OBNOVENIE LÓŽE
Jiří Syllaba, prvý Ctihodný majster Lóže.
Národ po roku 1989 !!!
Po páde komunistického režimu, na konci
roku 1989, žilo v Československu už len 28 slobodomurárov, ktorí si pamätali uspanie slobodomurárstva v roku 1951. Od toho roku Rád v našich krajinách nefungoval, bratia ale zostávali naďalej v kontakte.
V rámci možností sa snažili komunikovať so slobodomurármi v zahraničí, predovšetkým prostredníctvom Spojenej Veľkej Lóže
Anglickej (UGLE) a Veľkej Lóže Fínska
(Suomen Suurloosin). Niektorí členovia spomínaných zahraničných lóží dokonca osobne navštevovali našich slobodomurárov pri svojich cestách do Československa,
čo bolo vtedy riskantné pre obe strany.
V tej dobe sa československí bratia žijúci
v exile v Nemecku stretávali v dvoch lóžach,
v Lóži Tomáš G. Masaryk, č. 957, v Bonne av Lóži U troch hviezd (Zu deň Drei Sternen),
č. 969, v Mni.
Práve tieto dve lóže usporiadali pod patronátom Veľkej Lóže Nemeckej v
septembri 1990 slobodomurárske stretnutie
v Prahe na Žofíne, ktorého sa zúčastnilo 160 československých slobodomurárov. Lóže Pri troch hviezdach následne preniesla svoju činnosť z Mníchova do Prahy.
Veľká Lóža Československá bola znovuobnovená 17. novembra 1990.
Prvým Najctihodnejším Veľkým Majstrom Veľkej Lóže Československej bol zvolený
Jiří Syllaba, ktorý bol členom Rádu od roku 1926. Predovšetkým vďaka vytrvalej snahe
a úsiliu o komunikáciu so zahraničnými
lóžami, kontinuita československého slobodomurárstva od roku 1923...
(vznik NVLČs) až do roku 1990.
Rovnakého uznania kontinuity sa dostalo našim slobodomurárom od mnohých ďalších veľkých lóží po celom svete.
Deň 17. november 1990 bol pre novodobé slobodomurárstvo mimoriadne dôležitý.
Okrem obnovenia Veľkej Lóže Československej došlo aj k prebudeniu lóží Národ, Dielo a Most.
Slávnostný akt sa odohral v Martinickom paláci na Hradčanskom námestí a zúčastnilo sa ho 18 pôvodných československých slobodomurárov, ktorých priemerný vek bol
81 rokov, a 86 zahraničných hostí z 13 štátov. Potom nasledovala Biela tabuľa v reštaurácii Vikárka na Pražskom hrade. Ohlas bol veľký, ako dokazujú slová jedného z amerických účastníkov: "Opúšťali sme Hradčany s pocitom, že sme sa zúčastnili historického momentu, ktorý sa nemusí v najbližších tisícich rokoch opakovať. Videli sme tu taký entuziazmus,
aký je v USA málokedy viditeľný.."
Po rozdelení Československa na Českú a Slovenskú republiku v roku 1993 sa
Veľká Lóža Československá premenovala
na Veľkú Lóžu Českej republiky (VLČR), ale naďalej zahŕňala aj lóže na území Slovenska. Samostatná Veľká Lóža Slovenska vznikla 21. marca 2009 uznaním regulérnosti veľkými lóžami Anglicka, Českej republiky, Rakúska
a Nemecka. V súčasnej dobe na území Slovenska pracuje šesť lóží - Kozmopolis, Libertas, Humanizmus, Quatuor Coronati a Generál Štefánik v Bratislave a Pavol Jozef Šafárik v Košiciach.
Dôležitým medzníkom v českom slobodomurárstve posledných tridsiatich
rokov, bolo zlúčenie VLČR s Veľkým Orientom Českým, ktorý vznikol v roku 1993 vyčlenením troch lóží z Veľkého Orientu Francúzskeho. Veľký Orient Český mal v čase zjednotenia s VLČR 8. marca 2008 celkom päť aktívnych
lóží (Comenius 17. 11. 1989, Dielňa ľudskosti, Cestou svetla, Lux in tenebris a Petra Solaris)
a jednu lóžu uspanú (Bratstvo).
Veľká Lóža Českej republiky sa v priebehu rokov od roku 1990 do súčasnosti rozšírila z troch prebudených lóží (Národ, Dielo a Most) na 25 aktívnych lóží. Niekoľko lóží pracuje v cudzích jazykoch, čo umožňuje zapojenie zahraničným bratom dlhodobo žijúcim a pracujúcim v Českej republike.
Konkrétne sú to lóže francúzska, talianska,
dve anglické a dve nemecké lóže.
O tom, že sa slobodomurárstvu v Českej republike darí, svedčí aj fakt, že v posledných piatich rokoch bola v každom roku založená jedna nová lóža mimo Prahy (v prípade olomouckej Lóže Lafayettovej na troch rovinách išlo o prebudenie).
Rád má v súčasnosti takmer 600 členov.