Svätá ...K A T A R Í N A...Š V É D S K A -vdova,pútnička,mníška a opátka-sviatok 24.marca
Svätá ...K A T A R Í N A...Š V É D S K A -vdova,pútnička,mníška a opátka-sviatok 24.marcaStará legenda uvádza ,že ju chytil a chcel odvliecť...ale zjavil sa veľký jeleň s mohutnými parohami v ohromnej žiare a lesku a mladého, chlípneho šľachtica odohnal a Katarínu vyslobodil...Preto sa často zobrazuje aj s jeleňom...
Vadstena-kláštor Švédsko
SV. KATARÍNA ŠVÉDSKA
(1331? - 1381)
Rodina sv. Brigity Švédskej (jej sviatok je 23. júla) bola bohatá nielen na deti, ale aj na duchovné povolania. Po zaopatrení detí sa stali rehoľníkmi rodičia. Otec Ulf Gudmarsson vstúpil do cisterciánskeho kláštora a matka sv. Brigita sa stala zakladateľkou novej rehole. Z ich ôsmich detí vstúpili tri do rehole: syn Bengt, ako aj dcéry Ingeborg a Karin-Katarína.
Katarína sa narodila asi v r. 1331 ako šiesta z ôsmich detí sv. Brigity a jej manžela Ulfa. V pomerne mladom veku sa vydala za šľachtica Eggarda von Kyren. Dohodli sa, že budú žiť v sexuálnej zdržanlivosti, čo nebolo zriedkavé vo vrcholnom stredoveku.
Keď sv. Brigita dosiahla v r. 1370 schválenie rehole, ktorú založila pred odchodom do Ríma vo Švédsku, chcela pred návratom domov ešte vykonať púť do Sv. zeme. Vydala sa na ňu na jar 1372. Takmer o rok sa po prekonaní neľahkej cesty vrátila do Ríma. No ďalej už nevládala. Ešte v Jeruzaleme ju postihla akási vnútorná choroba, ktorej napokon podľahla v Ríme 23. júla 1373. Pochovali ju na jej žiadosť v klariskom kostole S. Lorenzo in Panisperma.
Katarína poslala do Švédska správu o smrti matky. Do Ríma pricestoval brat Birger, ktorý zastával vo Švédsku dôležitý štátny úrad. V jeho i Kataríninej prítomnosti vyzdvihli v novembri 1373 telesné pozostatky ich matky a vypravili na cestu do Švédska. Takto sa Katarína s mŕtvou matkou vrátila do rodnej krajiny. Matku slávnostne pochovali v materskom kláštore jej rehole vo Vadstene.
Do tohto kláštora vstúpila Katarína v r. 1375. V tom čase sa už vo Švédsku rozprúdilo hnutie za svätorečenie jej matky. Katarínu poslali do Ríma, aby tam podporila kanonizačný proces. Jej pobyt v Ríme bol užitočný, ale nemohol urýchliť postup cirkevných úradov tak, ako si ctitelia slávnej Brigity želali. Za svätú ju vyhlásil pápež Bonifác IX. v r. 1391.
Medzitým sa Katarína vrátila do Vadstenu. V r. 1380 ju biskup menoval opátkou kláštora. Avšak túto funkciu nezastávala dlho, lebo už 24. marca 1381 zomrela. Bolo to necelých osem rokov po smrti jej matky.
Po svätorečení sv. Brigity veriaci Švédi chceli, aby bola vyhlásená za svätú aj jej dcéra, spoločníčka a nasledovníčka Katarína. Na jej vzývanie sa stali mnohé zázraky. To všetko však nestačilo na skoré začatie a úplné dokončenie kanonizačného procesu. Proces sa začal dvakrát, a to v r. 1466 a 1489, ale nikdy sa nedokončil. Akousi náhradou za svätorečenie bolo slávnostné prenášanie Kataríniných ostatkov 1. augusta 1489. Dovolil ho pápež Inocent VIII. a zúčastnil sa na ňom švédsky kráľ Sten Sture.
Ale aj bez formálnej kanonizácie sa dcéra sv. Brigity uctieva ako svätá tak vo Švédsku, ako aj v Cirkvi. Často sa vyobrazuje s jeleňom, ktorý ju podľa legendy zachránil v nebezpečenstve.
Jej matka
Brigita po smrti manžela založila kláštor vo Vadstene a sama doň vstúpila. Po dvoch rokoch a vydala na cestu do Ríma. Za ňou sa z príležitosti Svätého roka 1350 vybrala do Ríma aj Katarína. Vtedy ešte nemala ani 20 rokov. Matka i dcéra vynikali aj tam kresťanskými čnosťami a mnohými skutkami dobročinnej lásky k trpiacim blížnym. Keď prišla do Ríma správa, že jej manžel Eggert zomrel, rozhodla sa, že sa nevráti do vlasti, zostane pri svojej matke až do jej smrti a bude jej pomáhať pri dobrých skutkoch pre duchovné i časné blaho blížnych.
Len čo sa rozchýrilo, že Katarína ovdovela, hlásilo sa mnoho pytačov. Veď Katarína bola ešte mladá, krásna a bohatá. Ale ona odmietla všetky ponuky. Jeden z nich číhal na ňu so svojimi sluhami a chcel ju uniesť, keď šla do chrámu. Len horko-ťažko sa jej podarilo uniknúť. Zlyhali aj iné pokusy získať ju za manželku.
Chodila s ňou na všetkých jej cestách po Taliansku a Európe a sprevádzala ju aj na púti do Svätej zeme. Tieto púte sa však raz museli skončiť. Posledná namáhavá cesta do Svätej zeme i ťarcha rokov spôsobili, že Brigita onedlho po návrate do Ríma v r. 1373 na ulici umrela. Pre dcéru Katarínu nastal čas návratu do vlasti, lebo mala telo milovanej matky zaviesť do Švédka.
Cesta s Brigitinými telesnými ostatkami
Cez Rakúsko, Poľsko a Prusko sa podobala triumfálnemu sprievodu. V r. 1375 ju slávnostne pochovali v chýrnom kláštore vo Vadstene, do ktorého hneď vstúpila aj Katarína v nádeji, že tam ukončí svoj život. Biskup ju v r. 1380 vymenoval za predstavenú. V tejto funkcii horlivo vykonávala všetky povinnosti a učila svoje rehoľné sestry svedomito zachovávať pravidlá, ktoré ona sama toľko rokov zachovávala pod vedením svojej matky. V úsilí nájsť potechu v odlúčenosti od nej, zostavila knihu s nadpisom „Potecha duše“, kde zhrnula mnoho potešujúcich zásad, vybratých zo Svätého písma a zo spisov svätých otcov.
Švédsky kráľ
Duchovenstvo i ľud žiadali, aby Brigitu vyhlásili za svätú. Preto požiadali Katarínu, aby šla do Ríma a poprosila o jej svätorečenie. Katarína im vyhovela, odišla do Ríma, kde 5 rokov bývala na ulici Farnese v tomže dome, kde bývala Brigita, aby sledovala proces kanonizácie svojej matky.
Vznikol v Ríme rozkol, keď kardináli nespokojní s touto voľbou zvolili protipápeža v osobe kardinála Róberta Gemfského, ktorý prijal meno Klement VII. Pre spory, ktoré v Cirkvi vznikli, zavŕšenie procesu svätorečenia Brigity, kvôli ktorému Katarína prišla do Ríma, sa odložilo na priaznivejšie časy. Preto sa Katarína po 5. rokoch po druhý raz vrátila do vlasti. Brigitu vyhlásili za svätú až v r. 1391.
Katarínu dlhá a namáhavá cesta natoľko vyčerpala, že po návrate do kláštora si musela ľahnúť. S radosťou cítila, že sa blíži jej koniec. Vykonala si generálnu svätú spoveď a keďže pre chorobu žalúdka, ktorý už nemohol nič prijať, nemohla prijať Božie Telo, požiadala, nech ho prinesú do jej izby, aby sa duchovným prijímaním spojila so svojím Spasiteľom. Zomrela vo Vadstene 24. marca 1382 vo veku 51 rokov.
Vplyvom mnohých zázrakov
Sa chýr o jej svätosti šíril a vyvolal vo Švédsku túžbu, vidieť ju zapísanú do zoznamu svätých. Proces prebiehal v rokoch 1466 až 1489 raz v nádeji, raz v beznádeji a nikdy sa neukončil. Hoci úradne nebola vyhlásená za svätú, uctievali ju ako svätú.
Katarína Švédska, rehoľníčka
Svätá
Sviatok: 24. marec
* okolo 1331 Švédsko
† 24. marec 1381 Vadstena, Švédsko
Význam mena: čistá (gr.)
Patrónka pri ťažkostiach tehotenstiev, pri povodniach
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
Catharina zo Švédska
24. marca, pripomienka
Postavení:
abatyše
Úmrtí:
1381
Patron:
ochrankyňa proti potratu a predčasnému pôrodu; býva vzývaná proti povodni
Atribúty:
jeleň, odznaky kráľovské, rehoľný odev
Je dcérou svätej Brigity, bola vychovávaná v kláštore a na prianie rodičov sa vydala za Egharda, s ktorým urobila sľub zdržanlivosti a zachovávania panenstva. Jej matka založila poriadok "Spasiteľa sveta" a odišla do Ríma, kam ju Katarína r. 1348 nasledovala. Správa o smrti manžela ju zastihla v Ríme. Zostala však s matkou a sprevádzala ju aj na púti do Svätej zeme. Keď sa vrátili, matka zomrela. Jej telo previezla budúci rok do Švédska, kde ju vo vadstenskom kláštore pochovala a sama vstúpila do rádu Spasiteľa sveta. Bola ešte raz v Ríme, potom ťažko ochorela av 50 rokoch zomrela.
ROZHODLA SA ZO VŠETKÝCH SÍL SLÚŽIŤ BOHU
Narodila sa r.1331 vo Vadstene, ako jedno z ôsmich detí švédskeho kniežaťa Ulfa Gudmarssona a jeho manželky sv. Brigity. Vychovaná bola v riseberskom kláštore a na prianie rodičov sa v 14 rokoch vydala za Egharda. Hneď po svadbe sa dohodli, že budú spolu žiť v dobrovoľnej zdržanlivosti so zachovávaním panenstva, chcúc tak dokonalejšie a zo všetkých síl slúžiť Bohu. Katarína pomáhala chudobným, zvlášť chorým a sirôtkom. Keď jej matka ovdovela, založila poriadok "Spasiteľa sveta" a vstúpila do neho. Po dvoch rokoch sa vydala na púť do Ríma, kde zostala. Katarína ju v roku 1348 so súhlasom manžela nasledovala. V Ríme dostala správu o jeho smrti a obnovila hneď sľub ustavičného panenstva i predsavzatia podľa vzoru svojej matky usilovať o rast k dokonalosti.
Pod vplyvom sna došla k rozhodnutiu zostať s matkou as ňou slúžila chorým v špitále aj po domoch. Bola dobročinná k hladným chudákom, snažila sa žiť asketicky a veľmi sa modliť. Rozjímaniu o utrpení Pána venovala až 4 hodiny denne, modlievala sa cirkevné hodinky, odpočívala len na tvrdom lôžku, postila sa, navštevovala hroby mučeníkov.
Svoju matku tiež sprevádzala na púti do Svätej zeme. Keď sa vrátili, jej matka zomrela 23. 7. 1373. Pri pohrebe bolo jej telo uložené v kláštore Klarisiek v Ríme. Na budúci rok sa Katarína vo veku 43 rokov rozhodla k návratu do Švédska aj s telesnými ostatkami svojej matky. Dostala ešte aj iné sväté pozostatky a jej návrat tak nadobudol význam, pre ktorý ju prišlo vítať väčšie množstvo duchovenstva i veriacich. Telesnú schránku svojej matky uložila vo vadstenskom kláštore, ktorý matka založila. V roku 1375 sa v tomto kláštore stala predstavenou. A pretože sa na hrobe matky Brigity stali zázraky, duchovenstvo i švédsky kráľ požiadali Katarínu, aby sa vypravila znova do Ríma, tentoraz s poslaním požiadať o matkino svätorečenie. K tomu potom došlo 10 rokov po smrti Kataríny. Tá čoskoro po návrate z Ríma ťažko ochorela a zomrela vo veku 50 rokov. Pred smrťou nemohla prehĺtať, preto žiadala, aby jej bolo Telo Pána donesené do cely a ona sa s ním spájala aspoň duchovne.
Tiež na jej hrobe sa diali zázraky, ktorými ju Boh oslávil a za svätú bola vyhlásená v roku 1474.
Budem uvažovať o tom, ako by som bol schopný Bohu viac slúžiť. Na rozjímanie použijem napríklad verš: „Čo ste urobili jednému z týchto mojich nepatrných bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40).
Bože, Tys povolal svätú Katarínu, aby sa usilovala o dokonalosť života a nasledovala Tvojho Syna v jeho chudobe a pokore; pomáhaj aj nám, aby sme ochotne preukazovali milosrdenstvo a verní Tvojmu volaniu šli cestou, ktorú nám Kristus ukázal. Prosíme o to skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
Svatá Kateřina Švédská, též zvaná Kateřina z Vadsteny (1332 – 24. března 1381 Vadstena) byla švédská abatyše, dcera svaté Brigity.
Život
Narodila se roku 1332 do dobře situované rodiny, provdala se za šlechtice Edgara a oba manželé se rozhodli žít ve zdrženlivosti. Roku 1348 odešla Kateřina za svou matkou do Říma odkud podnikala náboženské poutě, rozjímala, vyučovala děti a pečovala o nemocné. Po smrti manžela i matky se v roce 1373 vrátila do Švédska s matčinou pozůstalostí. Stala se řeholní představenou brigitinek ve Vadsteně. Zemřela v pověsti svatosti 24. března 1381. Je jí připisováno autorství spisu Útěcha duše (středověkou švédštinou Siælinna tröst), jehož dochovaná kopie pochází z roku 1407.
24. marec
Žila v 14. storočí. Narodila sa roku 1331 ako štvrté z ôsmich detí svätej Brigity a jej manžela Ulfa Gudmarssona. Ako dieťa bola poslaná do Rigsbergského konventu a túžila sa stať rehonicou, ale v 13 alebo 14 rokoch ju vydali za Eggarda Lyderssona von Kurnen, človeka invalidného, odsúdeného žiť do konca života v bolesti a utrpení. Pri svadbe si sľúbili, že budú žiť zdržanlivo. Katarína sa o neho s veľkou láskou starala. On chcel, aby bola spokojná a umožnil jej plniť si všetky kresťanské povinnosti. Keď Kataríne zomrel otec, bola veľmi smutná, zvlášť, keď jej matka odišla žiť do Ríma, aby dosiahla schválenie svojho poriadku. Nejakú dobu, ako sama neskôr povedala svätej Kataríne Sienskej, sa vôbec nemohla smiať. V roku 1349 jej manžel dovolil, aby navštívila v Ríme svoju matku pri príležitosti Jubilejného roku 1350. Počas svojho pobytu v Ríme sa Katarína dozvedela o smrti svojho muža, ktorú jej matka predpovedala. Potom bola ešte viac nešťastná, aj preto, že Rím bol v tom čase úplne skazený a matka jej nechcela dovoliť vrátiť sa. Katarína žila zbožne a odmietala všetkých nápadníkov, ktorí sa chceli oženiť s mladou krásnou vdovou. Jeden z nich sa nechcel nechať odbiť a na Katarínu si počíhal, aby ju uniesol a znásilnil. Katarína bola šialená strachom, keď tu okolo prebehol veľký jeleň. Podľa legendy tak žiaril, že útočníka oslepil. Po tejto skúsenosti, aby odohnala ctiteľa, ale aj z pokory a skromnosti, chodila Katarína oblečená v tých najhorších a čo najviac obnosených šatách. So svojou matkou strávila ďalších 23 rokov. Vo svojom dome v Ríme poskytovali útočisko mnohým pútnikom a študentom zo severských krajín a nachádzali im kňaza, hovoriaci ich jazykom. Roku 1372 sa vydali do Svätej zeme, a po návrate z tejto púte Brigita v Ríme zomrela. Katarína nechala jej telo odviezť a pochovať v veľkého kláštora vo Vadstene vo Švédsku, ktorý Brigita založila a nechala postaviť ešte pred oficiálnym schválením. Katarína 5 rokov čakala v Ríme, až pápež Urban IV. potvrdí poriadok, ktorý Brigita založila. Počas tejto doby sa spriatelila so sv. Katarínou Sienskou. Po návrate do Švédska odovzdala vadstenskému biskupovi od pápeža bulu, ktorá schvaľovala brigitín rád av kláštore vo Vadstene sa stala abatyšou. Zaslúžila sa o to, že bola Brigita už 18 rokov po svojej smrti vyhlásená pápežom Bonifácom IX. za svätú. Sama Katarína Švédska zomrela 24. marca 1381 pokojnou smrťou po ťažkej a bolestivej chorobe a je tiež pochovaná vo Vadstene. Svätorečená bola v roku 1484.
Je patrónkou:
proti predčasnému pôrodu a potratu, zrejme kvôli jej celoživotnej zdržanlivosti; proti povodni.
Atribúty:
jeleň alebo laň, ktorí podľa legendy ochraňovali Katarínu v mnohých nebezpečných situáciách, vrátane útoku na jej panenstvo; niekedy ľalie, inokedy je zobrazovaná ako abatyša v odeve rádu brigitiek; ako obväzuje zraneného chudáka, alebo ako je jej, umierajúca, prinášaná Najsvätejšia Sviatosť v monštranci.
Svätica sa narodila v roku 1331 vo Valdstene vo Švédsku v zámožnej rodine. Jej rodičmi boli knieža Ulf Gudmarsson a neskoršie svätice a spolupatrónka Európy svätá Brigita Švédska. Katarína bola vychovaná v riseberskom kláštore, a už vo svojich štrnástich rokoch bola na prianie rodičov vydatá za Egharda. Hneď po svadbe sa dohodli, že budú zachovávať zdržanlivosť, aby tak mohli lepšie slúžiť Bohu a blížnym.
Po smrti svojho otca odchádza svätá Katarína spolu so svojou matkou na púť do Ríma. V Ríme potom ostala a vstúpila do rádu Spasiteľa sveta, ktorý založila jej matka svätá Brigita. V Ríme sa tiež dozvedela o skone svojho manžela. Rozhodla sa, že zvyšok života strávi v službe blížni ako zasvätená panna. Zložila sľub ustavičného panenstva.
Mnoho urodzených i menej urodzených veľmožov usilovalo o ruku mladej Kataríny. Tá ich však v súlade s predchádzajúcimi sľubmi všetky odmietala. Záujem mužov o svätici neutíhal. Jedným z nápadníkov bola dokonca na krátky čas unesená. Na základe týchto udalosti začala svätá Katarína zvažovať návrat do Švédska. Nakoniec však poslúchla radu svojej matky, ktorá jej povedala, že s pokušením a nástrahami sa bude stretávať všade a zotrvala v Ríme.
Pri hrobe svätej Brigity sa dejú zázraky, a preto požiada duchovenstvo svätú Katarínu, aby odišla do Ríma požiadať o svätorečenie svojej matky Brigity. Tá tak urobí. Z Ríma sa však vracia ťažko chorá a roku 1381, vo svojich päťdesiatich rokoch umiera.
Aj pri jej hrobe sa tiež dejú zázraky, čo je brané ako jeden z možných ukazovateľov pre svätorečenie. K samotnému svätorečeniu potom dochádza v roku 1474.
Svätá Katarína zasvätila svoj život Bohu v modlitbách askezy a rozjímania. Službe blížnym potom v podobe pomoci chudobných, chorých a sirôt.
Je vzývaná ako patrónka proti povodniam, ochrankyňa proti potratom a predčasným pôrodom.
Najčastejšie býva zobrazovaná v rehoľnom rúchu s jeleňom. Medzi jej ďalšie atribúty patria odznaky kráľovskej moci.
Pamiatku svätej Kataríny si pripomíname 24. marca.