Svätá ...G E R T R Ú D A...V E Ľ K Á...z...H E L F T Y .reholníčka,mystička,vyslobodzovala duše z …

Svätá ...G E R T R Ú D A...V E Ľ K Á...z...H E L F T Y .reholníčka,mystička,vyslobodzovala duše z očistca- sviatokk 16.november

Svätá Gertrúda z Helfty, rehoľníčka-sviatok 16.novembra

Svätá Gertrúda z Helfty, známa ako svätá Gertrúda Veľká, bolaNemecká benediktínska mníška a mystička z 13. storočiaBola plodnou spisovateľkou, známou svojimi mystickými zážitkami a oddanosťou Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a je tiež spájaná s cisterciánskym rádom . Narodila sa v roku 1256 a ako dieťa vstúpila do kláštora v Helfte, kde neskôr prežila hlboký duchovný život, ovplyvnený jej víziami a spismi.

Život a spiritualita

Narodený: 6. januára 1256 na území dnešného Nemecka.

Kláštor: Do cisterciánskeho kláštora v Helfte vstúpil ako päťročný.

Mystika: V dvadsiatich rokoch začala mať vízie Krista a jej duchovný život sa stal hlboko osobným spojením s Ježišom, často opisovaným ako svadobný mysticizmus .

Spisy: Písala v latinčine a je známa textami ako Posol božskej lásky , ktorý podrobne opisuje jej vízie a duchovné postrehy .

Pobožnosť: Kľúčová postava v pobožnosti k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

Smrť: Zomrela 17. novembra 1302.

Sviatok: 16. novembra.

16. novembra

Životopisné údaje

Dnes oslavuje sv. Cirkev i pamiatku svätej Gertrúdy, mníšky z rádu sv. Benedikta. Táto svätá panna nie je tá sv. Gertrúda, mníška v Nivelle, ktorej pamiatka slávi sa 17. marca, a ktorá žila v 7. storočí, ani nie je tá sv. Gertrúda, vojvodkyňa z Turingov (Thuringen) a mníška v Altenburgu, ktorej pamiatka svätí sa dňa 13. augusta a ktorá žila v 13. storočí.

Sv. Gertrúda, ktorej blahoslavenú pamiatku dnes slávime, narodila sa roku 1256 v meste Eisleben, v grófstve saskom Mansfeld, ktoré neskôr narodením povestného Martina Luthera smutnú slávu si vydobylo. Rodičia jej boli veľmi nábožní a náležali ku najvznešenejším obyvateľom v grófstve mansfeldskom; veľkú starosť venovali výchove dcérky svojej, ktorá prejavovala zriedkavú zbožnosť, sotvaže hovoriť začala.

Keď mala päť rokov, prosila rodičov, aby ju k vyučovaniu benediktínkam dali. V kláštore vyviňovali sa zriedkavé cnosti útlej Gertrúdy, že ju mníšky obdivovali. Nevinnosť dieťaťa a usporiadaná myseľ boli také útle a citlivé, že sa zdalo, akoby bolo nedotknuté hriechom dedičným; neznalo svet a nejavilo žiadnu túžbu po živote svetskom. Zbožné dievča nikdy nepozrelo na mužského človeka; i stávalo sa, že nebolo v stave jedného od druhého rozoznať. Z úst jej nevyšlo slovíčko bez potreby a každé vzťahovalo sa na Boha.

Malá Gertrúda podriaďovala vôľu svoju Bohu v tej miere, že mala najväčšiu radosť, keď mohla predstavených poslúchať, ktorých považovala za námestníkov Božích. Vtip a rozum jej boli také bystré a vnímavé, že údivom naplňovala učiteľky svoje. Keď odrástla na pannu, povolili jej rodičia, že smela sa učiť latinskej a iným rečiam, ako i ľubomudrctvu (filozofia) a rečníctvu, čomu sa toho času iba mnísi a niektorí rytieri venovali. Neskôr študovala i scholastické a mystické bohoslovie.

Najväčší učenci obdivovali vznešenú pannu, keď objasňovala najťažšie a najzáhadnejšie miesta vo Sv. písme s tou najväčšou ľahkosťou. Jediná jej snaha pri tomto hĺbaní bola, aby pokračovať mohla v poznaní Boha a v láske Jeho. Avšak horlivosť jej v štúdiách zapríčinila, že zanedbávať začala služby Božie a vrúcnu modlitbu, s akou predtým neprestajne k Bohu sa vinula. I zjavil sa jej božský Spasiteľ a pokarhal prísno horlivosť jej v štúdiách. Toto zjavenie pôsobilo na myseľ vedychtivej Gertrúdy tak veľmi, že si vedy zošklivila, i hanbila sa, že milostivého Boha výlučne nemilovala a tiež časné veci obľubovala. Od toho času ošklivili sa zbožnej Gertrúde márnosti svetské ešte viac; i uzavrela, že kláštor nikdy neopustí a do sveta nevyjde. Stala sa mníškou a zbožnosť jej i skvelé cnosti obdivovali všetci ľudia.

V dvadsiatom roku veku zjavil sa pokornej mníške sám Spasiteľ a vyučoval ju pravdám, ktoré v žiadnej knihe nájsť nemohla. V predvečer sviatku Očisťovania Panny Márie roku 1284 bola ožiarená takým svetlom nebeským, že sa jej zdalo, ako by dovtedajší život jej bol plný tmy a samoľúbosti. Táto nadzemská milosť privinula Gertrúdu ku Spasiteľovi Božiemu tak úzko, že behom nasledujúcich pätnástich rokov iba za jedenásť dní sladký a ľúbezný pocit prítomnosti Jeho utratila. Sama hovorí v spise, ktorý roku 1299 uverejnila, že milostivý Boh skúšať chcel počas tých jedenástich dní vernosť jej.

Predstavení rádu ocenili svätý život Gertrúdin a zriedkavé milosti, ktorými dobrotivý a všemohúci Boh horlivú služobnicu Svoju vyznačoval, i vyvolili ju za opátku dvoch kláštorov, ktoré jeden za druhým behom štyridsiatich rokov s veľkým požehnaním Božím spravovala. Mníšky usilovali sa svätú predstavenú svoju v každej cnosti nasledovať a mnohé z nich dosiahli vysoký stupeň dokonalosti kresťanskej.

Akokoľvek sväto žila, predsa obviňovala sa, že milosti Božej tak nezodpovedá, ako by to druhí ľudia na mieste jej konali. V pokore svojej nedôverovala sebe, lež radievala sa vo vážnych záležitostiach s podriadenými mníškami, najmä so sv. Mechtildou, ktorá v kláštore jej bohumilý život viedla.

Denne prijímala Telo Božie, aby sa proti samoľúbosti a pokúšaniam ozbrojovala. Pred sv. prijímaním obetovávala všetky myšlienky, slová a činy svoje Bohu, aby sa nepribližovala nehodne k stolu Pánovmu; po sv. prijímaní obetovala zase seba celú milosti Božej, aby sa Mu poďakovala.

Najväčšmi radovala sa pokorná služobnica Božia, keď ňou niekto opovrhoval a ju znevažoval. Za dušičky v očistci modlievala sa veľmi horlivo a prelievala horké slzy, aby sa Boh nad nimi zmiloval a do radostí večných čím skôr niečo Bohu milého nebola vykonala.

Sv. Gertrúda bola omilostená i mnohými zjaveniami a proroctvami, ktoré vo zvláštnej knihe naznačila; napísala i mnohé listy a zbožné pojednania. «Kniha zjavení» bola uverejnená viac ráz po blahoslavenej smrti jej, ako i druhé spisy, ktoré obsahujú milostiplný život jej a divy, akými Boh služobnicu Svoju oslávil. Tieto knihy slúžiť môžu popri spisoch sv. Terézie za spasiteľného sprievodcu pre tých kresťanov, ktorí rozjímajúci život vedú a nábožnosť v srdci svojom roznecovať sa usilujú.

Mnohé zbožné duše kresťanské radievali sa so sv. Gertrúdou, ako možno najsvätejšiu Sviatosť oltárnu hodne prijímať. Milostivý Boh neprestával podporovať vernú služobnicu Svoju, ktorá horela vrúcnou túžbou po dokonalosti, po blahu duševnom blížnych. Často bývala nemocná a navštevovaná všelijakými biedami; ale ustavične túžila po utrpení. Hodina bez utrpenia bola jej neznesiteľná. Často hovorievala mníškam: «Človek duchovný, ktorý rád trávieva život svoj v mieri, nepokročil veľmi v cnosti. A ten, ktorý vyhľadáva tento pokoj, nezačal ešte sa domáhať ku cnosti.»

Sv. Gertrúda nemohla ani za okamih žiť bez toho, žeby, nútená vrúcnosťou horúcej lásky, niečo Bohu milého nebola vykonala. A preto prejavoval jej dobrotivý Boh zvláštnu náklonnosť. Jedného dňa zjavil sa sv. Mechtilde Spasiteľ, sedel na tróne a sv. Gertrúda stála pri Ňom a ustavične hľadela na Neho. Istej zbožnej mníške zjavil Spasiteľ, že sv. Gertrúda má najnezištnejšie srdce medzi ľuďmi a najčistejší úmysel, i že niet na zemi srdca, v ktorom by tak rád prebýval, než je srdce tejto vernej milostnice.

Nie je možné vypočítať, akými rozličnými spôsobmi milostivý Boh na srdce sv. Gertrúdy účinkoval. Zdávalo sa jej, že sa v milujúcom srdci jej znovu narodil, keď‘ sa jej predstavil ako dieťa, v maštali Betlehemskej narodené. Hneď zase zdalo sa jej, akoby Spasiteľ vtlačil horúcemu srdcu rany, ktoré počas utrpenia Svojho dostal. Inokedy zdalo sa jej, že Spasiteľ podáva jej na prsty snubné prstene, sprevádzaný Matkou Svojou, preblahoslavenou Pannou Máriou, a uisťuje ju, ako Panna Mária srdcom materským ju miluje.

Tieto milostné zjavenia zapríčinili, že sv. Gertrúda nezdala sa mať srdce pozemské, ale nadzemské, posvätené láskou Spasiteľovou, že nemala inej vôle a náklonnosti, než bola vôľa Jeho. Keď svätá Gertrúda dosiahla sedemdesiaty rok sv. života svojho, upadla do bolestnej nemoci, ktorá za päť mesiacov trvala. Pokorná slúžka Božia utratila reč a predsa prejavovala veselú myseľ. A tým viac sa uspokojovala, čím viac sa nemoc zhoršovala a bolesti pribúdalo. Často stávalo sa, že mníšky neporozumeli pokynutie, keď o niečo žiadala a slovo prehovoriť nemohla, a že jej podali opak toho, čo žiadala; ale pokorná a svätá trpiteľka nejavila pri tom najmenší nepokoj.

Vykupiteľ zjavil istej zbožnej mníške, že preto pozbavil reči služobnicu Svoju Gertrúdu, aby s nikým iným okrem Neho neobcovala. Smútiace mníšky vzývali sv. Lebuina, aby na príhovor jeho uzdravenie opátky svojej sprostredkovali. Svätý orodovník zjavil sa jednej mníške a riekol: «Keď kráľ korunovať chce kráľovnú, nemôže to jednoduchý bojovník prekaziť.»

Nemoc svätej Gertrúdy zdala sa zakladať na horúcej túžbe po uzretí Spasiteľa a na odomieraní v láske Božej. Jedného dňa zjavil sa sv. Gertrúde Ženích nebeský, Pán Ježiš Kristus, sprevádzaný najsvätejšou Matkou Svojou, sv. apoštolom Jánom, zvláštnym patrónom jej, a zástupmi anjelov, i podával jej korunu oslávenia. Svätá Gertrúda vykríkla v blaženom vytržení a tíško usnula v Pánu, aby z rúk Jeho vzala korunu večnej slávy. To sa stalo dňa 17. novembra roku 1302.

Telo jej bolo pochované v chráme kláštorskom. Na príhovor jej stali sa mnohé divy. Ostatky jej prechovávajú sa v kaplnke ako drahocenný rodinný poklad v Braunschweig-Lüneburgu. Pamiatka jej oslavuje sa dnes najmä v severnom Nemecku a v Poľsku. Sv. Gertrúda vyobrazuje sa v mníšskom rúchu, ako kľačí pred obrazom Panny Márie, ktorá drží Ježiška na rukách; pri nej pohodená je veľmožská koruna, vedľa nej stojí anjel a podáva jej ružový veniec.

Modlitba

Ó Bože, ktorý si sv. Gertrúde skrze Syna Svojho nebeské tajomstvá zjaviť ráčil, popraj nám milostivo, aby sme na príhovor jej tak horúco ako ona po Ňom túžili a keď sa niekedy zjaví, ako sudca vo večnej sláve Svojej, v nej podiel mať udôstojnení boli. Skrze tohože Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho, ktorý s Tebou i s Duchom svätým žije a kraľuje na veky vekov. Amen

Sv. Gertrúda, panna

Narodila sa v Eislebene v Durínsku v roku 1256. Ešte ako dieťa, mala 5 rokov, ju prijali do cisterciátskeho kláštora v Helfte. Usilovne sa dala do štúdia a vynikala v literatúre, teológii a filozofii. Napredovala aj na ceste dokonalosti a stala sa veľkou nemeckou mystičkou. Vyznačovala sa hlboko eucharistickou zbožnosťou. V jej spisoch nachádzame zrejmé korene úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Zomrela 17. novembra 1301. V roku 1738 bola zapísaná do Rímskeho kalendára ako svätá.
Ant. Láskou odvekou miluje Pán Gertrúdu, preto si ju pritiahol od detstva, zaviedol ju na púšť a prihováral sa jej srdcu.
V. Pre lásku môjho Pána Ježiša Krista som pohrdla svetom. R. S celým jeho bohatstvom.
Modlime sa. Dobrotivý Bože, v panenskom srdci svätej Gertrúdy pripravil si pre seba milý príbytok; na jej orodovanie rozptýľ temnoty nášho srdca a osvieť nás svojím svetlom, aby sme s radosťou cítili, že v nás prebývaš a pôsobíš. Skrze Krista, nášho Pána.

Blahoslavená

Sviatok: 13. august

* asi 29. septembra 1227
† 13. augusta 1297 Altenberg, Nemecko

Atribúty: zobrazovaná ako premonštrátka s rochetou, almuciom a berlou abatyše, s levom, ľaliou, krížom, nástrojmi utrpenia, kľúčom, knihou a tiarou, so zjavením dieťaťa Ježiša s krížom, ktorý jej nasadzuje tŕňovú korunu

Gertrúda bola dcéra grófa Ľudovíta z Durínska a Hessenska a jeho ženy sv. Alžbety. Otec padol niekoľko týždňov pred jej narodením počas siedmej krížovej výpravy. V súlade so sľubom, ktorý dala jej tehotná matka, bolo dieťa zverené kláštoru premonštrátiek Altenberg (obec Solms) blízko Wetzlaru. V tomto kláštore bola dievča vychované a doň tiež vstúpila. Hoci aj Alžbeta len niekoľko rokov po narodení Gertrúdy roku 1231 zomrela, spomínalo altenberské kláštorné spoločenstvo stále na jej návštevy, pri ktorých grófka spolu so sestrami priadla a plietla. Keď mala Gertrúda osem rokov, mohla sa v máji 1235 v Marburgu zúčastniť svätorečenia svojej matky. Vo svojich 21 rokoch sa stala treťou altenberskou magistrou. Zo svojho dedičstva dala postaviť gotický kláštorný kostol, taktiež domy pre chudobných a chorých, v ktorých činorodo pracovala. Gertrúda bola zapálenou podporovateľkou krížových ciest a zavedenia sviatku Tela a Krvi Pána, ktorý sa v Altenbergu slávil už v roku 1270. Ako žena pokánia a odriekania mala charizmu zmierovať znepriatelených ľudí. Po 49 rokoch ako predstavená, zomrela 69 ročná Gertrúda 13. augusta 1297 na následky ťažkej choroby. Jej relikvie sú v Altenbergu.

Modlitby svätej Gertrúdy za duše v očistci

Milosrdný Bože, z trónu tvojej slávy pozri na úbohé duše trpiace v očistci. Pozri na ich tresty a muky, aké znášajú, na slzy, ktoré pred tebou vylievajú. Vypočuj ich prosby a stony, ktorými volajú k tebe o milosrdenstvo. Zmiluj sa nad nimi a odpusť im hriechy. Spomeň si, najláskavejší Otče, na muky, ktoré tvoj Syn za ne podstúpil. Spomeň si na presvätú krv, ktorú za nich vylial. Spomeň si na jeho horkú smrť, ktorú za nich podstúpil a zmiluj sa nad nimi. Za všetky ich previnenia, ktorých sa kedykoľvek dopustili, ti obetujem presvätý život a všetky skutky tvojho najmilšieho Syna. Za nedbalosť spáchanú v tvojej svätej službe ti obetujem jeho horúcu túžbu. Za opustenie dobrých a spasiteľných vecí ti obetujem nekonečné zásluhy tvojho Syna.
Za všetky krivdy, akých si od nich zakúsil, ti obetujem všetko, čo ti kedykoľvek milé preukázali. Nakoniec za všetky muky, ktoré správne musia trpieť, ti obetujem všetko pokánie, pôsty, bdenie, modlitby, práce, bolesti, krv a rany, muky a nevinnú smrť, ktorú z najväčšej lásky trpel za nás tvoj najmilší Syn. Prosím ťa, aby si ráčil prijať tieto milované duše do rajského šťastia, aby ťa tam velebili naveky. Amen

Modlitba pre vyslobodenie 1000 duší z očistca (Podľa sv. Gertrúdy — pre súkromnú pobožnosť)

Posted on 29. októbra 2018 by Anton Čulen
Náš Pán povedal Svätej Gertrúde, že táto modlitba vyslobodzuje tisíc duší z očistca, kedykoľvek sa ju niekto pomodlí.

Modlitba bola (čo do obsahu) rozšírená, aby boli zahrnutí aj žijúci hriešnici, a tak aby si zmenšovali už v tom to živote vinu, ktorú si nahromadili.
Modlitba znie takto:
Večný Otče,
obetujem Ti najdrahocennejšiu Krv
Tvojho Božského Syna Ježiša
v spojení so svätými omšami,
ktoré sa dnes slávia na celom svete,
za všetky duše v očistci,
za hriešnikov na všetkých miestach,
za hriešnikov v celej svetovej Cirkvi,
za hriešnikov v mojom vlastnom domove
a v mojej vlastnej rodine.

Amen.
Modlitba pre vyslobodenie 1000 duší z očistca

ČO PREZRADILA DUŠA Z OČISTA SV. GERTRÚDE

Nasledujúce citáty pochádzajú z rozhovoru sv. Gertrúdy Veľkej s dušou z očistca brata Hermana, za ktorú sa svätá vytrvalo modlila. Pán Ježiš dal duši milosť rozprávať sa so svätou a prezdradiť jej, čo duša v očistci prežíva.

AKÝM HRIECHOM NAJVIAC DUŠA TRPÍ
”Kvôli akému hriechu si najviac trpel?” Odpovedal: “Bolo to presadzovanie vlastnej vole a názoru. Keď som preukazoval láskavosť niekomu, nerobil som to tak, ako si to ten človek želal, ale tak, ako som to chcel ja. Trpím za to tak veľmi, že keby sa zhromaždilo celé psychické utrpenie ľudstva a vložilo by sa do jednej osoby, je to stale omnoho menej utrpenia, aké zažívam teraz.”

NAJKRAJŠIE DARY PRE DUŠU
“Aký prostriedok by bol pre teba najúčinnejší?” ”Robiť dobré skutky, ktoré sú opakom tohto hriechu.” “A čo ti spôsobuje najväčšiu úľavu?” “Poctivosť, ktorú som pestoval vo vzťahu k iným počas môjho života na zemi, mi pomáha najviac. Modlitby, ktoré sa moji priatelia pravidelne za mňa modlia, sú ako dobré správy pre toho, kto trpí. Každý tón piesne na svätej omši, alebo na pobožnosti, ktoré sú za mňa obetované, sú ako najkrajší dar. Všetko, čo iní pre mňa robia, z čistej túžby pre Božiu slávu, dokonca aj ich práca či spánok, mi prináša veľkú úľavu a skracuje moje utrpenie vďaka poctivosti, s ktorou som pracoval pre iných.

O SV. OMŠI OBETOVANEJ ZA DUŠU V OČISTCI
Keď bola za túto dušu odslúžená svätá omša, duša sa objavila žiarivá a premenená radosťou. Potom sv. Gertrúda povedala Ježišovi: ”Je už táto duša úplne oslobodená z utrpenia? Ježiš odpovedal: “Táto duša je oslobodená od mnohého utrpenia, a žiaden človek si nevie predstaviť, akú veľkú slávu požíva. Ešte stále ale nie je úplne očistená, aby si mohla užívať moju prítomnosť, hoci sa približuje bližšie a bližšie.” Potom dodal: “To, že chcel nasledovať iba svoju vôľu a nechcel sa nikdy podriadiť vôli iných mu bráni, aby získal úľavu z tvojich modlitieb tak rýchlo, ako by ju bol inak dostal.”

O NEODPUSTENÍ
Pri inej príležitosti sa sv. Gertrúda modlila modlitbu Otče náš za túto dušu. Na jej veľké prekvapenie zistila, že pri slovách “Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom” sa utrpenie duše omnoho zväčšilo. Keď sa na to duše opýtala, dostala túto odpoveď: “Keď som žil, často som urážal Boha tým, že som bol neochotný odpustiť tým, ktorí ma zranili akýmkoľvek spôsobom. A dokonca, aj keď som odpustil, preukazoval som im odpor tým, že keď sme sa stretli, mal som k nim odmeraný postoj. Keď sa niekto za mňa modlí týmito slovami, trpím tým." ”Dokedy budeš takto trpieť?” “Kým nebudem celkom očistený. Ale odteraz, vďaka Božej milosti, keď sa budeš modliť za mňa túto modlitbu, budem cítiť veľkú úľavu.”

O MODLITBE ZA UZDRAVENIE CHORÉHO
“Nebolo pre Teba zlé, keď sme sa modlili počas tvojej choroby viac za tvoje uzdravenie ako za milosť dobrej smrti?” “Toto ma nezraňovalo. Prežíval a uvedomovoval som si v úžasnú Božiu dobrotu, ktorého nežné milosrdenstvo je vo všetkých jeho dielach. Vďaka tomu, že ste mi preukázali takú lásku a modlili ste sa za mňa, bol Boh pohnutý urobiť pre mňa ešte viac dobra.”

O PLAČI ZA ZOSNULÝMI
“Zraňuje ťa, keď z lásky plačeme za Tebou?” Herman odpovedal:”Tieto slzy sú mi ako prejav láskavosti priateľa, ktorý utešuje svojho priateľa v utrpení. A keď už budem prežívať úplné šťastie, urobí ma to taký šťastným, ako keby ste mi blahoželali k tomu, že som vám slúžil tak verne. Budem to prežívať ako odmenu za to, že som si získal vašu náklonnosť a lásku.”

O MODLITBE ZA ZOSNULÝCH
Pri modlitbe za brata Hermana mala sv. Gertrúda túto víziu:
Potom svätá videla Ježiša, ako otca rodiny, sediaceho za stolom, na ktorom boli položené všetky modlitby, obety a túžby, ktoré boli za Hermana obetované. Hermanova duša stála smutná a skľúčená pri konci stola, pretože ešte nebol dostatočne očistený tak, aby bol schopný pozorovať milujúcu Ježišovú tvár. O chvíľu však začal vyzerať veľmi pokojne a posilnený z toho, čo sa dialo pred ním. Panna Mária sedela ako kráľovná vedľa svojho Božského Syna a dávala tiež na stôl dary ako odmenu za úctu, ktorú k nej duša mala počas pozemského života. Svätí, ktorých si zosnulý ctil, tiež prinášali dary a vďaka týmto všetkým darom a pravej láske, s ktorou boli prezentované Bohu, výzor Hermanovej duše bol hodinu za hodinou radostnejší a pokojnejší. Pomaly zodvihol zrak, aby sa mohol pozerať do Božieho svetla, ktoré len čo duša zazrie, pocíti večnú radosť a spôsobí, že všetko predošlé trápenie je zabudnuté.

Sv. Gertrúda Veľká je nemecká svätica a mystička z 13.storočia. Jej písomné zmienky o dušiach v očistci patria k jedným z najskorších.Napísala niekoľko spisov, z ktorých dva sa nám zachovali: Zjavenia (Revelationes – Legatus Divinae Pietatis) a Duchovné cvičenia (Exercitia spiritualia).

MODLITBA SV. GERTRÚDY VEĽKEJ ZA DUŠE V OČISTCI

Sv. Gertrúda Veľká ako jedna z prvých zanechala písomné zmienky o víziách a návštevách duší z očistca. Po skončení tejto krátkej modlitby mala vždy obraz mnohých duší odchádzajúcich z očistca do neba.

VEČNÝ OTČE,

OBETUJEM TI NAJVZÁCNEJŠIU KRV TVOJHO BOŽSKÉHO SYNA, JEŽIŠA KRISTA,

V JEDNOTE S OBETOU SV. OMŠE PO CELOM SVETE, KTORÉ SA DNES SLÚŽIA ZA VŠETKY DUŠE V OČISTCI, ZA HRIEŠNIKOV PO CELOM SVETE, ZA HRIEŠNIKOV, KTORÍ PATRIA DO CIRKVI, ZA TÝCH, KTORÍ SÚ V MOJOM DOME A V MOJEJ RODINE. AMEN

SV. GERTRÚDA VEĽKÁ, 13 ST.

Pán Ježiš povedal sv. Gertrúde: „Skrze obraz mojej ľudskej prirodzenosti ctitelia dostanú živý odlesk žiary môjho Božstva. Do hlbín svojej duše ním budú osvietení a vo večnom živote sa zjavia podobní s mojou tvárou žiarivejšie než mnohí ostatní. „
Svätej Mechtilde povedal Pán o tých, čo uctievajú jeho tvár: „Nikto z nich odo mňa nebude oddelený.“
Sestre Márii od sv. Petra Pán Ježiš povedal: „Dušiam, ktoré uctievajú moju Presvätú tvár, vtlačím rysy môjho Božstva.“
Moja Svätá tvár je ako pečať Božstva, ktorá má moc vtlačiť dušiam opäť podobu Boha.
Skrze moju Svätú tvár budete konať zázraky.
Skrze moju Svätú tvár dosiahnete spásu mnohých hriešnikov.
Pre túto obeť Vám nebude nič odmietnuté. Ó, keby ste len vedeli, ako sa Otcovi páči pohľad mojej tváre!
„Tak ako je tomu v kráľovstve s mincou, ktorá má obraz vladára, za ktorú je možné dostať všetko, práve tak je to s predrahou mincou s obrazom mojej ľudskej tváre. Keď anjeli pri pohľade na ňu plesajú, všetko dostanete, čo len si budete na zemi žiadať.

Čím viac budete usilovať o obnovenie mojej tváre, ktorá je poškvrnená rúhaním, tým viac sa budem starať, aby som otlačil svoju tvár do Vašich duší, aby bola znovu taká krásna ako pri krste.
Zastanem sa všetkých u svojho nebeského Otca, ktorí sa ma skutkom zmierenia, slovom, modlitbou alebo písmom pred ľuďmi zastanú. V hodine smrti očistím ich duše, obmyjem nečistotu hriechov a vrátim im ich pôvodnú krásu.

Pán Ježiš zjavil svätej Gertrúde z Helfty, aké mu je milé vďaky vzdávanie za to, že sa stal človekom:
Kedykoľvek mi niekto vzdáva vďaku slovami »a Slovo sa Telom stalo» a ďakuje mi, že som sa kvôli ľuďom stal človekom, moja dobrota ma vždy prinúti, aby som k nemu zostúpil a obetoval z hĺbky svojho Srdca všetky zásluhy svojho svätého ľudstva a zdvojnásobil blaženosť tých, ktorí mi túto úctu preukazujú.

Cirkev nám modlitbou Anjel Pána dala hlboký, bohatý a živý prameň, z ktorého môžeme pre svoj život čerpať vždy novú silu, pretože pokorným Máriiným "Fiat" nám bola udelená plnosť božskej milosti.

Gertrúda Veľká alebo Gertrúda z Helfty (6. januára 1256 – 17. novembra 1302) bola nemecká benediktínska mníška a mystička, ktorá bola členkou kláštora v Helfte . Hoci sama bola benediktínkou, mala silné väzby na cisterciánsky rád; jej kláštor v Helfte v súčasnosti vedú mníšky cisterciánskeho rádu.

Život

O mladom živote Gertrúdy, ktorá sa narodila na sviatok Zjavenia Pána 6. januára 1256, údajne v Durínsku (v rámci Svätej rímskej ríše ), sa vie len málo. Vo veku piatich rokov vstúpila do kláštornej školy v kostole sv. Márie v Helfte (rôzne označovanej ako benediktínka aj cisterciánka), pod vedením jej abatyše Gertrúdy z Hackebornu . Špekuluje sa, že jej zbožní rodičia ju ako dieťa obetovali cirkvi. Avšak vzhľadom na to, že Gertrúda v Heralde naznačuje , že jej rodičia boli v čase písania tohto textu už dávno mŕtvi, je možné, že do kláštornej školy vstúpila ako sirota.

Gertrúda bola zverená do starostlivosti Mechtildy , mladšej sestry abatyše Gertrúdy, a do kláštornej komunity vstúpila v roku 1266. Z jej spisov je zrejmé, že získala dôkladné vzdelanie v rôznych oblastiach. Ona a mníška, ktorá je autorkou 1. a 3. – 5. knihy Heraldu , dôkladne poznajú Písmo, cirkevných otcov ako Augustín z Hippo a Gregor Veľký , ako aj súčasných duchovných spisovateľov ako Richard a Hugo zo Svätého Viktora , Viliam zo Svätého Thierry a Bernard z Clairvaux . Gertrúdine spisy dokazujú, že bola zbehlá v rétorike a jej latinčina je veľmi plynulá.

Svätá Gertrúda od anonymného umelca

V roku 1281, vo veku 25 rokov, zažila prvé zo série vízií , ktoré pokračovali po zvyšok jej dní a ktoré zmenili smerovanie jej života. Jej priority sa presunuli od svetských vedomostí k štúdiu Písma a teológie. Gertrúda sa intenzívne venovala osobnej modlitbe a meditácii a začala písať duchovné traktáty v prospech svojich spolubratiek. Dostala „neviditeľné stigmy “. Gertrúda sa stala jednou z veľkých mystičiek 13. storočia. Spolu so svojou priateľkou a učiteľkou Mechtildou praktizovala spiritualitu nazývanú „svadobný mysticizmus“, v ktorej sa začali považovať za Kristove nevesty .

Gertrúda zomrela v Helfte neďaleko Eislebenu okolo roku 1302.

Diela

Gertrúda vytvorila množstvo spisov, hoci dodnes sa zachovali len niektoré. Najdlhšie dochovaným dielom je Legatus Memorialis Abundantiae Divinae Pietatis (dnes v angličtine známy ako The Herald of Divine Love alebo The Herald of God's Loving-Kindness a niekedy predtým známy ako Life and Revelationes ), čiastočne napísaný inými mníškami. Zachovala sa aj jej zbierka Duchovných cvičení . Dielo známe ako Preces Gertrudianae ( Gertrudianské modlitby ) je neskoršia kompilácia, ktorá sa skladá čiastočne z výňatkov zo spisov Gertrúdy a čiastočne z modlitieb zložených v jej štýle. Je tiež veľmi možné, že Gertrúda bola autorkou časti zjavení Mechthildy z Hackebornu, Knihy zvláštnej milosti .

Herald sa skladá z piatich kníh. Druhá kniha tvorí jadro diela a napísala ju samotná Gertrúda; uvádza , že s prácou začala na Zelený štvrtok roku 1289. Tretiu, štvrtú a piatu knihu napísala iná mníška, alebo možno viac ako jedna, počas Gertrúdinho života a pravdepodobne aspoň čiastočne na jej diktát. Prvá kniha bola napísaná krátko pred Gertrúdinou smrťou alebo po nej ako úvod k celej zbierke; je možné, že ju napísal Gertrúdin spovedník, ale pravdepodobnejšie je, že ju napísala iná mníška z Helfty.

Oddanosť Najsvätejšiemu Srdcu

Gertrúda bola známa svojou úctou k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu . Jej Posol Božej lásky živo opisuje jej vízie Kristovho srdca. Takéto pobožnosti boli založené na viere, že Kristovo srdce vylialo cez ranu v jeho boku vykupiteľský prameň, čo vyvrcholilo slávnym výrokom Bernarda z Clairvaux v jeho komentári k Piesni piesní. Ženy z Helfty – predovšetkým Gertrúda, ktorá určite poznala Bernardov komentár, a v o niečo menšej miere dve Mechtildy, Mechtild z Magdeburgu a Mechtild z Hackebornu – urobili z tejto pobožnosti ústredný bod svojich mystických vízií. Gertrúda hlásila víziu na sviatok Jána Evanjelistu . Opierala si hlavu o ranu v Kristovom boku a počula tlkot jeho srdca. Spýtala sa Jána, či v noci Poslednej večere cítil tieto pulzácie, prečo o tom nikdy nehovoril. Ján odpovedal, že toto zjavenie bolo vyhradené pre nasledujúce veky, keď svet, ktorý ochladol, ho bude potrebovať, aby znovu roznietil svoju lásku.

Neskoršia reputácia a vplyv

Po jej smrti sa zdá, že Gertrúdine diela zmizli takmer bez stopy. Zachovalo sa iba päť rukopisov Heraldu , z ktorých najstarší pochádza z roku 1412, a iba dva z týchto rukopisov sú kompletné. S vynálezom kníhtlače sa Gertrúda stala oveľa významnejšou, pričom v šestnástom storočí boli publikované latinské, talianske a nemecké vydania. Bola populárna vo Francúzsku sedemnásteho storočia, kde jej dôvera v Boha a vrúcna láska k nemu boli silnými protilátkami proti jansenizmu .

Jej diela boli obľúbené aj u bosých karmelitánov v šestnástom storočí. Francisco Ribera , spovedník Terézie z Ávily , jej odporučil, aby si vzala Gertrúdu za duchovnú učiteľku a sprievodkyňu. Na vrchole španielskej ženskej mystiky španielsky jezuita Alonso de Andrade vydal Gertrúdin životopis, v ktorom Terézii poskytol jasného stredovekého predchodcu. Jej vplyv sa rozšíril do európskych kolónií v Latinskej Amerike.

V 19. storočí bol Dom Prosper Guéranger , obnoviteľ benediktínskeho mníšstva vo Francúzsku, ovplyvnený Gertrúdou. Jeho kongregácia v Solesmes bola zodpovedná za väčšinu práce vykonanej o Gertrúde v 19. storočí.

Úcta

Svätá Gertrúda od Miguela Cabreru , 1763

Gertrúda nikdy nebola slávnostne kanonizovaná, ale v roku 1606 schválil Rím liturgické ofícium modlitieb, čítaní a hymnov na jej počesť, čo sa považuje za ekvivalent kanonizácie. Sviatok svätej Gertrúdy rozšíril na latinskú cirkev pápež Klement XII. a dnes sa oslavuje 16. novembra, v predpokladaný deň jej úmrtia (dies natalis ). Niektoré náboženské komunity, vrátane niektorých benediktínov, ju liturgicky oslavujú 17. novembra, čo bol pôvodne zvolený dátum, ale už ho obsadil Gregor Thaumaturgus. Nakoniec sa 15. november stal dátumom Gertrúdy , odvtedy 16. novembra. Pápež Benedikt XIV. jej dal titul „Veľká“, aby ju odlíšil od Gertrúdy z Hackebornu a aby uznal hĺbku jej duchovného a teologického vhľadu.

V roku 2022 Episkopálna cirkev Spojených štátov pridala Gertrúdu spolu s Mechtildou do svojho kalendára svätých so sviatkom 21. novembra.

Gertrúda prejavovala „jemnú sústrasť dušiam v očistci“ a naliehala na modlitby za ne.

Ikonografia

Svätá Getrúda od neznámeho umelca podľa vzoru cuscoskej školy

Zobrazenia Gertrúdy ju často zobrazujú, ako hľadí k nebu, odetá ako mníška s bohatými rukávmi typickými pre chórový habit. V barokovom období sa stalo rozšírenou umeleckou praxou, že habit bol jasne zobrazený ako habit benediktína, hoci tento detail nie je historicky istý. Občas je zobrazená aj ako abatyša, ktorá v jednej ruke nesie kópiu Reguly svätého Benedikta a v druhej ruke často aj berlu. Tento posledný detail je určite mylný a vznikol zámenou Gertrúdy Veľkej s Gertrúdou z Hackebornu , abatyšou kostola Panny Márie v Helfte. Ďalšími umeleckými atribútmi, ktoré odlišujú zobrazenia Gertrúdy, sú zvyčajne kríž držaný v ruke a občas srdce v druhej. Niekedy je srdce zobrazené na jej hrudi, obklopené zlatými lúčmi, a v ňom je buď kríž, alebo obraz Najsvätejšieho Srdca Ježišovho , alebo malá figúrka Dieťaťa Ježiša .

Patronát

Mnohí autori uvádzajú, že na základe žiadosti španielskeho kráľa Filipa IV. bola v roku 1609 vyhlásená za patrónku Západnej Indie. Bola vyhlásená za patrónku amerických miest Puebla de los Ángeles v Novom Španielsku (1747). V Peru sa jej sviatok oslavuje s veľkou slávnosťou. V Novom Mexiku bolo na jej počesť postavené mesto Santa Gertrudis de lo de Mora , ktoré nesie jej meno.

Dedičstvo

Súčasť série o

Najsvätejšie Srdce Ježišovo

Zamyslenia

Akt posvätenia

Prvé piatky

Svätá hodina

Hostina

Mesiac

Škapuliar

Modlitba

Ľudia

Svätá Lutgarda

Svätá Mechtilda z Hackebornu

Svätá Gertrúda Veľká

Svätá Brigita Švédska

Svätý Ján Eudes

Svätá Margaréta Mária Alacoque

Blahoslavená Mária Božského Srdca

Ctihodná Consolata Betrone

Encykliky

Annum sacrum

Haurietis aquas

Kostoly

Katedrály

Kostoly

Súvisiace

Nepoškvrnené Srdce

Aliancia sŕdc

v

t

e

Kláštor svätej Gertrúdy v Cottonwoode v Idahu je domovom komunity približne 25 benediktínskych mníšok.
Farnosti sú zasvätené svätej Gertrúde vo Washingtone v štáte Missouri; Cincinnati v štáte Ohio; Kingsville v štáte Texas; Woodstock v štáte New Brunswick v Kanade; Franklin Park v štáte Illinois; Vandergrift v štáte Pensylvánia; a Chicago v štáte Illinois.
Stredná škola sv. Gertrúdy je katolícka denná prípravná škola na vysokú školu pre mladé ženy v ročníkoch 9 – 12 v Richmonde vo Virgínii.
Kostol svätej Gertrúdy vo Firies, Killarney, grófstvo Kerry, Írsko.
Katolícka škola sv. Gertrúdy Veľkej (TK – 8. ročník) a farnosť v Bell Gardens v Kalifornii.

Súčasť série o

kresťanský mysticizmus

Teológia a filozofia

Praktiky

Ľudia (podľa éry alebo storočia)

Literatúra a médiá

v

t

e

Kostol sv. Gertrúdy, Kaunas , Litva .

Svätý

Gertrúda z Helfty, OSB

Svätá Gertrúda z Helfty v extáze
Panna Mária a abatyša
Narodený
6. januára 1256
údajne Durínsko , Svätá rímska ríša
Zomrel
cca 1302 (vo veku 45 – 46 rokov)
Helfta , grófstvo Mansfeld , Svätá rímska ríša
Uctievaný v

Katolícka cirkev
Episkopálna cirkev
Kanonizovaný
1677 ( ekvipolentný ) od pápeža Inocenta XI.
Hostina

16. novembra ( Katolícka cirkev )
21. novembra ( Episkopálna cirkev )
Atribúty
kríž, žiarivé srdce
Patronát
Západné Indie