Carneval v Rio de Janeiro pred pôstnym obdobím - kult nemravnosti

Násilie, drogy, drobná kriminalita, pohlavné choroby a nebezpečné detské gangy. Aj to je realita chýrnych brazílskych karnevalov. Ten najväčší, v Riu de Janeiro, sa začal minulý týždeň.

Karneval, tradičnú jarnú veselicu, priniesli z Európy do Južnej Ameriky okolo roku 1850 Portugalci.
Dlhý čas pripomínala škrobené plesy parížskej buržoázie, no vďaka prvkom indiánskej kultúry, tancom afrických otrokov a nadšeniu chudobných robotníkov z východnej Európy a Škótska nabrala na začiatku dvadsiateho storočia ráz neviazanej pouličnej zábavy.

„Väčšina prisťahovalcov žila v biede v centrálnej časti Ria de Janeiro, na pozemkoch, ktoré nikto nechcel. Kopcom a močiarom za lodenicami, kde si nevoľníci a prišelci vytvorili svoj vlastný svet, prischli dva názvy.Prvým bola Malá Afrika, druhým Kolíska samby,“ vysvetľuje Meire Mariano Peixotová (31), Brazílčanka, ktorá žije na Slovensku.

Čierni otroci, ktorí sa počas roka mohli z práce uvoľniť len na pár karnevalových hodín, si vždy štyridsať dní pred Veľkou nocou natiahli masky a farebné kostýmy a tancovali na uliciach.
Dnes ich vystriedali ich potomkovia z najchudobnejších štvrtí mesta, faviel.

„Bývajú v domoch z vlnitej lepenky, často sú bez vody, elektrického prúdu, kanalizácie a vzdelania. No sú to práve oni, kto robí karneval karnevalom.“

„Mnohí sú členmi školy samby, pričom tých sú desiatky a každá môže mať až päťtisíc členov. Na zábavu v maskách sa chystajú celý rok.“

„Zvolia si tému, podľa ktorej si šijú šaty a vyberajú melódiu, na akú budú tancovať. Každú voľnú chvíľu zháňajú škrabošky, pávie perá a koráliky.“

„Zdobia alegorické vozy. Nič okrem futbalu pre nich nie je väčšou vášňou než karnevalová samba, ktorá má jedinú podmienku: musí vychádzať z brazílskych motívov,“ pokračuje Meire.

Rio je komercia

Karneval v Riu de Janeiro už nie je miestom pre plebs. Trvá štyri dni a každý rok ho na vlastné oči chce vidieť viac ako pol milióna návštevníkov z celého sveta. Kvôli nim nabral chuť komercie.
Z bulvárov sa presťahoval na osemsto metrov dlhé javisko, sambodróm, kde o finančnú výhru vo finále bojuje tucet najlepších škôl samby z celej Brazílie. Niektoré majú až päť dizajnérov a desiatky choreografov.

V ďalších tancujú miestne kráľovné krásy, speváčky, herečky a televízne celebrity ozdobené silikónovým poprsím. Pre žiadnu školu nie je vystúpenie lacná záležitosť: tie najhonosnejšie vyjdú až na takmer jeden a pol milióna eur!

„Víťaz sa stáva celebritou a všetci ho rešpektujú. Tanečníci však peniaze neminú ani si ich nerozdelia. Poslúžia im na prípravu pestrofarebných kostýmov na ďalší rok. Aj ten najlacnejší totiž stojí až tisícpäťsto eur, takže časti garderóby poslúžia na nový karnevalový odev,“ pripomína Meire.

Napriek oficiálnemu zákazu sa na zábave neraz prezentuje ženská i mužská nahota a karneval je doslova nabitý erotikou. V snahe zabrániť šíreniu pohlavných chorôb tu každý rok rozdajú desaťtisíce prezervatívov.

Kto chce byť aspoň na pár minút stredobodom pozornosti a nie je práve kamarát s gangmi z faviel, môže si obliecť jagavý kostým z požičovne a pridať sa k tanečníkom.

Prípadne si zaplatiť miesto na tribúne tak, ako to urobila topmodelka Gisele Bündchenová, herec Jude Law či futbalista Ronaldinho.

„Najlacnejší lístok stojí v prepočte stopäť eur, najdrahší tisíc päťstopäťdesiat eur, all inclusive vstupenka na celý program dvetisícšesťsto eur. V krajine, kde je priemerný plat asi tristopäťdesiat eur, stúpnu ceny ubytovania, nápojov a taxíkov počas festivalu päťnásobne!“ tvrdí Meire.

Zažiť pravý, menej honosný a lacnejší brazílsky karneval však podľa nej môžete aj v iných mestách.

Detské gangy

Divokej zábave kraľuje popri Riu najmä trojmiliónová metropola plná afrických prisťahovalcov Salvador de Bahia.

Hoci na poriadok v uliciach tu dozerajú o tisíce policajtov viac ako zvyčajne, násiliu, drobnej kriminalite, znásilneniam, kšeftom s drogami a krádežiam zabrániť nedokážu.

Množstvo potýčok sa končí tragicky. Koho však pri čine nechytia okamžite, už mu vraj nikdy nič nedokážu. Zloduch sa jednoducho stratí v spleti uličiek.

„Môjho slovenského kamaráta sprevádzal na karnevale v Salvadore Babalu, Brazílčan, ktorý žije v Nemecku“.

„Je uznávaný tréner bojového umenia, ktoré sa volá capoeira. Aby sa Slovák v Brazílii cítil bezpečne, spolu s ním ho ešte istili ďalší dvaja vyšportovaní muži.“

„O piatej ráno však sám Babalu zistil, že ho napriek ostražitosti okradli. Ostal bez peňazí a dokladov,“ smeje sa Meire.
Jej priateľ takmer prišiel o fotoaparát. Klasickým trikom je, že bieleho cudzinca obkolesí skupinka deti.

Naznačia mu, že jeden z nich ho odfotí. Len čo má však prístroj v ruke, stratí sa v dave.

Nechváľte sa mobilom

Na brazílskom karnevale platí heslo nevyčnievať. Lákadlom pre miestnych je už bledá tvár, ktorá v ich videní sveta znamená peniaze.

Odporúča sa nenosiť značkové oblečenie, hodinky, náušnice či retiazky. Určite nie je rozumné ani chváliť sa mobilným telefónom.
„V Salvadore sa v noci nestojí ani na červenú: hrozí prepad!“ vystríha Meire. No najhoršie na karnevaloch sú organizované detské gangy, tie sa neštítia naozaj ničoho.

Kradnú, aby mali peniaze na drogy. Do školy nikto z nich nechodí, pretože v Brazílii povinná školská dochádzka neexistuje.
„Ide do nej len ten, kto chce. A dokonca si môže vybrať, či si do lavice sadne o ôsmej ráno, o dvanástej na obed, alebo o štvrtej popoludní. Vtedy totiž deti do škôl zváža autobus,“ opisuje miestne zvyky Brazílčanka, ktorá na karnevaly nechodí.
Prekážajú jej vysoké ceny, pretlak ľudí, nebezpečné gangy a komerčná cesta, po ktorej vykročili.

Nie všetko je také jagavé, ako sa zdá z letákov cestovných kancelárií, a ak by si mala vybrať, radšej si karneval pozrie v televízii. V Brazílii počas osláv beží na obrazovke po celú noc.