Pavol Právnik

Cirkev bude mať 11 nových blahoslavených - mučeníkov nacizmu a komunizmu

Počas audiencie s prefektom Dikastéria pre kauzy svätých, kardinálom Marcellom Semerarom, 24. októbra, Svätý Otec povolil vydanie dekrétov o mučeníctve deviatich poľských saleziánov v čase nacistického prenasledovania a dvoch českých kňazov umučených počas komunistického prenasledovania Cirkvi v bývalom Československu.

Tiziana Campisi, Klára Tomášiková – Vatican News

Deväť poľských saleziánov – Jan Świerc, Ignacy Antonowicz, Ignacy Dobiasz, Karol Golda, Franciszek Harazim, Ludwik Mroczek, Włodzimierz Szembek, Kazimierz Wojciechowski a Franciszek Miśka – zahynulo v rokoch 1941–1942 v koncentračných táboroch Auschwitz a Dachau, kde boli väznení pre svoju vieru a kňazskú službu. Napriek ťažkému utrpeniu prinášali útechu svojim spoluväzňom a stali sa svedkami odvahy a nezlomnej viery.

Mučeníci komunizmu v Československu

Dvaja diecézni kňazi z brnianskej diecézy, Jan Bula a Václav Drbola, sa stali obeťami prenasledovania Cirkvi v komunistickom Československu. Obaja boli vystavení psychickému a fyzickému mučeniu, ktoré ich donútilo podpísať falošné priznania. Následne boli odsúdení na smrť a popravení.

Jan Bula (1920–1952) bol zatknutý Štátnou bezpečnosťou v roku 1951 v súvislosti s tzv. babickým prípadom, teda atentátom, pri ktorom boli 2. júla 1951 v Babiciach zabití traja miestni funkcionári Komunistickej strany, hoci sa na čine nijako nepodieľal. Po brutálnom výsluchu a vykonštruovanom procese bol 20. mája 1952 popravený obesením vo väznici v Jihlave. Václava Drbolu (1912–1951) zatkli 17. júna 1951. Tiež ho neprávom obvinili z účasti na atentáte v Babiciach. Súd ho odsúdil na smrť a rozsudok bol vykonaný 3. augusta 1951.

Obaja kňazi čelili vykonštruovaným procesom, ktoré mali zastrašiť veriacich a zlomiť odpor Cirkvi. Napriek mučeniu a nespravodlivosti zostali verní Bohu a svojmu povolaniu, čo dokazujú aj listy, ktoré napísali krátkou pred smrťou.

Cirkev bude mať 11 nových blahoslavených - …
4883
Anna Lavrova

Aby toho utrpení bylo dost, byl P. Jan Bula navíc exkomunikován svým biskupem ThDr. Karlem Skoupým (1886–1972). Exkomunikace byla formálně vyhlášena 30. června 1950 diecézní konzistoří v Brně, tehdy ještě vedenou biskupem.
Stalo se tak na základě nátlaku komunistických orgánů, které chtěly využít církevní autoritu k očernění P. Buly a ospravedlnění následné perzekuce.
Biskup byl v té době již v internaci a pod dohledem režimu, takže samotný akt exkomunikace měl povahu vynuceného správního aktu, nikoli svobodného rozhodnutí církve. Po roce 1989 byla tato exkomunikace prohlášena za neplatnou a P. Jan Bula byl rehabilitován jako mučedník víry. P. Jan Bula byl popraven 20. května 1952 po zinscenovaném procesu v rámci tzv. babických událostí.

Pavol Právnik

To je další typický príklad, kedy exkomunikacia biskupom nie je platna pred Bohom a ani Cirkvou, pretože pokial papež nesuhlasi s biskupom, tak taká exkomunikacia je neplatna.
Podobne na tom bola sv.McKillopová z Australii, ktoru tiež exkomunikoval miestny biskup, ale po rozhovore s papežom miestny biskup zrušil exkomunikaciu a ospravedlnil sa.
Nie som si istý, či aj sv.Jana z Arku bola exkomunikovana biskupom, ale som si istý, že papež nesuhlasil s jej odsudenim na smrť.

Anna Lavrova

Svatá Jana z Arku (Jeanne d’Arc) byla nejprve v roce 1431 souzena církevním soudem v Rouenu, který byl zcela ovládán anglickou stranou a veden biskupem Pierrem Cauchonem (loajálním k Angličanům, nikoli ke koruně francouzské).
Proces byl politicky zmanipulovaný a teologicky vadný. Obvinění zahrnovala kacířství, čarodějnictví a nošení mužského oděvu, což tehdejší kanonické právo pokládalo za hřích proti přirozenému řádu.
Po odmítnutí odvolání k papeži a po opětovném „přiznání“ byla označena za relapsa (nenapravitelnou kacířku), čímž automaticky upadla do exkomunikace (latae sententiae). Následně byla předána světské moci a upálena 30. května 1431.
Později se však ukázalo, že celý proces byl neplatný a nespravedlivý.
Již v roce 1456 papež Kalixt III. zahájil tzv. „proces o rehabilitaci“, který všechny rozsudky zrušil a označil je za zločinné a neplatné. Jana byla tedy plně očištěna a rehabilitována. Nakonec byla blahořečena roku 1909 a svatořečena papežem Piem XI. roku 1920.

Jozef Christian

Pápež uznal mučeníctvo Jána Bulu a Václava …