Mosebach: František vládne chybne a protirečivo
- V každej liturgii alebo náboženstve sú obsah a forma, akou sa prezentuje, neoddeliteľné. Keď sa zmení forma, zmení sa aj obsah.
- Hlavou veríme len v malej miere. Viera v konsekrovanú hostiu sa prejavuje kľačaním atď. Potlačenie foriem úcty, počnúc Pavlom VI. veľmi oslabilo vieru v Eucharistiu. V mnohých prípadoch sa viera dokonca vytratila bez akejkoľvek formálnej "zmeny doktríny".
- Mladým ľuďom náboženstvo zredukované na nezáväzné pastoračné rozhovory nestačí. Hľadajú náboženskú skúsenosť v rímskej omši. Hierarchovia obviňujú mladých katolíkov z "náboženského extrémizmu", pričom neberú do úvahy dôvody, ktoré vedú mladých ľudí k omši.
- Skutočnosť, že v Novus Ordo sa kňaz modlí, pričom sa pozerá na zhromaždenie, mení modlitbu, ktorá bola kedysi adresovaná Bohu, na rozhovor so zhromaždením. Už len táto zmena orientácie mení modlitbu na niečo úplne iné.
- Novus Ordo sa stal rituálom náboženstva, ktoré sa dokonca líši od toho, ktoré chcel Druhý vatikánsky koncil, ktorý bol stále spojený s dvojtýždňovou tradíciou Cirkvi: Z teocentrického sa stal antropocentrický.
- František vládne nestále a často protirečivo. Vytvára atmosféru, v ktorej sa "zdá byť možné všetko". Už neexistuje žiadne spojenie s Depositum fidei.
- Liturgia kedysi umožnila obnoviť dejiny v dlhom období politického a kultúrneho rozvratu, v období sťahovania národov a raného stredoveku.
- Nová kultúra môže pochádzať len z pokladu Cirkvi. Tak ako strom čerpá miazgu zo svojich koreňov, aby vytvoril nový kmeň a priniesol ovocie, tak aj naša spoločnosť musí čerpať silu pre svoje znovuzrodenie z liturgie, modlitby a náboženskej tradície.
Obrázok: Martin Mosebach © Dtv Verlagsgesellschaft, CC BY-SA, Preklad umelej inteligencie