Na Kragujevskom pamätníku poslovenčili priezviská a mená. + Film: Štyridsaťštyri. Na Kragujevskom pamätníku poslovenčili priezviská a mená Drahá mama, ja ich syn Janko… V parku na Stanovljanskom …Viac
Na Kragujevskom pamätníku poslovenčili priezviská a mená. + Film: Štyridsaťštyri.
Na Kragujevskom pamätníku poslovenčili priezviská a mená
Drahá mama, ja ich syn Janko… V parku na Stanovljanskom poli v Kragujevci je od roku 1934 dôstojný pamätník popravených štyridsiatim štyrom vojakom z tzv. trenčianskeho drotárskeho regimentu, ktorých zastrelili 8.júna 1918, pár dní pred skončením prvej svetovej vojny.
Zaujímal som sa, v ktorom z dvoch spoločných hrobov je pochovaný Janko Pittner z Trenčianskych Teplíc, alebo Viktor Kolibík, organizátor vzbury… Nie, to sa nikdy nedozvieme. Zastrelených vyzliekli, hodili do jamy, zasypali vápnom… V roku 1987 som bol so spisovateľom Vladom Dorčom z novosadského týždenníka Hlas ľudu prvý, kto zo Slovenska v kragujevskom múzeu študoval dokumenty popravených slovenských vojakov z náhradného práporu 71. pešieho pluku z Trenčína. Na ”postkarte” som si prečítal kópiu posledných riadkov odsúdenca a popraveného Jána Pittnera z Trenčianskych Teplíc:
Film Štyridsaťštyri: alianciazanedelu.sk/archiv/1824
”Drahá mama, ja, ich syn Janko, sa odoberám od mojej láskou vrelou milovanej mamičky, od zvlášť milovanej sestry a od milovaného bratríčka Otka, lebo mňa 8. júna poobede zastrelia. Tu im posielam 39 korún. Polovicu dajte na kostol a polovicu žobrákom. Takže sa s nimi rozlučujem, i s celou rodinou. Zbohom…”
Noc z 2. na 3. júna 1918 Najväčším peším plukom v monarchii bol 71. pluk. Jeho hlavné sídlo od roku 1882 bolo v Trenčíne, nazývali ho ”drotárskym”, lebo väčšina vojakov o sebe tvrdila, že sú drotármi, alebo potomkovia či príbuzní preslávených slovenských drotárov. Tento peší pluk podľa historika Mariána Hronského vznikol roku 1860 v Benátkach. Potom bol premiestnený do Padovy a ďalších talianskych miest.
Roku 1860 až 1864 mal svoju posádku v Petrovaradínskej pevnosti v Novom Sade, vo Vojvodine. Tento pluk mal svoje posádky v Mostare, vo Viedni, v Terezine a Kostenenburgu. S menšími prestávkami stálym sídlom veliteľstva pluku, jeho dvoch práporov – náhradného a doplňovacieho bol Trenčín. Väčšinou slúžili v ňom vojaci z Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej, prípadne Liptovskej stolice. Vojaci z tzv. trenčianskeho drotárskeho regimentu bojovali v Rusku a najmä v Taliansku, kde nastala obrovská masakra na rieke Piave.
Na jej tragédiu mnohí starkí spomínali so slzami v očiach. Bola to neúspešná ofenzíva rakúsko-nemeckej armády, v ktorej nechýbali vojaci zo Slovenska, medzi nimi aj tí zo 71. trenčianskeho pešieho pluku. Slovenská krv sfarbila rieku Piavu do červená. Bola to jedna z katastrofálnych porážok rakúsko-uhorskej armády na talianskom fronte. Keď mi o tejto masakre rozprával Mikuláš Uhlárik (1892-1979) z Rajca –Šuje a Ján Kusenda (1900 .- ?) z Novej Bošáce, plakali. Pred očami sa im objavili mŕtvi kamaráti. Spomínali na vzbury v Boke Kotorskej, vo Veľkom Bečkereku.
Tí, ktorí sa zachránili, povedali si, že sa nechcú dať zmasakrovať. Vrátili sa do kragujevských kasární. V to nedeľné odpoludnie z 2. júna 1918 v kragujevských krčmičkách si zachránení slovenskí vojaci popíjali srbskú rakiju. Spievali slovenské pesničky. Rozhodli sa odmietnuť ísť znovu na taliansky front. Vedeli, že mnohí sa domov už nevrátia. Potom spievali aj v kasárňach. Nahlas hovorili, že na front nepôjdu.
Špiceľ Hubert Jindra informoval kapitána Júliusa Spiru, jedného z najväčších zloduchov z radov dôstojníkov.
Martin Riljak z Hornej Maríkovej prišiel do kasární po večierke. Vyhrážal sa mu feldvébel Bednár, ktorého napokon zbili. Krik zobudil takmer všetkých vojakov a veliteľov z kasární. Mnohí vzali do rúk pušky a chceli zbiť dôstojníkov. Obsadili kasárenské objekty… Noc z nedele na pondelok bola rušná. Kragujevčania so vzbúrencami sympatizovali.
8. jún 1918 Vzbúrencom patrili kasárne, kragujevská nemocnica a prakticky celé mesto.
Prešibaná líška podplukovník Artur Marx nelenil.
Zmobilizoval eskortu dragúnov, guľometný oddiel, batériu horského delostrelectva a dôstojníkov, s ktorými pripravil potlačenie vzbury. Nasledoval frontálny útok a podplukovník zastrelil každého vojaka, ktorého zo vzbúrencov stretol. Večer 3. júna 1918 bol z Kragujevaca odoslaný telegram Ministerstvu vojny do Viedne, kde veliteľ oznámil, že vzbura bola potlačená a pôvodcovia vzbury sú za mrežami.
Začalo sa tvrdé účtovanie. Artur Marx vydal rozkaz, že každý desiaty vzbúrenec bude zastrelený. …
27. september 1924 Na podnet Andreja Hlinku sa srbskí sympatizanti rozhodli postaviť na mieste večného odpočinku štyridsiatich štyroch vojakov z tzv. trenčianskeho drotárskeho regimentu pomník. Hlavným organizátorom bol srbský generál Živojin Terzibašči. Doklady o zbierke a výstavbe pamätníka sa nachádzajú v kragujevskom múzeu. Odhalenie pamätníka sa konalo 27. septembra 1924. Oslavy trvali dva dni.
Zo Slovenska boli v delegácii aj Samuel Zoch, Karol Štúr, Ľudmila Hurbanová. Andrej Hlinka neprišiel. Historik Dragoľub Petrovič tvrdil, že nesúhlasil so skamuflovanými menami na pamätníku.
Mená a priezviská popravených slovenských vojakov na pylóne pamätníka boli skomolené.
Z Križana sa stal Křižan, z Bednárika Bednařík, z Juraja Jiří, z Antona Antonín, zo Štefana Štěpán, z Karola Karel. z Ondreja Ondřej…
27. september 2002 Po mojich návštevách v Kragujevaci v roku 1986 a 1987 som neraz aj v ústrednej tlači a osobnými agitáciami upozornil, aby kompetentní na pylón osadili tabule s menami a priezviskami tak, ako mali zosnulí zapísané v rodnej matrike. Nepochodil som ani v Trenčíne, ani na ministerstvách kultúry či obrany… Napokon vlani som sa zdôveril priateľovi, môjmu vrstovníkovi, austrálskemu Slovákovi Vladimírovi M. Vondrovi. Ten sa stal donátorom a s riaditeľkou Domu Matice slovenskej v Nitre Drahomírou Pechočiakovou sa rozhodli pomôcť.
Mimoriadne pochopenie sme našli v Kragujevaci u riaditeľa Memoriálového parku Nenada Dorčeviča a vedúceho muzeálnej časti neúnavného Staniša Brkiča. Samozrejme, bez pomoci spisovateľa Vlada Dorču nové mramorové tabule (vyhotovil majster kamenár Mikica Arsenjevič) so správnymi menami popravených by sme na pamätník neboli 27. septembra 2002 odhalili. Bol to sviatok aj v našich dušiach. …
Vlado Zrubec
Film TU: alianciazanedelu.sk/archiv/1824
Na Kragujevskom pamätníku poslovenčili priezviská a mená
Drahá mama, ja ich syn Janko… V parku na Stanovljanskom poli v Kragujevci je od roku 1934 dôstojný pamätník popravených štyridsiatim štyrom vojakom z tzv. trenčianskeho drotárskeho regimentu, ktorých zastrelili 8.júna 1918, pár dní pred skončením prvej svetovej vojny.
Zaujímal som sa, v ktorom z dvoch spoločných hrobov je pochovaný Janko Pittner z Trenčianskych Teplíc, alebo Viktor Kolibík, organizátor vzbury… Nie, to sa nikdy nedozvieme. Zastrelených vyzliekli, hodili do jamy, zasypali vápnom… V roku 1987 som bol so spisovateľom Vladom Dorčom z novosadského týždenníka Hlas ľudu prvý, kto zo Slovenska v kragujevskom múzeu študoval dokumenty popravených slovenských vojakov z náhradného práporu 71. pešieho pluku z Trenčína. Na ”postkarte” som si prečítal kópiu posledných riadkov odsúdenca a popraveného Jána Pittnera z Trenčianskych Teplíc:
Film Štyridsaťštyri: alianciazanedelu.sk/archiv/1824
”Drahá mama, ja, ich syn Janko, sa odoberám od mojej láskou vrelou milovanej mamičky, od zvlášť milovanej sestry a od milovaného bratríčka Otka, lebo mňa 8. júna poobede zastrelia. Tu im posielam 39 korún. Polovicu dajte na kostol a polovicu žobrákom. Takže sa s nimi rozlučujem, i s celou rodinou. Zbohom…”
Noc z 2. na 3. júna 1918 Najväčším peším plukom v monarchii bol 71. pluk. Jeho hlavné sídlo od roku 1882 bolo v Trenčíne, nazývali ho ”drotárskym”, lebo väčšina vojakov o sebe tvrdila, že sú drotármi, alebo potomkovia či príbuzní preslávených slovenských drotárov. Tento peší pluk podľa historika Mariána Hronského vznikol roku 1860 v Benátkach. Potom bol premiestnený do Padovy a ďalších talianskych miest.
Roku 1860 až 1864 mal svoju posádku v Petrovaradínskej pevnosti v Novom Sade, vo Vojvodine. Tento pluk mal svoje posádky v Mostare, vo Viedni, v Terezine a Kostenenburgu. S menšími prestávkami stálym sídlom veliteľstva pluku, jeho dvoch práporov – náhradného a doplňovacieho bol Trenčín. Väčšinou slúžili v ňom vojaci z Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej, prípadne Liptovskej stolice. Vojaci z tzv. trenčianskeho drotárskeho regimentu bojovali v Rusku a najmä v Taliansku, kde nastala obrovská masakra na rieke Piave.
Na jej tragédiu mnohí starkí spomínali so slzami v očiach. Bola to neúspešná ofenzíva rakúsko-nemeckej armády, v ktorej nechýbali vojaci zo Slovenska, medzi nimi aj tí zo 71. trenčianskeho pešieho pluku. Slovenská krv sfarbila rieku Piavu do červená. Bola to jedna z katastrofálnych porážok rakúsko-uhorskej armády na talianskom fronte. Keď mi o tejto masakre rozprával Mikuláš Uhlárik (1892-1979) z Rajca –Šuje a Ján Kusenda (1900 .- ?) z Novej Bošáce, plakali. Pred očami sa im objavili mŕtvi kamaráti. Spomínali na vzbury v Boke Kotorskej, vo Veľkom Bečkereku.
Tí, ktorí sa zachránili, povedali si, že sa nechcú dať zmasakrovať. Vrátili sa do kragujevských kasární. V to nedeľné odpoludnie z 2. júna 1918 v kragujevských krčmičkách si zachránení slovenskí vojaci popíjali srbskú rakiju. Spievali slovenské pesničky. Rozhodli sa odmietnuť ísť znovu na taliansky front. Vedeli, že mnohí sa domov už nevrátia. Potom spievali aj v kasárňach. Nahlas hovorili, že na front nepôjdu.
Špiceľ Hubert Jindra informoval kapitána Júliusa Spiru, jedného z najväčších zloduchov z radov dôstojníkov.
Martin Riljak z Hornej Maríkovej prišiel do kasární po večierke. Vyhrážal sa mu feldvébel Bednár, ktorého napokon zbili. Krik zobudil takmer všetkých vojakov a veliteľov z kasární. Mnohí vzali do rúk pušky a chceli zbiť dôstojníkov. Obsadili kasárenské objekty… Noc z nedele na pondelok bola rušná. Kragujevčania so vzbúrencami sympatizovali.
8. jún 1918 Vzbúrencom patrili kasárne, kragujevská nemocnica a prakticky celé mesto.
Prešibaná líška podplukovník Artur Marx nelenil.
Zmobilizoval eskortu dragúnov, guľometný oddiel, batériu horského delostrelectva a dôstojníkov, s ktorými pripravil potlačenie vzbury. Nasledoval frontálny útok a podplukovník zastrelil každého vojaka, ktorého zo vzbúrencov stretol. Večer 3. júna 1918 bol z Kragujevaca odoslaný telegram Ministerstvu vojny do Viedne, kde veliteľ oznámil, že vzbura bola potlačená a pôvodcovia vzbury sú za mrežami.
Začalo sa tvrdé účtovanie. Artur Marx vydal rozkaz, že každý desiaty vzbúrenec bude zastrelený. …
27. september 1924 Na podnet Andreja Hlinku sa srbskí sympatizanti rozhodli postaviť na mieste večného odpočinku štyridsiatich štyroch vojakov z tzv. trenčianskeho drotárskeho regimentu pomník. Hlavným organizátorom bol srbský generál Živojin Terzibašči. Doklady o zbierke a výstavbe pamätníka sa nachádzajú v kragujevskom múzeu. Odhalenie pamätníka sa konalo 27. septembra 1924. Oslavy trvali dva dni.
Zo Slovenska boli v delegácii aj Samuel Zoch, Karol Štúr, Ľudmila Hurbanová. Andrej Hlinka neprišiel. Historik Dragoľub Petrovič tvrdil, že nesúhlasil so skamuflovanými menami na pamätníku.
Mená a priezviská popravených slovenských vojakov na pylóne pamätníka boli skomolené.
Z Križana sa stal Křižan, z Bednárika Bednařík, z Juraja Jiří, z Antona Antonín, zo Štefana Štěpán, z Karola Karel. z Ondreja Ondřej…
27. september 2002 Po mojich návštevách v Kragujevaci v roku 1986 a 1987 som neraz aj v ústrednej tlači a osobnými agitáciami upozornil, aby kompetentní na pylón osadili tabule s menami a priezviskami tak, ako mali zosnulí zapísané v rodnej matrike. Nepochodil som ani v Trenčíne, ani na ministerstvách kultúry či obrany… Napokon vlani som sa zdôveril priateľovi, môjmu vrstovníkovi, austrálskemu Slovákovi Vladimírovi M. Vondrovi. Ten sa stal donátorom a s riaditeľkou Domu Matice slovenskej v Nitre Drahomírou Pechočiakovou sa rozhodli pomôcť.
Mimoriadne pochopenie sme našli v Kragujevaci u riaditeľa Memoriálového parku Nenada Dorčeviča a vedúceho muzeálnej časti neúnavného Staniša Brkiča. Samozrejme, bez pomoci spisovateľa Vlada Dorču nové mramorové tabule (vyhotovil majster kamenár Mikica Arsenjevič) so správnymi menami popravených by sme na pamätník neboli 27. septembra 2002 odhalili. Bol to sviatok aj v našich dušiach. …
Vlado Zrubec
Film TU: alianciazanedelu.sk/archiv/1824