Maria Valtorta: Evanjelium, ako mi bylo odhalené 177
(Mt 8, 5-13; Lk 7, 1-10)
2. jún 1945
1 Ježiš prichádza cez polia a vchádza do Kafarnauma. Sú s ním len dvanásti, vlastne teraz len jedenásti apoštoli, lebo Ján tam nie je. Zvyčajné pozdravy ľudí v celej škále rozmanitých výrazov, počnúc od úplne jednoduchých pozdravov detí cez trocha plaché pozdravy žien po nadšené pozdravy zázračne uzdravených až po pozdravy zvedavé, ba aj ironické. Pozdravy každého druhu. A Ježiš odpovedá všetkým podľatoho, ako ho pozdravujú - deti pohladí, ženy požehná, na zázračne uzdravených sa usmeje a ostatných zdraví s hlbokou úctou.
Teraz sa však k zvyčajným pozdravom pripojí pozdrav stotníka, zrejme miestneho. Pozdraví ho svojím: „Salve, Učiteľ!", na čo Ježiš odpovie svojím: „Nech príde k tebe Boh!"
Kým sa blíži zástup, zvedavý na priebeh tohto stretnutia, Riman pokračuje: „Čakám na teba už niekoľko dní. Nespoznal si ma medzi tými, čo ťa počúvali na Vrchu. Bol som oblečený v civile. Nespýtaš sa ma, prečo som tam prišiel?"
„Nepýtam sa ťa na to. Čo si odo mňa želáš?"
„Máme rozkaz sledovať tých, ktorí poriadajú zhromaždenia, lebo Rím už veľakrát oľutoval, že povolil zdanlivo neškodné stretnutia. Ale keď som ťa videl a počul, myslel som na teba ako na... ako na...
2
Mám chorého sluhu, Pane. Leží ochrnutý na posteli v mojom dome, postihnutý kostnou chorobou, a hrozne trpí. Naši lekári ho nevyliečili. Vaši lekári, ktorých som pozval, odmietli prísť. Zavolal som ich, lebo sú to choroby, ktoré pochádzajú zo zapáchajúcich oblastí týchto krajov a vy ich viete liečiť bylinami rastúcimi v chorobami zamorených bahnách na brehoch stojatých vôd, prv než ich pohltí more. Veľmi ma to trápi, lebo je to verný sluha."
„Prídem a uzdravím ti ho."
„Nie, Pane. Nežiadam toľko od teba. Som pohan, pre vás odpad. Ak sa hebrejskí lekári boja, že sa nakazia, keď vkročia do môjho domu, o čo závažnejšie je to pre teba, ktorý si božský. Nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Ale ak povieš odtiaľto len jediné slovo, môj sluha ozdravie, lebo ty rozkazuješ všetkému, čo jestvuje. Veď aj ja som človek podriadený mnohým vrchnostiam, z ktorých prvý je cisár, pre ktorého musím robiť, myslieť a konať tak, ako mi rozkážu. Aj ja môžem rozkazovať vojakom, ktorých mám pod svojím velením. Ak daktorému poviem: ,Choď!', inému: ,Poď sem!' a sluhovi: ,Urob toto!', tak jeden ide, kam som ho poslal, druhý príde, lebo som ho zavolal, a tretí urobí, čo mu poviem. Teba, ktorý si Ten, ktorý si, choroba okamžite poslúchne a odíde."
„Choroba nie je človek....," namietne Ježiš.
„Ale ani ty nie si človek, ale si Človek. Môžeš preto rozkázať i živlom horúčke, lebo všetko je podriadené tvojej moci."
3 Významní muži z Kafarnauma vezmú Ježiša nabok a vravia mu:
„Je Riman, ale vypočuj ho, lebo je to dobrý muž, ktorý nás rešpektuje a pomáha nám. Len si pomysli, že práve on dal postaviť našu synagógu a dbá, aby sa nám jeho vojaci neposmievali počas soboty. Preukáž mu preto láskavosť z lásky k nášmu mestu, aby nebol sklamaný a nahnevaný a aby sa jeho láska k nám nezmenila na nenávisť."
Ježiš si ich všetkých vypočuje a potom sa s úsmevom obráti k stotníkovi a povie: „Choď popredu, ja prídem."
Ale stotník znova povie: „Nie, Pane, ako som už povedal: Bola by to pre mňa veľká pocta, keby si vošiel pod moju strechu, ale toľko si nezaslúžim - povedz iba slovo a môj sluha bude uzdravený."
„Nech sa tak stane. Choď s vierou. V tomto okamihu ho horúčka opustila a do jeho údov sa vrátil život. Konaj tak, aby aj do tvojej duše vošiel Život. Choď."
Stotník pozdraví po vojensky, potom sa ukloní a odíde.
4 Ježiš pozerá za ním, ako odchádza, a potom sa obráti k prítomným a povie: „Veru, hovorím vám, že takú vieru som nenašiel v Izraeli. Ó, a predsa je to pravda! ,Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, a nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari Svetlo.'
* Pre tento a nasledujúce citáty pozri Iz 9, 1; 11, 12 a 60, 6— 11.*
A ešte: ,Mesiáš zdvihne zástavu k národom a zhromaždí ich.' Ó, moje kráľovstvo! K tebe naozaj budú prúdiť nekonečné zástupy! Budú početnejšie než ťavy a ťavätá Madiánu a Efy, početnejšie než všetci nosiči zlata a tymiánu zo Sáby. Početnejší než všetky stáda Kedaru a baránky z Nabajotu budú tí, čo prídu k tebe, a moje srdce sa rozšíri radosťou, keď uvidím ku mne prichádzať národy od mora a poklady národov. Na mňa čakajú ostrovy, aby sa mi klaňali, a synovia cudzincov postavia múry mojej Cirkvi, v ktorej budú stále otvorené brány, aby prijímali kráľov a mocné národy a aby ich posväcovali vo mne. To, čo videl Izaiáš, sa splní! Hovorím vám, prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve. A synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy, tam bude plač a škrípanie zubami."
„Ty teda prorokuješ, že pohania budú rovní Abrahámovým synom?"
„Nie rovní - prevýšia ich. Môžete iba ľutovať, že je to v dôsledku vašej chyby. Nie ja, ale proroci to hovoria a znamenia to už potvrdzujú.
5 A teraz nech niekto z vás zájde k stotníkovmu domu overiť, že jeho sluha je uzdravený, ako si to zaslúžila Rimanova viera. Poďte. Možno sú v dome chorí, ktorí čakajú na môj príchod."
A Ježiš s apoštolmi a niekoľkými inými zamieri k známemu domu, kde zvyčajne býva počas dní, keď je v Kafarnaume. Väčšina ľudí sa zvedavo a hlučne ponáhľa k domu stotníka.