Svätý ...H O M O B O N U S...O M O B O N O...T U C E N G H I - kupec a vyznavač -sviatok 13.november
1150-13.11.1197 Cremona Taliansko
Omobono Tucenghi je patrónom Cremony a ochrancom obchodníkov, textilných robotníkov a krajčírov. Jeho telo je uchované v krypte katedrály v Cremone.
Nie každé povolanie umožní dosiahnuť svätosť...a tým aj spásu...Sú povolania,kde je svätosť veľmi zriedkavá a výnimočná...biela vrana medzi húfom čiernych...A takým zamestnaním je aj podnikanie,kšeft,kupectvo,či obchod...Tam sa všetko meria len ziskom,peniazmi,efektom,bohatstvom a úspechom...Márnosť nad márnosť...hlása nám večnú pravdu slávna starozákonná kniha Kazateľ 1-2...Všetko bohatstvo je len dočasné a rozpadne sa na prach...Koľko z pozemského bohatstva si na druhý svet odnesie boháč,podnikateľ,politik,či umelec...nič...len 4 dosky truhly,v ktorých bude hniť...ak ho nespália...Na druhý svet neprejdú nijaké milióny,vkladné knižky,zlato,diamanty...ani celé komplexy fabrík...či supermarkety...ani politickú moc a umeleckú slávu,úspechy...a ani tituly pred a za menom...Smrť meria všetkým rovnakým metrom...a nepočká...Preto kvet svätosti,ktorý vykvitne medzi kupcom-podnikateľom je tak vzácny,že je ťažko uveriteľný...a predsa...svätá Cirkev nám dnes ponúka životný príbeh úspešného kupca,podnikateľa zo šera stredoveku 12.storočia z mesta Cremona v Taliansku,svätého Dobrýčlovek-Homobonus /Homo-človek a bonus-dobrý/ s podivným menom,ktoré ale plne vystihovalo jeho skutky a život.
Že aj obchodníci môžu pri svojom zamestnaní dosiahnuť vysoký stupeň kresťanskej dokonalosti a svätosti, toho skvelý a výrečný dôkaz nám dáva sv. Homobonus.
Životopisné údaje
Tento svätý muž sa narodil v 12. storočí v meste Cremona (Lombardsko), v dnešnom severnom Taliansku. Jeho otec sa volal Tucenghi a bol to zámožný a bohabojný kupec. Rodičia dali svojmu synkovi pri sv. krste meno Homobonus (tzn. Dobrý človek), a svedomito sa starali, aby svojho syna už od najútlejšej mladosti vychovávali v bázni Božej a viedli po ceste spravodlivosti a každej cnosti: a tak z neho vychovali skutočne dobrého, svätého človeka.
Keď Homobonus dokončil školy primerané jeho obchodníckemu stavu, ponechal si ho jeho otec pri sebe a dal mu návod, ako treba obchodovať, ako pre seba zabezpečiť obživu tak, aby aj blížnych mohol štedro podporovať a večné blahoslavenstvo tak s istotou dosiahnuť.
Vzorný syn nasledoval učenie a príklad svojho nábožného a spravodlivého otca, a svojím životom dokázal, že aj v tomto povolaní môže sa človek stať svätým, keď má vždy na mysli Božie zákony a spravodlivo nadobudnutý majetok vynakladá ku cti a sláve Božej a pre dobro biednych blížnych.
Sv.. Bonifác a Sv. Homobonus, patróni krajčírov
zdroj: wikimedia commons, Metropolitné múzeum umení, New York / Public Domain
V obchode si dával veľký pozor na to, aby, keď niečo kupoval alebo predával, nikomu neukrivdil alebo neoklamal. Preto sa nezjednával s nikým, ani nepredražoval svoj tovar, ale hneď povedal, za čo ho môže dať, a neukrátil nikoho ani len o groš. Z jeho úst nevyšlo žiadne nepravé slovíčko, žiadne sebapreklínanie alebo dušovanie sa. Všetci mešťania v meste Cremona ho nazývali mužom spravodlivým, dobrotivým, a radi u neho nakupovali, lebo navyše bol tiež ku každému vľúdny, v obsluhe ochotný, v reči a činoch skromný.
Dni nedeľné a sviatočné zasvätil vždy výlučne Božej službe a svojmu duševnému blahoslavenstvu – vtedy najväčšiu časť strávil v chráme Božom, kde Božie slovo pozorne počúval, pri sv. omši skrúšene sa modlil a sv. sviatosti prijímal, doma však Sv. písmo, životopisy svätých a iné nábožné spisy čítaval.
Svojim rodičom po celý ich život preukazoval najväčšiu úctu a poslúchal ich vo všetkom. Keď mu starostliví rodičia v dospelom veku radili, aby sa oženil, lebo že ich vek je už pokročilý a oni dnes-zajtra sa odsťahujú do večnosti, vtedy poveril rodičov, aby mu oni sami manželku vyhľadali; a prijal tú kresťanskú pannu za manželku, ktorú mu obozretní a bohabojní rodičia vyhliadli.
Sv. Homobonus ako patrón obuvníkov, rytina (1568)
zdroj: wikimedia commons
Jeho dobré skutky boli tým cennejšie a záslužnejšie, že popri nich konal aj skutky duchovného milosrdenstva – povzbudzoval blížnych ku zbožnosti, k cnostiam, k dôvere v Boha a ku pokániu. Mnohí kresťania boli skrze neho vo sv. viere utvrdení, mnohí poblúdenci navrátili sa do lona sv. Cirkvi, mnohí veľkí hriešnici dali sa na pokánie.
A dokazoval jej citátmi zo Sv. písma, že dobre nakladá so svojím majetkom a že im to prinesie Božie požehnanie. Nábožná a dobrá manželka sa uspokojila, a napokon sama štedro podporovala chudobných a pomáhala svätému manželovi, žeby si svoje duševné spasenie zabezpečili. A milostivý Boh očividne požehnával Svojho verného sluhu a vyznamenal ho zvláštnymi a zázračnými milosťami.
Sv. Homobonus
zdroj: wikimedia commons
Počas života sv. Homobona zoslal raz Boh na Taliansko veľkú biedu; drahota bola veľká a ľudia mreli od hladu. Horlivý Boží sluha pomáhal štedro zúfalým bedárom. Jedného dňa odprevádzalo sv. Homobona veľké množstvo hladných chudobných obyvateľov, keď šiel domov z chrámu; a s plačom ho prosili o chlieb. Práve mal v komore za veľký kôš novo upečeného chleba. Rozdal teda hladným blížnym celú zásobu chleba v neprítomnosti svojej manželky a nedbal na to, čo povie, keď sa domov vráti – čo oni sami budú jesť. Prišiel čas jedla a starostlivá manželka išla pre chlieb, ktorý mala dobre spočítaný. A hľa, nechýbal ani jeden peceň chleba! Pri stole načala donesený peceň chleba a čudovala sa, že bol belší, než inokedy, a chutnejší.
Na tom istom mieste, kde sa sv. Homobonus najradšej modlieval, povolal ho milostivý Boh k Sebe. Dňa 14. novembra roku 1197 šiel tak ako obyčajne do chrámu sv. Egídia, aby sa zúčastnil na raňajších Božích službách. Keď kňaz pri sv. omši zaspieval «Gloria», rozopäl sv. Homobonus svoje ruky, potom ich zložil krížom na prsia a naklonil sa hlboko až k zemi. Prítomný veriaci ľud, ktorý bol na hlbokú skrúšenosť horlivého Božieho sluhu navyknutý, si nepovšimol, že sa nehýbe. Ale keď veriaci zbadali, že sv. Homobonus nevstáva pri čítaní sv. Evanjelia, niektorí k nemu pristúpili a vtedy zbadali, že viac nežije. Keď sa rozchýrilo, že verný a divotvorný Boží sluha usnul v Pánu, zbehli sa v chráme vďační obyvatelia mesta k jeho oslávenému mŕtvemu telu a boli k slzám dojatí a chudobní s veľkým žiaľom oplakávali odchod svojho milostivého otca.
Na pohrebe bol prítomný aj ľahkomyseľný človek, sveták, ktorý sa pohoršoval nad tým, že sa jednoduchému kupcovi preukazuje po smrti taká zriedkavá pocta a začal neslušne hovoriť. A hľa, napuchol mu bezbožný jazyk tak, že sa skoro zadusil. Pokrvní bohatého rúhača vzývali sv. Homobona o orodovanie a o zmilovanie Božie, naľakaný bezbožník dal sa na pokánie a milostivý Boh skrotil Svoj hnev a vrátil mu predošlé zdravie. Sicardus, biskup z Cremony, zachytil písmom život a skvelé skutky sv. Homobona, aj vierohodnosť a pravdivosť zázrakov, ktorými milostivý Boh Svojho verného sluhu za života aj pri smrti oslávil, a odobral sa s mnohými vznešenými kresťanmi do Ríma, aby pápežovi podal správu a vymáhal tam jeho vyhlásenie za svätého.
Sv. Homobonus vyobrazuje sa v meštianskom rúchu, ako delí chudobným chlieb; alebo ako kupec predávajúci svoj tovar.
Priečelie kostola sv. Homobona v Ríme
zdroj: flickr.com
Poučenie
Múdry Sirachovec hovorí (Sir 26,28): «Dva druhy vecí zdajú sa mi ťažké a krajne nebezpečné: priekupník sa ťažko zbaví nedbalosti (voči pravde) a obchodník sa nevie zdržať od hriechov svojich perí.» V žiadnom stave nemá človek toľko času a príležitosti k lakomstvu; než v obchodníckom a v kupeckom. Pri kupovaní a predávaní obyčajne súdi človek blížneho; predáva nepravý a zlý tovar ako pravý a dobrý, používa nespravodlivú mieru a váhu, preceňuje veci a zdiera, pritom na Boha a ľudí sa odvoláva, zarieka sa, dušuje, hriešne prisahá; pri kupovaní zase dáva veľmi nízku cenu, haní veci, ukracuje zaslúženú plácu. Nejeden kupec narobí veľké dlhy a nivočí celé rodiny, ktoré ukrivdil nesvedomito, keď vyhlasuje, že nie je mu možno dlžobu vyrovnať. A máloktorý kupec má čas, aby sa mohol starať aj o svoje duševné spasenie.
Mnohí kupci si myslia, že všetko je na predaj: cnosť, náboženstvo, Boh; mamona je ich modlou, ktorej všetko, aj blaženú večnosť obetujú. A preto je veľmi ťažké v kupeckom stave nájsť človeka, ktorý miluje blížneho, podporuje v potrebách, ktorý je horlivý v plnení Božích a cirkevných prikázaní, ktorý horlí pre česť a Božiu slávu a pre duševné spasenie svoje ako aj svojich blížnych. A hľa, život sv. Homobona nás poúča, že aj v kupeckom stave možno žiť človekovi, ako sa to patrí na dokonalého kresťana – spravodlivo, cnostne, obetavo, nábožne, sväto.
Milý kresťan, pýtaš sa, ako mohol sv. Homobonus popri svojom povolaní takou horúcou láskou k Bohu a k blížnym sa vinúť, mamonou opovrhovať, spravodlivo a sväto žiť? Hľa, jeho život ti dáva spôsob, ako sa máš správať, aby si večnú slávu našiel. Každý deň pred konaním svojho povolania obetoval sv. Homobonus všetky svoje myšlienky, slová a skutky milostivému Bohu. A dobrotivý Boh ho chránil po celý deň od upadnutia do hriechu. A tak pokračoval Boží sluha zo stupňa na stupeň k najvyššej kresťanskej dokonalosti.
Veru kresťan, akýkoľvek stav alebo povolanie si si vyvolil, vzbudzuj každodenne pred vykonávaním svojho povolania pri raňajších modlitbách dobrý úmysel, slovami sv. Ignáca z Loyoly: «Všetko k väčšej cti a sláve Božej!» A často si cez deň povzdychni: «Ó Bože môj a všetko moje! Ja Teba, Pane, nado všetko milujem, všetko k väčšej cti a sláve venujem!» A takým spôsobom budú všetky tvoje myšlienky, slová, práce a kroky dobré. Kto svoju prácu bez dobrého úmyslu koná, na takého sa vzťahujú slová sv. Petra apoštola: «Cez celú noc sme pracovali a nič sme nechytili.»
Cisár Jovinián hovorieval: «Cieľ môjho života je Kristus.» A Sv. Otec Gregor riekol: «Boh pozerá na srdce a nie na prácu človeka; a pozoruje z akého úmyslu a ku ktorému cieľu svoje práce koná.» Jeden duchovný brat z rádu Ježišovho, ktorý býval krajčírom, onemocnel nebezpečne a žiadal kláštorných bratov, aby mu doniesli ihlu, ktorou svoju prácu vykonával. Mnísi si mysleli, že v horúčke pomätene hovorí, a jeho žiadosť mu nechceli vyplniť. Ale keď neprestával prosiť, podali mu ju. Zomierajúci sa zaradoval, pozdvihol ihlu do výšky a zvolal: «Táto ihla bude kľúčom od neba, s tou chcem a dúfam nebeské brány nebeské si otvoriť, s ňou chcem zomrieť a Krista, Vykupiteľa Svojho, v nebi zočiť.» Bratia sa pýtali, prečo zakladá svoju nádej na tej ihle? Odpovedal: «Kedykoľvek som vzal túto ihlu do ruky, potreboval som ju vždy k Božej láske a kedykoľvek som ňou nejaký odev šil, predstavoval som si Krista, ako by som Jeho odieval.» A keď tie slová vyriekol, usnul v Pánu (Pl. Taker. Dom. VII. p. Pent).
Áno, kresťan, všetko konaj tak, ako sv. Homobonus – ku cti a sláve Božej a obsiahneš aj ty zvláštne nadpozemské milosti, že vyhľadávať budeš s prospechom Božie kráľovstvo.
Modlitba
Ó Bože, ktorý si poprial svätému služobníkovi Svojmu Homobonovi poznanie, že srdce svoje nepútal k bohatstvu, ale toto k dobrým skutkom používal: popraj i nám milosti, žeby sme za príkladom jeho užívali statky pozemské podľa svätej vôle Tvojej, kvôli ním nepremárnili dedičstvo nebeské, ale vždy po večnej blaženosti a sláve Tvojej túžili. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho. Amen
Svätý Homobonus ( taliansky : Sant'Omobono , nemecky : Sankt Gutmann , lombardsky : San Mobon ) je patrónom podnikateľov , krajčírov , obuvníkov a súkenníkov , ako aj Cremony v Taliansku.
Kanonizovaný bol v roku 1199 na naliehavú žiadosť obyvateľov Cremony. Zomrel 13. novembra 1197 a jeho sviatok sa oslavuje 13. novembra.
Život
Homobonus bol obchodník s látkami z Cremony v severnom Taliansku . Narodil sa ako Omobono Tucenghi a bol ženatým laikom , ktorý veril, že Boh mu dovolil pracovať, aby mohol podporovať ľudí žijúcich v chudobe Poverty - Wikipedia Jeho meno je odvodené z latinského slova homo bonus („dobrý človek“).
Homobonus sa tomuto životnému povolaniu mohol ľahko venovať vďaka dedičstvu, ktoré dostal po svojom otcovi, prosperujúcom krajčírovi a obchodníkovi . Svoje podnikanie v Cremone vykonával s dôkladnou čestnosťou. Hoci on a jeho manželka boli bohatí, žili a obliekali sa jednoducho, pretože Homobonus rozdával veľkú časť svojich peňazí. Venoval sa praktizovaniu duchovných a telesných skutkov milosrdenstva a staral sa o pochovávanie opustených mŕtvych.
Legenda hovorí, že počas cestovania dal všetko svoje jedlo a pitie žobrákovi a keď si doplnil fľašu z potoka, voda sa zázračne premenila na víno.
Jeho zvykom bolo každý večer chodiť krátko pred polnocou do kostola sv. Egídia a zúčastňovať sa ranných omší. Homobonus tam zostal až do rannej omše. 13. novembra 1197 Homobonus zomrel. O štrnásť mesiacov neskôr bol Homobonus kanonizovaný pápežom Inocentom III . V bule o Homobonovej kanonizácii ho pápež Inocent III. nazval „otcom chudobných“, „tešiteľom trpiacim“, „vytrvalým v neustálej modlitbe“, „mužom pokoja a tvorcom mieru“, „mužom dobrým menom aj skutkom“, „tento svätý je stále ako strom zasadený pri prúdoch vody, ktorý prináša svoje ovocie aj v našej dobe.“
Úcta
Omobono Tucenghi je patrónom Cremony a ochrancom obchodníkov, textilných robotníkov a krajčírov. Jeho telo je uchované v krypte katedrály v Cremone.
V roku 1592 mu bola zasvätená katedrála v Cremone a Nanebovzatiu Panny Márie. V roku 1643 ho mestská rada zvolila za patróna mesta. Cremonský biskup Nicolini venoval jeho pamiatke obdobie medzi 13. novembrom 1997 a 12. januárom 1999 a nazval ho „rokom svätého Homobona“, aby sa oslavovalo špeciálnymi duchovnými, pastoračnými a kultúrnymi iniciatívami.
Keď bol kostol San Salvatore in Portico v roku 1575 darovaný „Università dei Sarti“ (združeniu krajčírov), kostol bol zasvätený ich patrónovi; je mu zasvätený Sant'Omobono v Ríme .
V Taliansku je po ňom pomenovaná obec ( Sant'Omobono Terme ). Nemocnica Saint Homobonus sa nachádza vo Freetowne v Sierra Leone.
ŽIVOTOPISY SVATÝCH
Homobonus
13. novembra, pripomienka
Postavenie:
laik, obchodník
Úmrtie:
1197
Patrón:
Cremony, obchodníkov, krajčírov, obuvníkov a kováčov
Atribúty:
mešťan, chorí, žobráci; nožnice a krajčírske sukno, mešec
ŽIVOTOPIS
Pochádzal z Cremona v Lombardii, stal sa kupcom, oženil sa, ale zostal bezdetný. Preslávili ho skutky milosrdnej lásky k chudobným, chorým aj inak súženým ľuďom. Jeho troma najvýraznejšími vlastnosťami boli: láska, štedrosť a zbožnosť. Tie s jeho vrodenou inteligenciou spôsobili, že sa stal obľúbeným nielen u všetkých občanov mesta, ale aj v očiach Božích.
ŽIVOTOPIS PRE MEDITÁCIU
AKO VPLYVÁ SPRAVODLIVÝ MUŽ, ČO V PEŇAZIACH VIDÍ LEN PROSTRIEDOK K SLUŽBE DRUHÝM
Narodil sa v 12. storočí v Cremone v oblasti Lombardie v severnom Taliansku. Rodičia mu dali dobré kresťanské základy a on veľmi skoro vynikal poslušnosťou voči nim, zbožnosťou, pravdomluvnosťou a čestnosťou. Vyučil sa obchodníkom so suknom, oženil sa, ale so svojou ženou nemali deti. Homobonus sa nikdy neprevinil nepoctivosťou, radšej by sám utrpel najväčšiu škodu. Voči chudobným bol veľmi štedrý a nešetril almužnami. Peniaze videl ako prostriedok, ktorým môže zasahovať proti biede. Tým naozaj chudobným, ktorí sa hanbili žobrať, donášal potrebnú pomoc osobne a tým, ktorí bez vlastného zavinenia krachovali, dopomáhal k tomu, aby sa opäť vzmohli. Taká veľká štedrosť sa nepáčila jeho žene, aj keď bola inak láskavá a dobrotivá. Dohovárala mu, aby sa vo svojej štedrosti miernil a nelákal do domu žobrákov. Keď nepomáhali dohovory, začali byť jej reakcie ostrejšie. Homobonus, ako by bol dbalý slov ap. Pavla „Keď medzi sebou hovoríte, užívajte slov zo žalmov, chválospevov...“ (Ef 5,19) , navykol si odpovedať týmito nasledujúcimi veršmi z Písma:
„Dávajte, a bude vám dané.“ (Lk 6,38) - "Blaho tomu, kto má pochopenie pre chudobného, Hospodin ho v zlý deň zachráni." (Ž 41,2) - "Kto dáva chudobnému, nebude mať nedostatok, ale kto robí, že nevidí, zožne hojnosť kliatieb." (Prís 28,27) - „Podľa prikázania sa ujmi chudobného av jeho núdzi ho neodháňaj s prázdnou.“ (Sir 29, 9.) - "Svoj poklad si ulož tak, ako prikazuje Najvyšší a prospeje ti viac ako zlato. Do svojich pokladníc si uzatváraj milosrdenstvo, to ťa vytrhne z každého nešťastia." (Sir 29, 11. 12.)
Až nastalo obdobie drahoty a nedostatkov, v ktorom Boh zázračným spôsobom Homobonusovi nahrádzal to, čo rozdal, aj jeho žena sa stala dobrodincom chudobných.
Pre svoju milosrdnú lásku k chudobným bol Homobonus nazývaný otcom chudobných a pre svoju čestnosť vážený u mešťanov. Len vďaka svojim cnostiam a životnému príkladu sa stal v meste zvláštnou autoritou. Nebolo nikto, kto by mal dôvod nemať ho rád, bol vždy veľmi pokojný. Mnohých priviedol na cestu nápravy a navrátil ich späť k viere. Neraz sa naňho niekto obrátil o pomoc aj kvôli narušeným vzťahom a na zabránenie potýčky medzi mestami. Uvádza sa, že prispieval k šťastnému životu v meste a je spomínaná aj jeho starostlivosť o chorých.
S pribúdajúcimi rokmi trávil stále viac času v kostole pred svätostánkom. Ranná svätá omša bola uňho samozrejmosťou snáď odnepamäti, ale zúčastnil sa aj modlitieb z breviára, po ktorých niekedy zotrvával až do ďalšej bohoslužby. Jeho pozemský život skončil pri svätej omši za spevu Gloria. Správa o jeho smrti vraj otriasla celým mestom. K jeho hrobu čoskoro putovalo viac a viac pútnikov, najmä keď sa rozšírila správa, že tu dochádza k zázrakom.
Niektoré legendy ho neskôr predstavovali aj ako divotvorca, ktorému sa vo fľaši voda z potoka premenila na víno, a ktorý všetkým, čo mal na jedenie, obdaroval žobráka.
Homobonus bol svätorečený 12. 1. 1199 od pápeža Inocencie III. a jeho ostatky boli v roku 1202 prenesené do cremonského dómu.
PREDSAVZATIE, MODLITBA
Z príbehu o Homobonovi si odnesiem príklad dôvery v Božie slovo a vedomie, že láska dáva všetkým skutkom hodnotu a len pre ňu sa páčime Bohu. (porov. 1 Kor 13,3)
Bože, Ty si nám zjavil, že láska k Tebe ak blížnemu je naplnením všetkých Tvojich prikázaní; pomáhaj nám, aby sme ako svätý Homobonus ochotne preukazovali milosrdenstvo, a tak patrili medzi tých, ktorí vojdú do Tvojho kráľovstva. Skrze Tvojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána, lebo on s Tebou v jednote Ducha Svätého žije a kraľuje po všetky veky vekov.
Svätý Homobonus, čo je latinský preklad slova “dobrý človek,” je patrónom podnikateľov a krajčírov, ako aj mesta Cremona v talianskej Lombardii, kde žil. Jeho svätorečenie sa udialo veľmi skoro po jeho smrti na základe množstva žiadostí od ľudí z jeho rodnej oblasti.
Homobonus nemohol mať so svojou ženou deti a preto sa rozhodol, že bude pomáhať iným deťom a rodinám v núdzi. Homobonus sa popri telesnom milosrdenstve vyznačoval aj veľkou duchovnou zrelosťou v čase veľkých heréz danej doby. Svätý Homobonus je aj príkladom pre manželský život, nakoľko prechádzal obdobím, kedy jeho manželka nesúhlasila s jeho charitatívnou prácou, ani s jeho duchovnou oddanosťou, kedy každý deň chodil na Svätú omšu a konteploval Eucharistiu a kríž. Homobonus napriek hnevlivým prejavom manželky trpezlivo pokračoval vo svojom angažovaní až nakoniec svoju manželku získal pre seba.
Tento svätec, ktorý žil v 12. storočí, využíval pre charitu zárobky, ktoré získaval z podnikania. Vyznačoval sa veľkou starostlivosťou o to, aby odolával všetkým pokušeniam, ktoré podnikanie poskytovalo a odmietal využiť nekalé praktiky v obchode vo svoj prospech. Svätý Homobonus je dôkazom toho, že je možne byť úspešným podnikateľom, bohatým mužom a zároveň nepoužiť na tento účel korupciu ani iné nekalé praktiky a neohroziť tak spásu svojej vlastnej duše.
Svätý Homobonus vždy tvrdil, že radšej by stratil všetok svoj majetok, len aby neurobil rozhodnutie, ktorým by zradil evanjelium a Boha. Za týmto účelom viedol aj veľmi striktný duchovný život. Každý deň sa po práci zúčastňoval Svätej omše a prijímal Eucharistiu. Častokrát o sebe hovoril, že sa cíti byť povolaný podnikať, aby pomáhal chudobným a pozdvihol ich utrápený život znakmi telesného milosrdenstva a pomoci.
Svätý Homobonus zomrel počas kontemplovania kríža ležiac na podlahe kostola. Znázorňujeme ho s mešcom v ruke a maliari ho znázorňujú v prítomnosti chudobných.
Prosby o príhovor svätých sprevádzajú Kristových nasledovníkov od samých počiatkov cirkvi. Dokonca už v katakombách, kde sa ukrývali prví prenasledovaní kresťania, nájdeme na niektorých hroboch rané nápisy s prosbami o modlitby tých, ktorí svojich súčasníkov predišli k Bohu.
Väčšina z nás si určite vybaví svätého Antonína ako príhovorcu v prípadoch hľadania stratených vecí alebo svätú Ritu, veľkú pomocníčku pri riešení beznádejných situácií. Ale vedeli ste, že svojho špeciálneho patróna majú v nebi aj podnikatelia? Aj napriek tomu, že svätý Homobonus Tucenghi žil v 12. storočí a pravdepodobne neriešil facebookovú reklamu alebo PR články k svojmu podnikaniu, môže nám byť v mnohom blízky. Poďme sa o ňom dozvedieť viac.
Svätý Homobonus čerpal silu z každodennej rannej svätej omše. 13. novembra 1197 pri bohoslužbe umiera. Správa o jeho úmrtí otriasla celým mestom a čoskoro po pohrebe sa k jeho hrobu začali konať procesie a diali sa tam mnohé zázraky. Pápež Inocent III., nazval svätého Homonoba v bule jeho svätorečenie „otcom chudobných“ a „svätcom, ktorý je stále stromom zasadeným pri tečúcej vode, ktorý dáva svoje ovocie aj v súčasných dobách“.
Bola by škoda, nevyužiť pomoc, ktorú nám svätí ponúkajú. A ktorému z nich sa zveriť so svojimi profesnými starosťami viac ako človeku, ktorý s láskou k Bohu i blížnemu, podnikal?
Svätý Homobone, oroduj za nás!
Vyznávač a patrón krajčírov a súkenníkov. Narodil sa v Cremone v Taliansku, kde sa stal obchodníkom. Oženil sa a bol vzorom cnosti , ktorý si všetci obľúbili. Homobonus zomrel 13. novembra počas omše v kostole sv. Egídia v Cremone. Jeho spoluobčania požiadali Svätú stolicu o jeho kanonizáciu, ktorá sa uskutočnila v roku 1199.
Kanonizovaný bol v roku 1199 na naliehavú žiadosť obyvateľov Cremony. Zomrel 13. novembra 1197 a jeho sviatok sa oslavuje 13. novembra.
Život
Homobonus bol obchodník s látkami z Cremony v severnom Taliansku . Narodil sa ako Omobono Tucenghi a bol ženatým laikom , ktorý veril, že Boh mu dovolil pracovať, aby mohol podporovať ľudí žijúcich v chudobe . Jeho meno je odvodené z latinského slova homo bonus („dobrý človek“).
Homobonus sa tomuto životnému povolaniu mohol ľahko venovať vďaka dedičstvu, ktoré dostal po svojom otcovi, prosperujúcom krajčírovi a obchodníkovi . Svoje podnikanie v Cremone vykonával s dôkladnou čestnosťou. Hoci on a jeho manželka boli bohatí, žili a obliekali sa jednoducho, pretože Homobonus rozdával veľkú časť svojich peňazí. Venoval sa praktizovaniu duchovných a telesných skutkov milosrdenstva a staral sa o pochovávanie opustených mŕtvych.
Legenda hovorí, že počas cestovania dal všetko svoje jedlo a pitie žobrákovi a keď si doplnil fľašu z potoka, voda sa zázračne premenila na víno.
Omobono Tucenghi je patrónom Cremony a ochrancom obchodníkov, textilných robotníkov a krajčírov. Jeho telo je uchované v krypte katedrály v Cremone.
V roku 1592 mu bola zasvätená katedrála v Cremone a Nanebovzatiu Panny Márie. V roku 1643 ho mestská rada zvolila za patróna mesta. Cremonský biskup Nicolini venoval jeho pamiatke obdobie medzi 13. novembrom 1997 a 12. januárom 1999 a nazval ho „rokom svätého Homobona“, aby sa oslavovalo špeciálnymi duchovnými, pastoračnými a kultúrnymi iniciatívami.
Keď bol kostol San Salvatore in Portico v roku 1575 darovaný „Università dei Sarti“ (združeniu krajčírov), kostol bol zasvätený ich patrónovi; je mu zasvätený Sant'Omobono v Ríme .
V Taliansku je po ňom pomenovaná obec ( Sant'Omobono Terme ). Nemocnica Saint Homobonus sa nachádza vo Freetowne v Sierra Leone.
TikTok - Make Your Day
Svätý Homobonus
Narodený
Cremona , Lombardia , Taliansko, 12. storočie
Zomrel
13. novembra 1197
Cremona , Lombardsko , Taliansko
Uctievaný v
Katolícka cirkev
Kanonizovaný
12. januára 1199 pápežom Inocentom III.
Hlavná svätyňa
Cremona; jeho hlava je uchovávaná v kostole svätého Egídia
Hostina
13. novembra
Atribúty
Vrece peňazí ; obchodnícke rúcho , sprevádzajúce žobráka
Patronát
podnikatelia, krajčíri, obuvníci, textilníci, Cremona, obchodníci