Maria Valtorta: Evanjelium, ako mi bylo odhalené 182
9. jún 1945
1 Peter sa vráti iba na ďalšie ráno. Je pokojnejší než pred odchodom, lebo v Kafarnaume ho všade dobre prijali a v meste neboli Héli a Joachim.
„Musia to byť oni, čo zosnovali ten komplot. Lebo som sa spýtal priateľov, kedy odtiaľ odišli, a zistil som, že sa už nevrátili, odkedy boli u Krstiteľa ako kajúcnici. A myslím, že sa tak skoro nevrátia, teraz, keď som povedal, že boli pri zatknutí... Kvôli uväzneniu Krstiteľa vládne tam nepokoj... A pousilujem sa, aby sa to dozvedel celý svet... To je pre nás najlepšia zbraň. Stretol som aj farizeja Šimona a. .. Ale ak je taký, ako sa mi zdal, myslím si, že je nám priaznivo naklonený. Povedal mi: ,Poraď Učiteľovi, aby nešiel po západnej strane Jordánu. Bezpečnejšia je druhá strana.' Pritom zdôrazňoval slová. A dodal: ‚Ja som ťa nevidel. Nerozprával som sa s tebou. Zapamätaj si to. A zariaď sa tak, aby to bolo dobré pre mňa, pre teba i pre všetkých. Povedz Učiteľovi, že som jeho priateľ.' A pozeral sa hore, akoby rozprával do vetra. Vždy, aj keď robia dobré veci, sú falošní a... a len preto, aby si ma nenapomínal, poviem, že zvláštni. Ale... nuž čo! Išiel som si trocha pohovoriť so stotníkom. Len tak... povedal som mu: ,Má sa dobre tvoj sluha?' A keď mi to potvrdil, povedal som: ,Tým lepšie! Hľaď, aby bol zdravý, lebo Učiteľovi už kladú nástrahy. Krstiteľa už uväznili...' Riman okamžite pochopil. Prefíkaný chlapík! Odpovedal mi: ,Kde je zástava, tam bude mať on nad sebou aj strážcu a bude tam niekto, kto pripomenie Izraelitom, že pod znamením Ríma nie je dovolené sprisahanie, za cenu trestu smrti či galejí.' Sú to pohania. . . ale bol by som ho vybozkával. Páčia sa mi ľudia, ktorí chápu a ktorí konajú! Takže už môžeme ísť."
„Poďme. Ale toto všetko nebolo treba," vraví Ježiš.
„Bolo to treba, naozaj bolo treba!"
Ježiš sa rozlúči s pohostinnou rodinou aj s novým učeníkom, ktorému určite dal pokyny.
2 Sú opäť sami, Učiteľ s apoštolmi. Kráčajú chladným krajom po ceste, ktorú vybral Ježiš na veľké prekvapenie Petra, ktorý chcel ísť inou cestou.
„Takto sa vzďaľujeme od jazera. . . "
„Prídeme stále včas kvôli tomu, čo mám urobiť."
Apoštoli už nerozprávajú a smerujú k malej osade, k hŕstke domov roztrúsených po poli.
Počuť hlasný cvengot zvoncov stád vyháňaných na horské pasienky. Keď sa Ježiš pristaví, aby nechal prejsť početné stádo, pastieri na neho ukazujú a dávajú sa dohromady. Radia sa, ale na viac sa neodvážia.
Ježiš ukončí ich pochybnosti i dohady a prejde krížom cez stádo, ktoré sa zastavilo pásť sa na dobrej hustej tráve. Ide priamo pohladkať pastierika, ktorý je temer uprostred masy huňatých bľačiacich oviec. Spýta sa ho: „To sú tvoje?" Ježiš dobre vie, že ovce nie sú jeho, ale chce, aby chlapec rozprával.
„Nie, Pane. Ja som s tými ľuďmi. A stáda patria mnohým pánom. Z obavy pred banditmi sme sa dali dokopy."
„Ako sa voláš?"
„Zachariáš, syn Izákov. Ale otec mi zomrel a ja slúžim, lebo sme chudobní a mamka má tri ďalšie deti mladšie odo mňa."
„Už dávno ti zomrel?"
„Pred troma rokmi, Pane... a odvtedy sa nesmejem, lebo mama stále plače a mňa nemá kto pohladkať... Ja som prvorodený a smrť otca urobila zo mňa muža, keď som bol ešte chlapec... Nesmiem plakať, ale zarábať... Ale je to také ťažké!" A aj teraz mu stekajú slzy po tváričke, ktorá je príliš vážna na svoj vek.
Pastieri prišli bližšie a rovnako aj apoštoli. Skupina mužov uprostred pohybujúcich sa oviec.
„Nie si bez otca, Zachariáš. Máš svätého Otca na nebesiach a on ťa má stále rád, keď si dobrý. A ani tvoj otec ťa neprestal mať rád, lebo je v Abrahámovom lone. Musíš tomu veriť. A pre túto vieru máš byť čoraz lepší." Ježiš hovorí nežne a hladká chlapca.
3 Jeden z pastierov sa odváži spýtať: „Ty si Mesiáš, však?"
„Áno, som. Ako si ma spoznal?"
„Viem, že prechádzaš po Palestíne, a viem, že hovoríš sväté slová. Podľa toho ťa poznám."
„Idete ďaleko?"
„Vysoko do hôr. Prichádzajú horúčavy... Nepovieš nám svoje slová? Tam hore, kde sme, rozprávajú iba vetry a občas prehovorí vlk a zabíja, ako to bolo so Zachariášovým otcom. Celú zimu sme ťa chceli uvidieť, ale nikdy sme ťa nenašli."
„Poďte do tieňa tohto lesíka. Porozprávam vám." A Ježiš ide prvý, berie pastierika za ruku a druhou rukou hladká ovečky, ktoré bľačia a dvíhajú papuľky.
Pastieri zaženú stádo do mladého lesíka a kým sa ovce blížia k nim, prežúvajú alebo obhrýzajú trávu a otierajú sa o kmene stromov, Ježiš rozpráva.
4 „Povedali ste: ,Tam hore, kde sme, rozprávajú iba vetry a občas prehovorí vlk a zabíja.' To, čo sa stáva tam hore, stáva sa i v ľudských srdciach konaním Boha, človeka i diabla. A preto môžete mať tam hore to, čo by ste mali na každom mieste.
Poznáte dostatočne Zákon a viete jeho desať prikázaní? Aj ty, chlapče? V tom prípade máte dostatočné vedomosti. Ak budete verne uskutočňovať, čo Boh prikázal, budete svätí. Nesťažujte si, že ste ďaleko od sveta. To vás práve chráni od veľkej skazy. A Boh nie je od vás ďaleko, ale v tej samote — kde jeho hlas hovorí vo vetroch, ktoré on stvoril, v tráve a vode — je bližšie než medzi ľuďmi. Toto stádo vás učí veľkej čnosti, ba mnohým veľkým čnostiam. Stádo je krotké a poslušné. Uspokojí sa s málom a je vďačné za to, čo má. Vie mať rado a spozná toho, kto sa oň stará a má ho rád. Robte i vy takto a hovorte: ,Boh je náš Pastier a my sme jeho ovce. Jeho oko bdie nad nami. Ochraňuje nás a poskytuje nám nie to, čo je prameňom zla, ale čo treba pre život.'
A držte vlka ďaleko od svojho srdca. Vlk, to sú zlí ľudia, ktorí vám azda našepkávajú a zvádzajú vás na zlé skutky na príkaz diabla. Aj sám diabol vás pokúša na hriech, aby vás rozohnal. Bdejte! Vy, pastieri, poznáte zvyky vlka. Vlk je prefíkaný, kým ovce sú jednoduché a nevinné. Prikráda sa potichu, keď predtým z výšky pozoroval zvyky stáda, približuje sa plaziac sa pomedzi kríky a aby neupútal pozornosť, znehybnie ako kameň. Nevyzerá ako veľký okrúhly kameň v tráve? No keď má istotu, že nikto nebdie, vyskočí a zahryzne sa. Tak robí aj diabol. Pozoruje vás, aby spoznal vaše slabé stránky, krúti sa okolo vás, zdá sa neškodný a neprítomný, zaujatý dačím iným, pričom vás nespustí z očí, a potom náhle vyskočí, aby vás zviedol k hriechu a občas sa mu to podarí.
Ale pri vás je lekár a súcitný duch. Boh a váš anjel. Ak ste zranení, ak ste ochoreli, neodchádzajte od nich, ako to robí rozzúrený pes. Naopak, plačúc kričte k nim: ,Pomoc!' Boh odpúšťa tomu, kto sa kajá, a váš anjel je ochotný prosiť Boha za vás a s vami.
5 Majte sa navzájom radi a majte radi i tohto chlapca. Každý sa musí cítiť tak trocha otcom tej siroty. Nech prítomnosť chlapca medzi vami usmerňuje každý váš skutok posvätným sebaovládaním z úcty k chlapcovi. A vaša spoločnosť nech mu nahradí to, čo mu vzala smrť. Musíte milovať blížneho. Tento chlapec je blížny, ktorého vám Boh zveruje zvláštnym spôsobom. Vychovajte z neho dobrého, veriaceho a čestného človeka bez nerestí. On má omnoho vyššiu hodnotu než jedna z týchto ovečiek. Ak sa vy staráte o tieto ovce, lebo patria pánovi, ktorý by vás potrestal, keby vám zahynuli, o čo viac sa musíte starať o túto dušu, ktorú vám Boh zveruje pre seba a pre jeho nebohého otca. Jeho postavenie siroty je naozaj veľmi smutné. Nesťažujte mu ho tým, že by ste zneužívali jeho mladosť a iba ho trápili. Uvedomte si, že Boh vidí skutky a slzy každého človeka a berie do úvahy všetko, aby odmeňoval a trestal.
A ty, chlapče, pamätaj si, že nikdy nie si sám. Boh ťa vidí a vidí ťa aj duch tvojho otca. Keď ťa niečo trápi a navádza ťa vykonať niečo zlé, povedz si: ,Nie. Nechcem byť sirotou naveky.' Stal by si sa ňou, keby si si zatratil srdce hriechom.
Buďte dobrí. Žehnám vám, aby všetko dobro bolo s vami. Keby sme išli rovnakou cestou, hovoril by som vám ešte dlhšie. Ale slnko sa dvíha a vy musíte ísť, a ja tiež. Vy, aby ste uchránili ovce pred horúčavou, a ja, aby som odňal inú, hroznejšiu páľavu, páľavu sŕdc. Modlite sa, aby vaše srdcia cítili vo mne Pastiera. Zbohom, Zachariáš. Buď dobrý. Pokoj s vami."
Ježiš pobozká pastierika, požehná ho a kým sa stádo uberá pomaly preč, sprevádza ho pohľadom a potom vykročí aj on svojou cestou.
6 „Povedal si, že ideme odňať zo sŕdc inú páľavu... Kam ideme?" spýta sa Iškariotský.
„Zatiaľ tam po to tienisté miesto, kde tečie potôčik. Tam si zajeme a potom sa dozviete, kam pôjdeme."
Ježiš vraví: „Sem vložíte videnie o druhej fáze obrátenia Márie z Magdaly, ktoré si mala minulého roku, 12. augusta 1944 (B 964) (názov: ,Peter, neurážaj ju. Modli sa za hriešnikov')."