Stanovisko kardinála Burkeho - Amoris Laetitia - nemá vieroučný charakter - ale iba súkromný!!!
"Cirkev mala v minulosti mylnú tendenciu interpretovať každé jedno pápežovo vyhlásenie ako záväzné, čo je pochopiteľne absurdné,".
"Pápež František sám uviedol hneď v úvode, že postsynodálna exhortácia nie je výsledkom Magistéria."
Burke dodáva, že preto osobné úvahy pápeža netreba zamieňať so záväznou vieroukou. (Vysvetlite to pán kardinál mnohým hlupákom, ktorí si myslia že pápež je vykladačom viery, pritom on je iba strážcom viery)
"Niektorí ľudia majú mylnú predstavu, že keď sa jedná o pápežskú apoštolskú exhortáciu, vyplýva nám z toho povinnosť uznať to ako 'božskú a katolícku vieru' (Kánon 750, § 1) a nasledovať všetko, čo je napísané v dokumente," tvrdí Burke.
"Katolícka cirkev trvá na dodržiavaní prikázaní Petrovho úradu, ktorý ustanovil náš Pán, a nikdy netvrdila, že každé vyhlásenie Petrovho nástupcu má byť neomylnou vieroukou."
Kardinál varuje, že neschopnosť rozlišovať medzi osobnými názormi pápeža a učením Učiteľského úradu Cirkvi "má negatívny vplyv na veriacich a oslabuje svedectvo Cirkvi ako Kristovho tela vo svete". (má hlavne vplyv na veriacich ktorí nič nevedia, iba prijímajú každý blud ktorý im niekto štekne)
Podľa kardinála Burkeho nemôžeme exhortáciu chápať ako revolúciu v Cirkvi alebo radikálny odklon od jej učenia, pretože jediným kľúčom k správnej interpretácii dokumentu amoris Laetitia je nemenné učenie Cirkvi a jej nariadenia. (Správne pán Kardinál - aj Amoris sa dá vyložiť v zmysle učenia Cirkvi ktorá jasne definuje čo je to manželstvo, rozvod a hriech. Mnohí akožekatolíci by totiž radi videli, že sa hriech zlegalizoval, čo nie je možné) viď učenie Krista
Tento dokument spôsobuje, že veriaci sú zmätení, a môže vyvolať pohoršenie aj u iných ľudí dobrej vôle, ktorí sa obracajú na Krista a Jeho Cirkev, aby učili a v praxi uplatňovali pravdivú náuku o manželstve a jeho ovocí, rodine, ktorá je základnou bunkou života cirkvi a každej spoločnosti, "dodal na záver Burke.