Jedine Mária, Nepoškvrnená Panna, je „nepoškvrneným zrkadlom“ (Speculum sine macula).
Mariánsky mesiac máj:
V preblahoslavenej Panne sa odzrkadľuje Božia spravodlivosť
Rím, 2. 5.2012 (Zenit - Stefano M. Pio Manelli) 015 211 – V Evanjeliu sv. Matúša o sv. Jozefovi, Máriinom snúbencovi, sa hovorí, že bol „spravodlivý“ (1, 19) v zmysle svätý, čestný a dokonalý v plnení Božieho zákona. A presne z tohto hľadiska musíme pozorovať aj cnosť „spravodlivosti“ Panny Márie.
Mária bola „cnosťou spravodlivosti úplne naplnená“, to znamená ona bola svätá, zrkadlo dokonale zosúladené s Božou vôľou a vzor čestnosti a lásky vo vzťahoch k blížnemu. V Loretánskych litániách vzývame Máriu ako „Zrkadlo spravodlivosti“ (Speculum iustitiæ), pretože v nej sa odzrkadľuje Božia spravodlivosť, harmónia Boha, jeho pravda, jeho krása. Medzi všetkými stvoreniami je Nepoškvrnené Počatie najnádhernejšou podobou Boha.
Pre svoju rýdzosť, čistotu a pokoru v sebe zachytila lúče toho, ktorý je Slnkom spravodlivosti – Krista – a odzrkadlila jeho dokonalosť. Ako vieme, zrkadlo skrze svetelné lúče, ktoré prijíma, normálne odráža svetlo a predmety. Mária v sebe neodráža iba lúče Božieho slnka, ale aj Slnko samotné. Ona toto Slnko ukázala svetu v celej jeho dokonalosti a božské svetlo rozlomila do mnohorakosti nekonečného farebného spektra.
Na počiatku bol každý človek, ktorý predsa vychádza z Božích rúk, určený na to, aby bol jeho odrážajúcim „zrkadlom“, pretože Boh povedal, že človek je stvorený „na náš obraz a podľa našej podoby“ (Gen 1, 26). Skrze hriech našich predkov sa toto zrkadlo však ušpinilo, Boží obraz bol znetvorený a naša podoba s ním zdeformovaná.
Jedine Mária, Nepoškvrnená Panna, je „nepoškvrneným zrkadlom“ (Speculum sine macula). Vždy jasné a žiarivé zrkadlo, „Speculum pulchritudinis”, Zrkadlo krásy, ako ju nazýva sv. Bernhard. Je dobre známe, že zrkadlo musí byť čisté, jasné, bez fľakov, či chýb, aby dokonale zobrazovalo obrazy. Mária je „odblesk svetla večného“, ako sa píše v Knihe Múdrosti (7, 26) „Candor est enim lucis æternæ“, – žiari v jasnej čistote a lesku bielom ako ľalia. Krása Márie nás očarúva, uvádza nás do úžasu a nadšenia!
Či sa vizionári snáď mýlili, keď si želali príchod hodiny smrti, aby sa mohli rozlúčiť a znovu uvidieť vznešenú tvár Márie? Okrem toho vieme, že Slnko vniká do zrkadla bez toho, že by spôsobilo nejaké poškodenie tak, že ho zaleje svojimi lúčmi a samé ho urobí zdrojom svetla.
Do Márie, do jej nepoškvrneného lona, zostupuje Slnko spravodlivosti, Kristus, a ona si zachováva panenstvo Matky nielen úplne nedotknuté, ale božským spôsobom ho zasväcuje, ako sa v liturgii uvádza: „non minuit, sed sacravit“, to znamená, že ju ožaruje nádherným a mimoriadnym božským svetlom, ktoré potom vrhá späť na nás, aby sme sa v nej odzrkadľovali a aby sme sa mohli zaodieť do jej žiarivej panenskej svätosti, ktorá existuje ako vzácna perla s výbrusom a čistým diamantom pre Ježiša, Slnko spravodlivosti.
Preblahoslavená Panna bola zrkadlo Božej spravodlivosti aj preto, že v nej sa dosiahla absolútna ľudská miera spravodlivosti a svätosti. Plná milosti bola ozdobená všetkými cnosťami. Leskom svojej duše, svojich citov a svojho diela ožaruje a fascinuje všetkých, ktorí na ňu hľadia. Hlboký zmysel pre spravodlivosť, ktorý jej život napĺňal a suverénnym spôsobom vládol v jej duši, sa musel prirodzene zjaviť aj navonok v jej každodennom živote.
Neustále môžeme obdivovať jej jednoduché a šľachetné správanie. Akákoľvek prefíkanosť či pretvárka jej boli cudzie. Bola ochotná dať každému, čo mu patrí, najprv Bohu, potom blížnemu a aj sebe samej. Bola neustále pripravená uznávať Boha ako Pána a Stvoriteľa a považovala sa za stvorenie, ktoré vyšlo z jeho rúk. Preto bola vždy ochotná žiť ako služobnica a zasvätiť sa jeho službe. Ako vyplýva zo slov, ktoré povedala anjelovi zvestovania, bola ochotná neustále plniť Božiu vôľu: „Hľa, služobnica Pána“ (Lk 1, 38).
Voči blížnemu sa vždy správala bezchybne, bola povoľná a pokorná, presne plnila svoje vlastné povinnosti a dokázala zaujať miesto, ktoré jej Boh určil a pritom rešpektovať práva iných. U seba samej dokázala všetko svoje konanie zamerať na Boha a starať sa o to, aby všetkým prispela k tomu, aby rástla vo svojej láske k nemu a v jeho službe.
Ako vyplýva zo slov archanjela Gabriela, môžeme povedať, že Boh sám našiel v Márii všetko v dokonalom stave: „invenisti gratiam apud Deum” - „našla si milosť u Boha“ (Lk 1, 30). Na ňu, najčírejšie zrkadlo svätosti, musia hľadieť všetky stvorenia, aby dosiahli dokonalé spodobnenie sa s Kristom, pretože Mária, Matka Spasiteľa, „má tvár, ktorá sa mu najviac podobá“, ako to vyjadruje Dante Alighieri. –zg-
[Z talianskeho originálu páter Thomas Fox LC]