako zdôraznil.
Z politiky OSN prichádzajú termíny ako „trvalo udržateľný rozvoj“ a „negatívny rast“. Tie sa v rámci teológie oslobodenia radikálne interpretovali. Tá tvrdí, že súčasná úroveň konzumu je vyššia, ako to Zem dokáže zvládnuť. Preto je potrebné konzum drasticky obmedziť. Tu prichádza do hry model Indiánov. Domorodé kmene by nám mohli ukázať, ako možno žiť chudobne ale šťastne. Instrumentum laboris synody cituje doktrínu „buen vivir“ – dobre žiť (12, 13), ktorá označuje život v chudobe, ale v súlade s prírodou. Život domorodých národov sa prezentuje ako idylický. Amazonskí Indiáni sa touto cestou stanú misionármi pre celý svet, ako povedal Loredo.
Podľa tejto doktríny označuje Instrumentum laboris Amazoniu ako „miesto božského zjavenia“ (19). Hodné pozornosti v každom prípade je, že pracovný materiál sa síce vyjadruje kriticky o industrializácii a urbanizácii, no o domorodých národoch hovorí iba to dobré, bez pranierovania kanibalizmu, infantilnosti alebo okultných pohanských praktík, ako kritizuje Loredo.
Na záver pripomína, že „pekelné brány Cirkev nepremôžu“ a hovorí: „Boh však pripúšťa obdobia skúšok. Veriacim preto odporúčam postoj rozvahy a nádeje a kladiem im na srdce nepoľavovať v úcte k pápežskému úradu.“