Maria Valtorta: Evanjelium, ako mi bylo odhalené 159
(Mt 9, 14-17; Mk 2, 18-22; Lk 5, 33-39)
9. máj 1945
1 Ježiš hovorí v meste, ktoré som nikdy nevidela. Aspoň sa mi to tak zdá, pretože všetky majú viac-menej rovnaký štýl a na prvý pohľad je ich ťažko rozlíšiť. Aj v tomto meste jedna cesta vedie pozdĺž jazera a loďky sú vytiahnuté na breh. Domy a domčeky sú zoradené za cestou, ale kopce sa tu črtajú v pozadí, lebo mestečko leží v pôvabnej rovine, ktorá sa tiahne až k východným brehom jazera. Pásmom kopcov je chránená od vetrov, a preto ju slnko zohrieva ešte väčšmi než iné polia, a tak urýchľuje rozkvitnutie stromov.
Ježiš už zrejme začal svoj príhovor, pretože vraví: „.... je to pravda. Vy hovoríte: ,Nikdy ťa neopustíme, pretože opustiť ťa by znamenalo opustiť Boha.' Ale, ľud Gergezy, pamätaj si, že nič nie je menlivejšie než ľudské zmýšľanie. Som presvedčený, že v tejto chvíli skutočne takto zmýšľate. Moje slová a zázrak, ktorý sa stal, vás nadchli a v tejto chvíli to hovoríte úprimne.
2
Pripomeniem vám však príbeh, a mohol by som ich uviesť tisíc, vzdialených i blízkych. Rozpoviem vám len tento.
Jozue,
* Pozri Joz 24, 1—28.*
Pánov služobník, pred svojou smrťou zhromaždil okolo seba všetky Izraelove kmene a povolal starších, náčelníkov, sudcov a pisárov a prehovoril k nim pred Pánovou tvárou. Pripomenul im všetky dobrodenia a zázraky, ktoré im Pán prostredníctvom svojho služobníka vykonal. Po vymenovaní všetkých tých skutkov ich vyzval, aby odstránili každého boha, ktorý by nebol Pán, a aby boli rýdzi vo viere a úprimne si vyvolili buď pravého Boha, alebo bohov Mezopotámie a Amorejčanov, a to spôsobom, ktorým by sa jasne oddelili synovia Abraháma od tých, čo sa prikláňajú k pohanstvu.
Vždy je lepšia odvážna chyba než pokrytecké vyznanie a zmiešanie viery, ktoré je urážkou Boha a smrťou pre duše. A nič nie je ľahšie a bežnejšie ako toto zmiešanie. Navonok sa javí dobré, ale podstata nie je dobrá. Doteraz je to tak, deti. Doteraz. Takí veriaci, ktorí miešajú zachovávanie Zákona s tým, čo Zákon zakazuje, takí nešťastníci, ktorí sa potácajú ako opilci medzi vernosťou Zákonu a ziskom a kompromismi s ľuďmi mimo zákona, od ktorých očakávajú prospech. Takí kňazi, zákonníci a farizeji, pre ktorých služba Bohu už nie je cieľom ich života, ale ľstivou politikou, aby ovládli druhých, a všetku moc použili proti ostatným čestnejším, pretože už nie sú služobníkmi Boha, ale istej moci, o ktorej vedia, že vie byť silná a cenná pre ich účely. Títo všetci sú len pokrytcami, ktorí miešajú nášho Boha s falošnými bohmi.
Ľud odpovedal Jozuemu: ,Kiež je ďaleko od nás, aby sme opustili Pána a slúžili iným bohom!' Jozue im povedal to, čo som vám pred chvíľou povedal ja o svätej žiarlivosti Otca, o jeho vôli, aby sme ho výlučne milovali celou svojou bytosťou, o jeho spravodlivosti pri trestaní tých, ktorí sú falošní.
Trestať! Boh môže trestať tak, ako môže požehnávať. Nemusíme zomrieť, aby sme dostali odmenu či trest. Pozri sa, ó, hebrejský ľud, či Boh potom, čo ti toľko dal, oslobodil ťa od faraónov, cez púšť a cez úklady nepriateľov ťa priviedol do bezpečia, dovolil ti stať sa veľkým a obávaným národom, bohatým na slávu či ťa nepotrestal raz, dva razy a desaťkrát za tvoje hriechy?! Pozri, kým si sa stal teraz! A ja, ktorý vidím, ako sa rútiš do najrúhavejšieho modlárstva, vidím aj to, do akej priepasti padáš, pretože stále zotrvávaš v tých istých hriechoch. Preto ťa znova volám, ľud, ktorý si dva razy mojím, pretože som tvojím Vykupiteľom a preto, že som sa z teba narodil. Nie je to nenávisť, ani nevraživosť, ani neústupnosť. Toto moje volanie je láskou, aj keď prísnou.
3 Jozue teda povedal: ,Sami ste svedkami proti sebe, že ste si vyvolili Pána, aby ste mu slúžili.' Odpovedali mu: ,Áno, sme.' A Jozue, múdry a udatný, poznajúc, aká nestála je vôľa človeka, zapísal tieto slová Božieho Zákona a zmluvy do knihy a uložil ich v chráme a tiež v Pánovej svätyni v Sicheme, v ktorej pri tejto príležitosti bol svätostánok. A postavil na svedectvo veľký kameň a povedal: ,Tento kameň bude svedčiť proti nám, lebo vypočul všetky slová Pánove. Preto bude svedkom proti vám, aby ste nezapierali svojho Boha.'
Kameň, aj keď je akokoľvek veľký a tvrdý, môže človek, blesk alebo erózia vody a času vždy rozdrviť na prach. Ale ja som uholný a večný Kameň a nemôžem podľahnúť zničeniu. Neklamte tomuto živému Kameňu. Nemilujte ho len preto, že koná zázraky. Milujte ho preto, lebo cez neho sa dotknete neba. Chcem, aby ste boli duchovnejší, vernejší Pánovi. Nehovorím vernejší mne. Ja som len Hlasom Pánovým. Šliapaním po mne zraníte toho, ktorý ma poslal. Ja som prostriedok. On je Všetko. Vezmite odo mňa a uchovajte si v sebe to, čo je sväté, aby ste dosiahli tohto Boha. Nemilujte človeka, milujte Pánovho Mesiáša, no nie pre zázraky, ktoré robí, ale preto, že chce vykonať vo vás dôverný a vznešený zázrak vášho posvätenia."
4 Ježiš požehnáva a odchádza k nejakému domu.
Je už takmer na prahu, keď ho pristaví skupinka starších mužov, ktorí ho úctivo pozdravia a spýtajú sa: „ Môžeme sa ťa čosi opýtať, Pane? Sme Jánovi učeníci. A keďže on stále rozpráva o tebe a tiež preto, že k nám došla zvesť o tvojich zázrakoch, chceli sme ťa spoznať. Teraz, keď sme ťa počuli, vynorila sa otázka, ktorú by sme ti chceli položiť.“
„Pýtajte sa. Ak ste Jánovi učeníci, budete už na ceste spravodlivosti."
„Keď si hovoril o všeobecnom modlárstve u veriacich, povedal si, že medzi nami sú ľudia, ktorí robia kompromisy so Zákonom, a ľudia, čo sú mimo Zákona. Ale aj ty si ich priateľom. Vieme, že nepohŕdaš Rimanmi. Teda?"
„To nepopieram. Ale môžete povedať, že to robím preto, aby som mal z toho úžitok? Môžete povedať, že ich hladkám, aby som mal za to čo len ochranu?"
„Nie, Učiteľ. Sme si tým viac než istí. Ale vo svete nie sme len my, čo chceme uveriť len tomu zlu, ktoré vidíme, a nie aj tomu, o ktorom nám hovoria. Povedz nám teraz dôvody, ktoré umožňujú priblížiť sa k pohanom. Aby sme sa nimi riadili a vedeli ťa obhajovať, ak ťa niekto bude v našej prítomnosti ohovárať."
„Je zlé udržiavať kontakty za ľudským účelom. Nie je zlé stretať sa s nimi, aby ste ich priviedli k Pánovi, nášmu Bohu. Ja to tak robím. Keby ste boli pohania, mohol by som sa zdržať a vysvetliť vám, ako každý človek pochádza od jediného Boha. Ale vy ste Židia a Jánovi učeníci. Ste teda výkvetom Židov a netreba vám to vysvetľovať. Môžete teda pochopiť a uveriť, že keďže som Božie Slovo, je mojou povinnosťou prinášať jeho slovo všetkým ľuďom, synom univerzálneho Otca."
„Ale oni nie sú synmi, lebo sú pohania..."
„Skrze milosť nie sú. Pre pomýlenú vieru nie sú. To je pravda. Ale až do tej doby, kým vás nevykúpim, človek, aj Žid, stratil milosť, je jej pozbavený, pretože dedičný hriech zabraňuje, aby mu nesmierny lúč milosti zostúpil do srdca. Ale skrze stvorenie je človek vždy synom. Od Adama, praotca celého ľudstva, pochádzajú tak Židia, ako i Rimania, a Adam je synom Otca, ktorý mu dal svoju duchovnú podobnosť."
„To je pravda.
5
Ďalšia otázka, Učiteľ. Prečo sa Jánovi učeníci veľa postia, a tvoji nie? Nehovoríme, že by si nemal jesť. Aj prorok Daniel bol svätý v očiach Božích, hoci bol veľkým na babylonskom dvore, a ty si väčší než on. Ale oni...“
„Čo sa veľakrát nedosiahne prísnosťou, dosiahne sa srdečnosťou. Sú ľudia, ktorí by nikdy neprišli k Učiteľovi. Učiteľ musí ísť k nim. Sú iní, ktorí by išli k Učiteľovi, ale sa hanbia ísť medzi zástup. Aj k týmto musí ísť Učiteľ. A keďže mi hovoria: ,Buď mojím hosťom, aby som ťa mohol spoznať,' idem, ale nie pre pôžitok z hojného stola a z rozhovorov niekedy takých bolestných pre mňa, ale vždy a stále v záujme Božom. To pokiaľ ide o mňa. A pretože často aspoň jedna z duší, ktorú takto stretnem, sa obráti, a každé obrátenie je svadobnou hostinou pre moju dušu, veľkým sviatkom, na ktorom sa zúčastňujú všetci nebeskí anjeli a na ktorom požehnáva večný Boh, tak i moji učeníci, priatelia mňa - Ženícha, radujú sa so Ženíchom a Priateľom. Chceli by ste vidieť priateľov v bolesti, kým ja budem jasať? Kým som s nimi? Ale príde čas, keď ma už nebudú mať. A potom budú mať veľký pôst.
6 Novým časom nové metódy. Až do včerajška bol pre Krstiteľa popol kajúcnosti. Dnes, v mojom dnešku, je sladká manna vykúpenia, milosrdenstva, lásky. Tie metódy by nemohli byť zaštepené do mojej, ako by nemohla byť moja metóda použitá vtedy, iba včera. Lebo ešte Milosrdenstvo nebolo na zemi. Teraz je. Už nie je viac prorok na zemi, ale Mesiáš, ktorému Boh odovzdal všetko. Každej dobe treba dať veci, ktoré sú pre ňu užitočné. Nikto nenašije novú záplatu na staré šaty, lebo ináč, najmä pri praní, sa nová látka zrazí, roztrhne starú látku a diera bude ešte väčšia. Rovnako nik neleje nové víno do starých mechov, lebo ináč víno roztrhne mechy neschopné vydržať kvasenie nového vína, a to sa vyleje z mechov, čo praskli. Ale staré víno, ktoré už prešlo všetkými svojimi zmenami, sa vlieva do starých mechov a nové do nových. Aby jedna sila čelila druhej, rovnakej sile. Takto je to teraz. Sila nového učenia radí nové metódy, aby ho rozšírila. A keďže to viem, používam ich."
7 „Vďaka, Pane. Teraz sme spokojní. Modli sa za nás. Sme staré mechy. Budeme môcť obsiahnuť tvoju silu?"
„Áno. Pretože vás formoval Krstiteľ a pretože jeho modlitby s mojimi vás urobia toho schopnými. Choďte v mojom pokoji a povedzte Jánovi, že ho žehnám."
„Ale... podľa teba je lepšie pre nás, aby sme zostali s Krstiteľom alebo s tebou?"
„Kým je staré víno, treba ho vypiť, keď jeho chuť je príjemná podnebiu. Potom... keďže hnilobná voda, ktorá je všade, sa vám zhnusí, zachutí vám nové víno."
„Myslíš, že Krstiteľ bude znova zajatý?"
„Určite. Už som mu poslal odkaz. Choďte, choďte. Tešte sa z Jána, kým môžete, a urobte ho šťastným. Potom budete milovať mňa. A bude vás to stáť aj námahu..., lebo nik, kto vzal do úst staré víno, netúži zrazu po novom víne. Vraví: ,Staré bolo lepšie.' A vskutku ja budem mať osobitné chute, ktoré sa vám budú zdať trpké. Ale budete z nich ochutnávať zo dňa na deň životodarnú chuť. Zbohom, priatelia. Boh nech je s vami.“