"[Vaticancatholic.com, r. 2010.] Toto je brat Peter Dimond, vaticancatholic.com. Toto rozprávanie sa bude týkať sedesvakantistických kňazov, ktorí odmietajú katolícku dogmu „mimo Cirkvi nie je spása“. V poslednom rozprávaní sme hovorili o tom, ako spolok sv. Pia X. [SSPX] popiera túto dogmu. Aj sme pokryli niektoré dogmatické definície, ktoré Cirkev na túto tému vydala, ktoré všetky doložili, že nie je spása mimo Katolíckej Cirkvi, a vždy vylúčili všetky výnimky. Diskutovali sme aj o tom, ako Cirkev nikdy nerobila nijaké výnimky pre nevedomých (či podobne), v ktorejkoľvek z týchto neomylných dogiem. Teraz preberiem to, ako táto dôležitá dogma, ktorá bola definovaná toľkokrát Cirkvou, ako je popieraná bohužiaľ takmer každým sedesvakantistickým kňazom navôkol.
Prvú vec, ktorú by som chcel zacitovať, pochádza od otca Denisa Faheyho, populárneho pred-druhovatikánského autora, ktorý zomrel pred mnohými rokmi. Vo svojej knihe 'Kristovo kráľovstvo a obrátenie židovského národa', z roku 1953, str. 52, otec Denis Fahey hovorí: "Je možné, že člen židovského národa, ktorý odmieta nášho Pána, môže mať nadprirodzený život, ktorý Boh chce vidieť v každej duši..." A ďalej hovorí, že Žid, ktorý odmieta Pána Ježiša, môže byť dobrý s dobrotu, ktorú Boh chce. A teda on jasne naznačuje, že Žid, ktorý odmieta Ježiša Krista, môže mať stav ospravedlnenia, nadprirodzený život v milosti. Toto je očividne heretické, ako sme sa zmienili. Je to v rozpore s Koncilom z Florencie. Citujem to, pretože to je príklad toho, ako táto dogma začala byť odmietaná v rokoch pred II. vatikánskym koncilom. V omylných zdrojoch, a kňazmi vysluhujúc tradičné sviatosti. A heréza, ktorú Fahey vyslovuje, nie je iba odsúdená Cirkvou, no je v rozpore s celým posolstvom sv. Písma.
Vrátim sa k tomuto bodu, ale čo je dôležité pochopiť je to, že to, čo hovorí, je akceptované v podstate všetkými sedevakantistickými kňazmi, oni všetci by s týmto súhlasili.
Napríklad biskup Robert McKenna, tak nejak známy sedevakantistický biskup, ktorý vykonáva exorcizmy, on konkrétne dal najavo v korešpondencii so mnou, že on súhlasí s tým, čo povedal otec Fahey. 25. novembra 2004 mi napísal list, v ktorom uviedol, že (citujem:) „... nemože viac súhlasiť,“ s tým, „čo otec Fahey hovorí“; a že (citujem:) „... otec Fahey v týchto slovách v skutočnosti rozpoznáva krst túžby“. Takže pre biskupa McKennu a tých, ktorí zmýšľajú ako on (že Židia, čo odmietajú Krista, sú zachraňovaní), to je skrátka príkladom „krstu túžby“.
Naša kniha, ktorá je k dispozícii na stránke vaticancatholic.com, pokrýva históriu problematiky tzv. krstu túžby. Je to myšlienka, ktorú Cirkev nikdy neučila; je to myšlienka, ktorú učili istí muži Cirkvi, a iní ju odmietli. Nie je to zlučiteľné s neomylným učením Cirkvi, ale čo je najdôležitejšie: krst túžby, ako sa v to verilo niektorými svätými, zahrňoval iba ľudí, ktorí vedeli o Kristovi a verili v Trojicu a vo Vtelenie [Pána], nezahrňoval akýchkoľvek členov iného náboženstva, nie takých, čo sú neznalí Evanjelia. Takže toto [čo tvrdí McKenna] je totálne prekrútenie i toho, čo niektorí svätí hovorili o krste túžby. Žiaden svätý neveril, že duša môže byť spasená v inom náboženstve.
V súlade s touto herézou nachádzame biskupa Donalda Sanborna. Vo svojej publikácii z pred [niekoľko] rokov, Sacerdotium #5, Sanborn výslovne uviedol, že (citujem:) „Ak nejakým tajomstvom prozreteľnosti a predurčenia, sú oni ...“ mysliac tým pohanov a modloslužobníkov, „zjednotení s dušou Cirkvi, a svojou túžbou s jej telom, je to napriek ich pohanizmu a modloslužbe.“ Takže výslovne naznačuje, že pohania a modloslužobníci môžu byť spojení s Cirkvou. On taktiež výslovne povedal nášmu priateľovi, keď sa ho pýtal na tieto otázky, že Žid, ktorý odmietne Krista, môže byť spasený. On by potom musel zahŕňať aj moslimov, ktorí odmietajú Krista, Budhistov, ktorí odmietajú Krista, atď. Pred pokračovaním, je celkom zaujímavé poznamenať, že biskup Sanborn a tí ako on často odsudzujú druhovatikánsku herézu, ktorá (citujem:) „Umiestňuje Novus Ordo členov do spoločenstva so všetkými moslimami, budhistami, hinduistami, špiritistami, Židmi, uctievači veľkého palca.“ A on vraví že a odsudzuje myšlienku, že sú v spoločenstve so všetkými týmito rozdielnymi príslušníkmi falošných náboženstiev – čo [naproti tomu] Druhovatikánska cirkev učí skrze herézu Jána Pavla II., že Kristus spája seba samého s každým človekom, aj s tými, ktorí nemajú žiadnu vieru v Evanjelium alebo Krista samotného. Takže odsudzuje predstavu o zjednotení sa s členmi týchto falošných náboženstiev, ktorí neveria v Krista, ale napriek tomu vyznáva práve túto herézu pri vysvetľovaní „ako“ a „ktorí“ ľudia, on verí, že sú spasení.
V jeho kázni zo 17. februára 2008 biskup Sanborn zopakoval tú samú herézu: „[D. Sanborn] ... falošné náboženstvá sú ohavnosťou v očiach Božích. A ak je niekto spasený, kto je v tých falošných náboženstvách, nemá to nič spoločné s tým falošným náboženstvom, má to dočinenia s Božou milosťou a ich nevedomosťou.“
Takže je to nepopierateľné. On verí, že duše môžu byť spasené vo falošných náboženstvách, a to je očividne heretické a odsúdené Cirkvou.
Pápež Gregor XVI. Summo Iugiter Studio, r. 1832: „ ... niektorí z týchto pomýlených ľudí sa pokúšajú presvedčiť seba i ostatných, že ľudia nie sú spasení len v katolíckom náboženstve, ale že aj heretici môžu dosiahnuť večný život.“
Otec Anthony Cekada a biskup Daniel Dolan sú takisto kňazi, ktorí pracujú v spoločenstve s bp. Donaldom Sanbornom a veria presne tomu istému. Ich falošný pohľad na 'nevedomosť' vyžaduje od nich prijať myšlienku, že duše môžu byť spasené v akomkoľvek náboženstve, tak ako veril Lefebvre, tak ako Sanborn verí, a pod.
V telefónnom rozhovore otec Cekada potvrdil, keď mu bola daná otázka, že verí, že židia a príslušníci iných náboženstiev môžu byť spasení. V našom archivovanom rozhlasovom programe 3.7. 2007 sme zdokumentovali, ako biskup Dolan verí v to isté.
Spoločnosť svätého Pia V. [SSPV] − ďalšia podobná nezávislá kňazská spoločnosť − tiež prijíma a verí v rovnakú herézu. Otec Baumberger povedal, priamo, v prítomnosti brata Michala Dimonda, že Budhisti môžu byť spasení.
Vo vydaní zo zimy 2005 v ich publikácii Roman Catholic, na str. 54 vyplnili otázky, (citujem:) „Veria katolíci, že nekatolíci nemôžu byť spasení?“ − Odpoveď: „Nie.“ Takže oni natvrdo tvrdia presný opak toho, čo Cirkev definovala. Oni taktiež uvádzajú, opakovane, v ich publikácii, že nekatolíci, ktorí nie sú „formálnymi členmi Cirkvi“ môžu byť spasení; to je ich eufemistický spôsob hovorenia toho, že príslušníci iných náboženstiev môžu byť spasení. Oni toto predostreli, citujúc aj iných kňazov takisto. V skutočnosti, v ich publikácii citujú kňaza menom Fenton, v ich jesennej 2003 publikácii (str.7), ktorý argumentoval, že je nepredstaviteľné, že všetci nekatolíci, ktorí zomreli v histórii Cirkvi, že nikto z nich nebol spasený a že (citujem:) „... jednoducho odmieta veriť, že peklo je ich večný údel.“ Tým pádom natvrdo odmietajúc, čo Cirkev definovala.
CMRI, ďalšia nezávislá skupina, ktorá spolupracovala v minulosť s kňazmi, ktorých som spomenul, takisto popiera onú dogmu. Oni uverejnili článok biskupa McKennu na tému bostonská nástraha, v ktorom nanovo definuje dogmu Cirkvi mimo Cirkvi nie je spása; hovorí, že je to jednoducho varovanie, nie až tak doktrína a že to treba chápať ako platiace len na tých, ktorí sú (citujem:) „vedome“ mimo Cirkev. Teda inými slovami, pre McKennu dogma nie je neomylnou pravdou z neba, ktorá prehlasuje, že všetci nekatolíci nebudú spasení, ale miesto toho povzbudenie, varovanie, napomenutie, že by sa mali stať katolíkmi, ale ak nie sú presvedčení o nevyhnutnosti toho alebo o pravdovravnosti Cirkvi, neplatí to pre nich. Takže, ak ste Žid, ktorý nie je presvedčený, že Ježiš Kristus bol Vteleným Bohom, neplatí to pre vás, alebo ak ste moslim, ktorý je presvedčený o tom, že Mohamed bol prorok, neplatí to pre vás. Teda presadzuje čistojasnú modernistickú špinavosť − ktorá je ekvivalentom onej odsúdenej modernistickej herézy, že dogmy nie sú pravdy spadnuté z neba, ale akási interpretácia. Je to jasné odmietnutie pápežskej neomylnosti a je to predložené v CMRI publikácii. ... pretože veria tomu istému. Ja som osobne hovorili s mnohými členmi CMRI, ktorí mi povedali, že Židia, čo odmietajú Krista, môžu byť spasení a naznačili, že duše môžu byť spasené vo falošných náboženstvách. Taktiež publikovali článok s názvom „Spása tých mimo Cirkvi“, ktorý učil podobné herézy. To je od slova do slova v rozpore s dogmou mimo Cirkvi nie je spása. Je to ekvivalentné publikovaniu článku (s názvom:) „Prvotný hriech, ktorý Mária mala“, pretože je to v priamom rozpore s definovanou dogmu.
Otec Kevin Vallencourt, ďalší nezávislý sedesvakantistický kňaz, prijíma a verí v tú istú herézu, že duše môžu byť spasené vo falošných náboženstvách. Vo svojej knihe Krstím s vodou, výslovne uvádza na strane 17, že pohania (citujem:) „môžu byť spasení“ a že „indický budhista alebo pakistanský moslim“ a iní, by boli príkladmi ľudí, ktorí môžu byť spasení; teda verí, že duše môžu byť spasené v iných náboženstvách. Tento heretik dokonca argumentuje na ďalšej strane, že duše môžu byť spasené (citujem:) „mimo Cirkvi“ − od slova do slova popierajúc dogmu.
Otec Giardina, z Alabamy, mi vyslovene povedal v rozhovore, že on verí, že je možné, že rabín, ktorý odmieta Krista, môže byť spasený, že (citujem:) „on nevie, kto je spasený“ − a teda každý môže byť spasený v akomkoľvek náboženstve.
Otec Martin Stepanek starý nezávislý sedevakantistický kňaz, ktorý o sebe tvrdí, že je františkán, je takisto heretik, ktorý odmieta túto dogmu. V nasledujúcom klipe prednesie a potom odmietne, čo Cirkev definovala, že všetci, ktorí zomreli ako nekatolíci, nie sú spasení. A on dokonca hovorí, rúhavo, že Cirkev to nikdy neučila. Videl niekedy Florentský koncil?
"[Stepanek:] ... to neuveriteľne tvrdí, že všetci, ktorí nie sú formálni a viditeľní členovia Cirkvi, a to by znamenalo, že všetci protestanti, všetci ortodoxní, všetci židia, všetci moslimovia, všetci pohania, každého druhu, farby pleti alebo národnosti, sú automaticky vylúčený z večnej spásy. Ale toto je niečo, čo Cirkev nikdy neučila a nikdy nebude učiť.“ "
