Nanebovstúpenie Pána - Poučenie i modlitba!
Ježiš Kristus vystúpil na Olivetskom vrchu na nebesia, aby na tom mieste, kde sa začalo jeho utrpenie, začalo sa i jeho oslávenie. Ježiš teraz sedí na pravici svojho Otca. Preto aj my si krížom kliesnime cestu do neba a dúfajme v Pána. Máme nádej, že aj my budeme do neba prijatí, keď budeme viest nevinný alebo aspoň kajúci život. Nebo je stav, v ktorom sa Boh dáva vidieť a požívať a teší sa so svojimi vyvolenými. Sláva neba prevyšuje všetky zmysly človeka, lebo Boh dáva v nebi svoju vlastnú blaženosť a vyvoleným pripravil v nebi slávu, akú ľudské oko nevidelo, ucho neslyšalo, ani do srdca ľudského nevstúpilo. Tam uvidíme Boha tak, ako je, v celej jeho sláve, z tváre do tváre. Tu budú všetky naše žiadosti splnené, všetky naše ponosy zatíchnu a všetky naše slzy uschnú. Tam nebudeme mať inej práce len Boha chváliť a blahoslavenými byť, ako by úplne ponorení do Boha, zahrúžení do Božej slasti a radosti. Táto radosť potrvá večne. Kto by za toľké dobrodenie neprijal akékoľvek trápenie tu na zemi? Sv. Pavol hovorí: „Nijaké trápenie nevyrovná sa večnému blahoslavenstvu v nebi." Máš trápenie v živote? Spokoj sa nádejou na nebo, lebo blahoslavení sú, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť neba. Nepriväzuj svoje srdce k zemským veciam, ale hľadaj poklady v nebi u Pána. Tvoja myseľ nech je už teraz stále u neho, sediaceho na pravici Božej, kde i tebe pripravil miesto. Musíš však Spasiteľa nasledovať svojím životom, aby si bol hodný stať sa účastným jeho slávy na veky.
Dejiny a obrady sviatku.
Sviatok pochádza už z čias apoštolských. Tak to spomína sv. Augustín +432. Sv. Helena, cisárovná, dala vystaviť chrám na Olivetskom vrchu, na mieste, kde Pán Ježiš vyzdvihol sa na nebo. Už v tých časoch bol Olivetský vrch v noci na 40. deň po Veľkej noci osvetlený sviecami a fakľami, lebo každý sa tam ponáhľal osláviť Pána. Až podnes sa zachoval aj u nás zvyk putovať na tento sviatok na miestne kalvárie.
Zvláštnosťou dnešných liturgických obradov je, že pri omšovom evanjeliu na slová Vzatý bol do neba zahasí sa pri oltári paschál a odnesie sa preč na znamenie, že sa Pán Ježiš rozlúčil s apoštolmi a vzdialil sa so sveta do svojho nebeského sídla. Toto nariadil ešte Pp. Pius V. 1566-72. Sviatok má aj oktávu. V našich krajoch na tento deň vo väčšine prípadov pristupujú dietky k prvému sv. prijímaniu. V piatok po Nanebovstúpení začína sa deviatnik k Duchu Svätému.
Súkromná modlitba.
Oslávený Pane a Spasiteľu, Ježišu Kriste: Ty si dnešného dňa zanechal zem, na ktorej si podstúpil za nás toľké práce, prenasledovania, bolesti a muky. Slávne si vystúpil k svojmu Otcovi do neba. — Ó ako sa radovalo celé nebo, ako plesali anjeli, ako sa tešili blahoslavení, že zase videli uprostred seba svojho Pána a Boha v ľudskom tele. Ako sa tešili duše svätých praotcov, ktoré od mnohých storočí vzdychali v predpeklí za Tvojím príchodom, ktoré dnes s Tebou vošli do blahoslaveného kráľovstva, kde s Tebou na veky budú panovať. Áno, potechou bol naplnený i sám Otec nebeský, keď si Ty, ako jednorodený najmilší Syn po dokonanom diele vykúpenia, po víťazstve nad diablom a po navrátení Božskej cti a práv ako človek vystúpil k Nemu do neba a On Ťa posadil na svoju pravicu. I ja spojujem svoju radosť s radosťou nebeských zástupov a s nimi volám: Česť, poklona a chvála Tebe, oslávený Bohočlovek, Ježišu Kriste, v tento radostný deň víťazného oslávenia. Kiež by som ho mohol tak sláviť, ako ho slávia v nebi. Keby bolo v mojej moci, zvolal by som všetkých ľudí celého sveta, aby svoje sily spojili a tak dôstojne oslávili pamiatku toho dňa, v ktorom si sa po dosiahnutí víťazstva nad smrťou a diablom slávnostne vrátil do príbytkov svojho Otca. Učiním aspoň to, čo mi je možné. Dnes budem celý deň Tebe chvály prespevovať slovami, piesňami, svojimi krokmi a každým úderom svojho srdca.
Božský Vykupiteľu, Ty si v nebi povýšený nad všetkých Anjelov, Cherubov a Serafov. Sedíš na pravici svojho Otca. Daná Ti je všetka moc na nebi i na zemi. Pred Tvojím menom musí pokľaknúť každé koleno a každý jazyk vyznať, že si Pánom všetkých zástupov. — Anjeli s úctou a radosťou padajú na svoje tváre pred trónom Tvojej velebnosti. — Teším sa tejto Tvojej moci. Ako sladká a potešiteľná je pre mňa myšlienka, že si už vo svojej sláve, lebo môžem aj ja úfať, že budem sa môcť aj ja dostať k Tebe do neba. Veď Ty chceš, aby sa Tvoji nasledovníci tiež dostali ta, kde si Ty. Ty si nám povedal, že ideš k svojmu Otcovi pripraviť nám miesto. Ty si nás predišiel; my za Tebou pôjdeme.
Dnešného dňa otvorili sa nebeské brány dokorán aj pre nás. Ó koľko tisíc ľudí od toho prvého slávneho dňa až podnes vošlo do radosti svojho Pána a prijali od neho korunu slávy?! Blahoslavená je myšlienka, že budem kedysi vidieť Boha, v celej Jeho sláve, z tváre do tváre, ktorého teraz môžem len vierou poznávať. Božský Vykupiteľu, kedyže príde tá moja šťastná hodina, v ktorú zanechám toto slzavé údolie a navrátim sa do vlasti večného blahoslavenstva? Vnútorný hlas mi hovorí, že sa moje putovanie zanedlho skončí a dôjdem svojho cieľa. Táto nádej dodáva odvahy môjmu telu i duši, aby som všetky protivenstva a trápenia trpezlivo znášal(a), lebo tie sú mojimi chodníkmi a cestičkami k Tebe do neba. Amen.
Poznámka. Nezabudnime začať odbavovať v piatok po Nanebovstúpení deviatnik k Duchu Svätému. Keď iné nie, aspoň sa pomodlime pieseň k Duchu Svätému: Duchu Svätý, príď z neba, ktorá pochádza od francúzskeho kráľa Róberta, r. 1031, alebo od Pp. Inocenta in., r. 1180. Naučme sa ju naspamäť.