Svätá Lidvína zo Schiedamu (Lydwine van Schiedam)
Narodila sa 18. marca 1380, na Veľký piatok, v meste Schiedam pri Rotterdame. Jej meno možno odvodiť od holandského lyndrn, čo značí trpieť.
* 18. III. 1380. u Nizozemsko ( Holansko )
+ 14. IV. 1433, flámska mystička; stigmatizovaná
Lidvina bolo nábožné, meditatívne založené a neduživé dievča. Malo vo veľkej úcte Pannu Máriu. Okrem spoločných modlitieb v rodine sa často uchyľovala do samoty a osobitým rozjímavým spôsobom sa modlila Zdravas Mária.
Bola mimoriadne príťažlivá nielen navonok, ale aj srdcom. Keď mala pätnásť rokov, rozkvitla v krásavicu a mala veľa nápadníkov. Odmietla ich a zložila súkromný sľub panenstva, v ktorom sa rozhodla navždy zotrvať.
Tridsaťosem rokov ležala sestra svätá Lidvína v ukrutných bolestiach na posteli. Tridsaťosem rokov sa nepostavila na nohy, lebo jej ochrnuli. Tridsaťosem rokov nepracovala, lebo pravá ruka jej zhnila až po kostí.
Desiatky rokov posypaná vredmi ako živá mŕtvola, bojovala slepá na jedno oko a druhým a druhým okom nemohla zniesť denné svetlo : zvíjala sa na lôžku vo veľkých bolestiach ako červ.
Svätá Lidvína, kedysi nádejná krásavica, v tokomto stave povie návštevníkovi ohromujúcu pravdu: Verte, keby mi stačilo na uzdravenie pomodliť sa len jeden Zdravas .... nepomodlila by som sa ho !
Bola normálna ? Nebol to pochabec, psychopat ? Nie, ani troška !
Bola to dcéra Panny Márie, obdarená prirodzenou krásou, vysokou inteligenciou z hora. Pekná Holanďanka, o ktorú začali viacerí prejavovať záujem ? Mladé, pekné a inteligentné dievča vedelo sa viackrát vytratiť zo spoločnosti priateliek.
Keď sa raz matka pýtala kam chodieva, úprimne odpovedala mamička, zabehávam sa jeden Zdravas k Panne Márii. A potom, mám jej vždy čo povedať.
Panenská Matka ujala sa tejto veľkej duše. Podľa logiky Božej poslala jej kríž. Keď mala Lidvina pätnásť rokov, šla sa raz korčulovať padla na ľad. Iste to nebolo prvý raz. Ale pri tomto páde sa už nemohla zdvihnúť, zlomila si rebro. Museli ju odniesť domov a uložiť na posteľ, na ktorú ostala pripútaná 38 rokov, a potom to už šlo ako bežiacom páse. Lekári robili, čo mohli, ale stav Lidvinin sa stále zhoršoval.
K všeobecnej ochrnutosti sa pripájali iné ťažké choroby, ako rakovina, mor, malomocenstvo. Podľa mienky lekárov iní ľudia s takýmito príznakmi by už dávno zomreli, ale ona akýmsi nevysvetliteľným spôsobom ostávala nažive, iba nevýslovne trpela.
V jednom období sa jej už natískala myšlienka, že ju Boh opustil. k novej dôvere v Božiu blízkosť ju povzbudila zvláštna príhoda.
Utekal pred iným, ktorý ho chcel zabiť. Ale jeho nepriateľ mu bol v pätách, takže aj on pribehol do miestnosti, kde ležala chorá.
Avšak čudná vec: vypytoval sa na prenasledovaného, ktorý stál bledý pred ním. Lidvina neskrývala pravdu a povedala, že hľadaný muž je tam. No rozzúrený prenasledovateľ ho nevidel a odbehol preč. Zachránený muž si to nevedel vysvetliť, ale chorá v tom videla jasný Boží zásah. ( Boh ho pred nepriateľom urobil neviditeľním)
Bieda za biedou, choroba za chorobou sa na ňu valili za dlhých tridsaťosem rokov ! Bola ako živá mŕtvola, v ukrutných bolestiach, často v duševných tmách. Na tomto kríži vystretá, skúsila, čo je to duševná opustenosť, samota, opovrhnutie.
Ako to vydržala? Utrpenie nevinných je záchranou sveta!
Ako to vydržala? Spočiatku ťažko. Nespadla ako hotová svätica na posteľ. Ťažko sa prebojovávala. Keď jej ťažký stav trval už štyri roky a pokúšalo ju zúfalstvo, istý kňaz jej poradil rozjímať o utrpení Pána.
Vravel jej: Tvoje poslanie je obetovať sa za iných, zadosťučiniť za hriechy, ktoré si nespáchala.
Takto budeš prejavovať najvyšším spôsobom lásku. Odvtedy sa svätá Lidvína veľkodušne ponúkla, že chce niesť bremeno ustavičného utrpenia.
Skúsila to. Zjednotená so Spasiťeľom na kríži, nadobudla vždy viac istoty, že ani v tomto stave nie je zbytočná na svete ! Niekto musí vykupovať svet. Utrpenie nevinných je záchranou sveta !
Takto prežívala zákon lásky k blížnym. Nemôže pre nich pracovať, bude teda v ich mene a za nich trpieť! Ponorenie sa do Boha a láska k nemu dali jej ako odraz lásku k blížnym ! A to už je svätá Lidvina !
Boh odpovedal na jej veľkodušnosť mimoriadnymi omilostneniami:
zjavovali sa jej anjeli v ľudskej podobe, tiež Panna Mária ba aj Ježiš Kristus, ktorý jej vtlačil svoje stigmy, znaky rán na rukách, nohách a boku.
Na jej prosbu stigmy boli neviditeľné, ale ostala bolesť na ích miestach.
Svedkami boli jedného mimoriadného videnia boli aj jej príbuzní. V blízkosti jej hlavý sa objavila hostia položená na bielom plátne. Lidvina vyzvala prítomných, aby si kľakli z úcty k prítomnému Pánu Ježišovi.
Ktosi z príbuzných zavolal miestného farára. Farár bez ďalšieho skúmania vyhlásil tento prípad za klam zlého ducha
Keď sa o tom dozvedel biskup, odvolal farára a na jeho miesto určil príkladného kňaza Jána Waltera z Leydenu. Odvtedy sa izba chorej stala cieľom púti z Flámska, Nemecka a Anglicka.
Na konci Veľkého týždňa 1433 sa Lidvina modlila : Pane, daj mi trpieť, koľko si zaslúžim, aby som mohla byť bez očistca pripustená k nazeraniu tvojej poklony hodnej tváre.
Už vedela, že náplňou jej života je trpieť a utrpením zachraňovať duše. Nie z blúzneni, niečo stoického znášania bolestí, ale z veťkej lásky k Bohu a k blížnym dokázala sestra Lidvina povedať udivenému návštevníkovi veľkú pravdu: Keby mi na uzdravenie stačilo pomodliť sa jeden Zdravas, nepomodlila by som ho.
Dcéra Panny Márie to mohla povedať z presvedčenia. Práve od Panenskej Matky sa naučila stáť – čiže vytrvať pod krížom ako ona – Sedembolestná
Svätá Lidvina zomrela vo veľkonočný utorok 14. apríla 1433. Ľudia ju pokladali za sväticu a takto si ju uctievali aj po smrti. Cirkev sa dlhší čas správala zdržanlivo, až napokon pápež Lev XII. v.r. 1890 potvrdil jej úctu. Sv. Lidvinu najviac uctievajú v Belgicku a Rakusku.
Zázraky sv. Martina de Porres
