Sviatok očisťovania sa Panny Márie (2. Február) Z knihy Svätí na každý deň
Slávi sa na pamiatku, že Mária Ježiša, jako prvorodenca, Pánovi v chráme Jeruzalemskom obetovala a tak zákonu Mojžišovmu sa podrobila. Mária náležala dľa narodenia svojho pokoleniu židovskému. V Starom Zákone Boh však skrze Mojžiša naložil bol Židom, aby každá žena po pôrode pacholiatka 40 dní, po pôrode dievčatka 80 dní považovaná bola za nečistú a zdržovala sa chrámu. Po tejto lehote musela matka, — ktorá cez celý ten čas nesmela verejne sa ukázať, do chrámu sa dostaviť a obetovať, bola-li zámožná, baránka, bola-li chudobná, dva holúbky alebo dve hrdličky. Po tejto obete bola matka za očistenú vyhlásená a mohla sa vrátiť k predošlému zamestnaniu svojmu. Týmto prikázaním chcel Boh Židom na pamäť uviesť že každý potomok Adama od narodenia hriechom poškvrnený je. Mária, ktorá vždy a vo všetkom rada plnila vôľu Božiu, podrobila sa po narodení božského Dieťaťa svojho so všetkou ochotnosťou tomuto príkazu; ona sa mu síce nepotrebovala podrobiť, súc pannou pred i po pôrode, chcela sa ale cvičiť v pokore a poslušnosti, a jako jej božský Syn vo všetkom rovnať sa ľudom, vyjmúc hriechu.
Mária teda dostavila sa v chráme so svätým Dieťaťom svojím, a poneváč bola chudobná a matkou Dieťaťa, ktoré sa v chudobe narodiť, v chudobe žiť a umrieť chcelo, priniesla obeť chudobných, totiž dve hrdličky. Keď dokonala obeť svoju, tu jej prišiel v ústrety ctihodný starec, ktorý bol spravodlivý a s túžobnosťou očakával Spasiteľa sveta. Jemu bol Boh prisľúbil, že neumrie, kým by prve neuzrel Vykupiteľa. I vzal Dieťa božské na ramená a chválil Boha a riekol: «Včuľ prepustíš, Ó Pane! služobníka svojho v pokoji podľa slova svojho; lebo oči moje uzreli spasenie, ktoré si pripravil všetkým národom, jakožto svetlo k osvieteniu pohanov a k osláveniu ľudu svojho Izraelského.»
Jozef však a Mária divili sa tým veciam, ktoré predpovedané boli o ňom. I požehnal im Simeon a riekol Márii, Matke Jeho: «Hľa! Tento je položený k pádu a k povstaniu mnohých v Izraeli a jako znamenie, jemu bude odporované, a srdce Tvoje prebodne meč, aby zjavené boli myšlienky mnohých.» Sotva skončil Simeon slová, pre Máriu tak boľastné, tu pristúpila Anna prorokyňa, dcéra Fanuelova z pokolenia Asser; tá bola už stará v rokoch okolo osemdesiatich štyroch, nevychádzala z chrámu, pôstom a modlitbou slúžiac Bohu dňom i nocou; i vzala Dieťa na ramená svoje a vzdávajúc vďaky Bohu za tú milosť, že mohla uzrieť Spasiteľa pred smrťou svojou, pohliadala, vrúcne sa modliac, k nebesiam. Mária a Jozef s úplným odovzdaním sa do vôle Božej prijali radostné i žalostné proroctvo Simeonovo, a vykonavše všetko podľa zákona Pána, vrátili sa do Galilee, do mesta svojho Nazaretu. Dieťatko však rástlo a posilňovalo sa v duchu, plné múdrosti, a milosť Božia bola na ňom.
Na pamiatku slov sv. starca Simeona, že Ježiš je svetlo k osvieteniu pohanov, svätievajú sa v tento deň sviece voskové, ktoré sa nazývajú «hromničky», (preto tak, lebo nábožní ľudia v čas hromobitia ich zapaľujú a pri nich o odvrátenie nebezpečia Pána Boha prosia) a potom sa s rozžatými týmito sviecami koná slávny sprievod.
U nás Slovanov má táto slávnosť ešte i národné meno: «hromnice». Naši slovanskí predkovia slávievali z jara slávnosť Perúna, boha hromu a blesku, s rozžatými pochodňami obskakujúc jeho modlu. Tak sa to stávalo na vrchu Sytne a po iných miestach uhorského Slovenska. Naši sv. apoštolovia Cyril a Method roztrieskali predkom našim modlu Perúna a naučili ich znať pravého Boha; slávnosť pohanská obrátila sa v kresťanský sviatok Hromnice, pochodne Perúna v sviece zasvätené ku cti blahoslavenej Panny, ktoré napospol nazývame «hromničky».
Poučenie.
Blahoslavená Panna vyplnila zákon očisťovania nie z nútenosti, lež poneváč jakožto Matka Toho, ktorý prišiel zákon a prorokov nie vyzdvihnúť, lež splniť, chcela sa zákonu vo všetkom podrobiť. Týmto stala sa Panna Mária skvejúcim príkladom poníženej poslušnosti všetkým ženám, ktoré nachodia sa v podobnom položení, jako ona; i bodaj by kresťanské matky tak rečenú «vádzku» alebo «úvod» nepovažovali za obťažný zvyk! V Starom Zákone bol obrad tento zákonom naložený, v Novom Zákone je on povinnosťou povďačnosti; i kamže by aj ozdravená matka po prvýkrát obrátiť mala kroky svoje, kam by mala ísť, keď nie k Tomu, ktorý jej v čas boľasti a nebezpečenstva nie len vlastný život zachránil, lež ju ešte aj druhým, o mnoho vzácnejším životom požehnal?
Mária obetovala prvorodeného Syna svojho Pánovi. Jako Mária, tak aj nás obetovala a posvätila niekdy naša matka Bohu, ona nás tiež do chrámu doniesla a jako od Boha obdržaný záloh, jako dar lásky a milosti, postavila nás pod Jeho ochranu, lebo Boh je jediné útočište naše. Každá matka podobá sa v istom ohľade Márii: každá donáša svoje, nie síce božské, lež na obraz Boží stvorené dieťa v obeť Tomu, ktorý jej ho daroval. V hlbokej pokornosti, lež v tichej blaženosti stála niekdy matka naša u dverí kostola, milované dieťa k milujúcim ňádram pritískajúc, zaslzené oči z nemluvniatka vo vrúcnej modlitbe obracajúc k nebesiam, myslela na osudy života jeho; uvažovala, jaké cesty a ciele označil mu Boh; duch jej rúšku budúcnosti preraziť nemohol, srdce však jej ostalo pokojné, potešené, poneváč vedela, že prozreteľná, všetko múdre spravujúca láska Božia bdie nad ním a nespí. Modlila sa preto vrúcnou dôverou: Bože, Otče nebeský! Tebe venujem, Tebe posväcujem milované dieťa moje; sprevádzaj ho krížnymi cestami života, osvecuj ho papršlekami Tvojho svetla, naplňuj ho duchom pravdy a vedenia; zohrievaj ho plameňom Tvojej lásky; daj mu vľúdne, pobožné srdce; nech bude šťastlivé a dôjde spasenia; vylej požehnanie Svoje na jeho temeno a pokoj do jeho duše: Tebe, ó Otče nebeský, odovzdávam v bolestiach zrodený, milovaný plod života môjho!»
Drahý kresťane! pamiatka Rodičky Božej, jakožto príkladu poslušnosti a pokory a pamiatka matky našej, ktorá nás pri svojom úvode Pánu Bohu obetovala, upamätuje nás dnešný deň na hlavnú povinnosť našu: v pokore Bohu slúžiť a jeho sväté prikázania ochotne plniť, aby sme hodnými učinení boli ochrany Jeho. Vezmi si pred seba, že sa plnenia tejto povinnosti nikdy nespustíš.
Modlitba.
Všemohúci a večný Bože! s pokorou prosíme Teba, popraj nám, aby sme, jako niekdy Tvoj jednorodený Syn na dnešný deň v tele našom v chráme Jeruzalemskom predstavený bol, i my s očisteným srdcom k Tebe sa kedysi dostali, skrze Pána našeho, Ježiša Krista. Amen.
Zdroj