Maria Valtorta: Evanjelium, ako mi bylo odhalené 183
112. august 19441
1 Zbor apoštolov v úplnej zostave je okolo Ježiša. Sedia na tráve v chládku korún stromov pri potôčiku, všetci jedia chlieb so syrom a pijú studenú čistú vodu z potoka. Zaprášené sandále prezrádzajú, že už prešli dlhú cestu a učeníci by azda nechceli iné, len odpočívať vo vysokej čerstvej tráve.
Ale neúnavný Chodec je inej mienky. Len čo usúdi, že prešla najhorúcejšia hodina, vstane, ide na cestu a pozerá sa... Potom sa obráti a jednoducho povie: „Poďme."
Keď prídu na rázcestie štyroch ciest, lebo na tom mieste sa stretávajú štyri prašné cesty, Ježiš rázne zvolí cestu smerom na severovýchod.
„Vrátime sa do Kafarnauma?" spýta sa Peter.
Ježiš odpovie: „Nie." Len toľko: nie.
„Tak teda do Tiberiady," nalieha Peter, ktorý to chce vedieť.
„Ani tam."
„Ale táto cesta vedie ku Galilejskému moru... a tam je Tiberiada a Kafarnaum... "
„A je tam aj Magdala," vraví Ježiš s polovážnou tvárou, aby uspokojil Petrovu zvedavosť.
„Magdala? Ó...!" Peter je trochu pohoršený, z čoho usudzujem, že toto mesto má zlú povesť.
„Do Magdaly. Áno. Ideme do Magdaly. Považuješ sa za priveľmi počestného na to, aby si tam vstúpil? Peter, Peter... ! Z lásky ku mne budeš musieť vojsť nielen do miest zábavy, ale do ozajstných nevestincov... Kristus neprišiel zachrániť zachránených, ale zachrániť stratených... a ty... ty preto budeš Peter alebo Kéfas (Skala), a nie Šimon. Bojíš sa, že sa nakazíš? Nie. Ani tomu, vidíš?" a ukáže na mladučkého Jána, „ani tomuto to neuškodí. Jemu to neuškodí, lebo nechce. Ako nechceš ty, ako nechce tvoj brat, ani Jánov brat... ako nikto z vás zatiaľ nechce. Pokiaľ človek nechce, neprihodí sa zlo. Musí však nechcieť silne a vytrvalo. Silu a vytrvalosť získavame od Otca, keď sa modlíme s čistým úmyslom. Nie všetci sa budete vedieť v budúcnosti vždy takto modliť... Čo hovoríš, Judáš? Nespoliehaj sa priveľmi na seba. Ja, ktorý som Kristus, sa ustavične modlím, aby som mal silu proti Satanovi. Ty si väčší ako ja? Pýcha je trhlina, ktorou preniká Satan. Buď ostražitý a pokorný, Judáš. Matúš, ty sa v tomto meste dobre vyznáš. Povedz mi, je lepšie vojsť doň touto cestou, alebo je ešte nejaká iná?"
„Ako sa to vezme, Učiteľ. Ak chceš ísť do Magdaly rybárov a chudobných, tak touto cestou. Odtiaľto sa vchádza do ľudovej štvrte. Ale ak chceš ísť tam, kde žijú boháči — síce si to nemyslím, ale hovorím, aby som ti dal vyčerpávajúcu odpoveď —, potom po niekoľkých sto metroch musíme zísť z tejto cesty a ísť inou, lebo bohaté domy sú takmer na tejto úrovni a musíme sa vrátiť späť...“
„Vrátime sa späť, lebo chcem ísť do Magdaly bohatých. Čo si povedal, Judáš ?"
„Nič, Učiteľ. Už druhýkrát v krátkom čase sa ma to pýtaš. Ale ja som vôbec nehovoril."
„Perami nie. Ale hovoril si, šomral si vo svojom srdci. Šomral si so svojím hosťom - srdcom. Nemusíme mať na rozhovor ďalšiu bytosť ako sprostredkovateľa. Mnoho slov si hovoríme sami pre seba... Nesmieme sa však dopúšťať reptania či ohovárania ani s vlastným ja.“
2 Skupina teraz kráča potichu. Hlavná cesta sa mení na mestskú ulicu s dlažbou zo štvorcových kameňov veľkosti dlane. Domy sú čím ďalej bohatšie a krajšie medzi rozkvitnutými ovocnými sadmi a záhradami. Mám dojem, že elegantná Magdala bola pre Palestínčanov akýmsi miestom zábavy, ako niektoré mestá pri našich lombardských jazerách: Stresa, Gardone, Pallanza, Bellagio a ďalšie. K bohatým Palestínčanom sú primiešaní Rimania, ktorí určite prišli z iných miest, ako Tiberiada alebo Cézarea, kde boli úradníkmi miestodržiteľa alebo obchodníkmi, ktorí vyvážali do Ríma najkrajšie výrobky vyrobené v palestínskej kolónii.
Ježiš ide dopredu isto, akoby vedel, kam ísť. Kráča popri jazere, na ktorého hladine sa odrážajú domy so záhradami postavené na jeho brehu.
Z jedného bohatého domu počuť hlučný zborový nárek. Sú to hlasy žien a detí a veľmi prenikavý ženský hlas kričí: „Synu! Synu!"
Ježiš sa obráti a pozrie sa na svojich apoštolov. Judáš podíde dopredu. „Nie ty," prikáže Ježiš. „Ty, Matúš. Choď a spýtaj sa."
Matúš ide a vráti sa. „Bitka, Učiteľ. Nejaký muž umiera, Judejčan. Muž, ktorý ho zranil, utiekol, bol to Riman. Pribehla jeho manželka, matka a malé deti... Ale umiera."
„Poďme."
„Učiteľ... Učiteľ... Stalo sa to v dome ženy... ktorá nie je jeho manželkou."
„Poďme."
3 Vchádzajú cez otvorenú bránu do širokého a dlhého vestibulu, ktorý potom prechádza do krásnej záhrady. Zdá sa, že dom je rozdelený týmto typom krytej kolonády s množstvom okrasných rastlín v kvetináčoch, sôch a intarzovaných predmetov. Je to akási kombinácia haly a zimnej záhrady. V jednej miestnosti, ktorej dvere sú dokorán otvorené do vestibulu, sú plačúce ženy. Ježiš rázne vchádza. Avšak nepozdraví ako zvyčajne.
Medzi prítomnými mužmi je istý obchodník, ktorý určite pozná Ježiša, lebo len čo ho zbadá, zvolá: „Rabbi z Nazareta!" A s úctou ho pozdraví.
„Jozef, čo sa stalo?"
„Učiteľ, bodnutie dýkou, do srdca... Zomiera."
„Prečo?“
Vstane žena so šedivými rozstrapatenými vlasmi — kľačala pri umierajúcom, ktorému podopierala už nehybnú ruku — a s očami šialenej piskľavo zakričí: „Pre ňu, pre ňu... Ona mi ho posadla ako diabol... Matka, manželka a deti už pre neho neexistovali! Peklo ťa musí dostať, ty satan!"
Ježiš zodvihne oči a sleduje ruku, ktorá chvejúc sa obviňuje, a zbadá v kúte, oproti tmavočervenej stene, Máriu z Magdaly vyzývavú ako nikdy predtým, oblečenú... povedala by som... do ničoho do polovice tela, lebo je polonahá od pásu hore, v akejsi sieťke zo šesťuholníkových očiek s okrúhlymi zrnkami, ktoré vyzerajú ako perličky. Je však v pološere a nevidím ju dobre.
Ježiš sklopí oči. Mária, zasiahnutá jeho ľahostajnosťou, sa vztýči do dôstojnej pózy, lebo predtým bola akoby skľúčená.
„Žena," vraví Ježiš matke, „nepreklínaj. Odpovedz mi. Prečo bol tvoj syn v tomto dome?"
„Veď som ti to povedala. Lebo ho pobláznila. Ona."
„Ticho. Teda aj on bol v hriechu, lebo je cudzoložník a nehodný otec týchto nevinných detí. Teda si zaslúži svoj trest. V tomto ani v ďalšom živote niet milosrdenstva pre toho, kto sa nekajá. Ale mám súcit s tvojím bôľom, žena, a s týmito nevinnými.
4
Tvoj dom je ďaleko?"
„Asi sto metrov."
„Zodvihnite muža a odneste ho tam."
„To nie je možné, Učiteľ," vraví obchodník Jozef. „Umiera."
„Urob, čo ti hovorím."
Podložia dosku pod telo umierajúceho a sprievod pomaly vychádza. Prejdú cez cestu a vojdú do tienistej záhrady. Ženy ustavične hlasno plačú.
Len čo vojdú do záhrady, Ježiš sa obráti k matke: „Môžeš odpustiť? Ak ty odpustíš, aj Boh odpustí. Musíme mať dobré srdce, aby sme dostali milosť. Tento hrešil a bude hrešiť naďalej. Pre neho by bolo lepšie, keby zomrel, lebo ak bude žiť, znovu upadne do hriechu a bude sa musieť zodpovedať aj za nevďačnosť voči Bohu, ktorý ho zachraňuje. Ale ty a tieto neviniatka (a ukáže na manželku a deti) by ste upadli do zúfalstva. Prišiel som, aby som zachraňoval, a nie zatracoval. Muž, hovorím ti, vstaň a uzdrav sa."
Muž ožije a otvorí oči, vidí matku, deti, manželku a zahanbený skloní hlavu.
„Synu, synu," vraví matka. „Bol by si zomrel, keby ťa on nezachránil. Spamätaj sa. Neblúzni kvôli jednej..."
Ježiš preruší starú ženu. „Žena, buď ticho. Buď milosrdná, lebo aj tebe sa dostalo milosrdenstva. Tvoj dom je posvätený zázrakom, ktorý je vždy dôkazom Božej prítomnosti. Preto som nemohol urobiť zázrak tam, kde bol hriech. Aspoň ty sa ho usiluj uchovať taký, aj keď tento to nedokáže. Ošetrite ho teraz. Je spravodlivé, aby trocha ešte vytrpel. Buď dobrá, žena. Aj ty. Aj vy, maličkí! Zbohom." Ježiš položil ruku na hlavu obom ženám i deťom.
5 Potom vyjde prechádzajúc okolo Magdalény, ktorá sledovala sprievod až na kraj cesty a zostala opretá o strom. Ježiš spomalí chôdzu, akoby čakal na učeníkov, ale myslím si, že to urobí preto, aby dal Márii príležitosť urobiť nejaké gesto. Ale ona ho neurobí.
Učeníci dôjdu k Ježišovi a Peter sa nemôže zdržať, aby neprecedil pomedzi zuby primeraný prívlastok na Máriu. A ona, aby sa urobila dôležitá, prepukne do smiechu veľmi úbohého triumfu.
No Ježiš začul Petrovo slovo a prísne sa k nemu obráti: „Peter. Ja neurážam. Neurážaj ju. Modli sa za hriešnikov. Nič iné."
Mária náhle preruší svoj zvonivý smiech, skloní hlavu a utečie ako gazela smerom k svojmu domu.