Veľkonočná radosť - kto spieva, dva krát sa modlí.
Modlitba je radosť, je to znak našej veľkodušnosti, našej nezaujatosti, nášho intímneho a ustavičného spojenia s Bohom.
Krista sa dotýkame pod jeho maskou chudoby s radosťou, lebo radosť je láska. Radosť je modlitba, radosť je sila, radosť je sieť lásky, do ktorej môžete chytať duše. Boh miluje toho, kto dáva s radosťou. Kto dáva s radosťou, dáva navyše. Najlepší spôsob, ako ukázať naše vyznania Bohu a iným ľuďom, je prijímať všetko s radosťou. Radostné srdce je prirodzeným výsledkom srdca, čo horí láskou. Bl. Matka Tereza
Sv. pápež Pius X. v Motu Proprio Tra le sollecitudini považuje za ideál vokálnu hudbu a iné nástroje sprevádzajúce spev, pričom vylučuje klavír, hlučné a zábavné nástroje napr. bubon, činely a hudobné kapely, a to zvlášť profánneho rázu.
Ďalej za najvyšší vzor posvätnej hudby považuje gregoriánsky spev.
Potom uvádza: možno stanoviť tento všeobecný zákon: Chrámová skladba je tým posvätnejšia a liturgickejšia, čím viac sa blíži svojím rytmom, svojou inšpiráciou a svojou lahodou gregoriánskej melódii, a tým menej je hodná chrámu, čím viac sa vzďaľuje od tohoto najvyššieho vzoru.