Clicks607
Peter(skala)
1

Levočská púť 2016 - história putovania na levočskú horu

Levoča - nádej Slovenska

Rozpad a zánik Veľkomoravskej ríše roku 906 nepriniesol pád kresťanskej viery, ktorá sa u nás udomácnila a úplne vytlačila pohanských bôžikov. Lenže diabol nespí. Nebezpečenstvá, ktoré ľuďom na Slovensku hrozia, nie je možné prežiť bez Panny Márie. Vedeli to naši dávni predkovia, ktorí sa po stáročia utiekali k Panne Márii ako k svojej ochrane.

Nedá sa presne určiť, kedy bol postavený prvý kostol na Mariánskej hore, jedno je však isté, že počiatok mariánskej úcty na Slovensku spadá do najstarších dejín našej vlasti. Stopy vedú až k sv. vierozvestcom. V 12. storočí je na Spiši už viacero kostolov, veľký úder zaznamenal vpád Tatárov.

Obyvateľstvo uteká do hôr, obce a mestečká sú vyplienené. Takýto osud postihol aj osadu v blízkosti dnešných Levočských lúk. Húževnatí obyvatelia sa však nevzdali a spolu s nemeckými kolonistami zakladajú v roku 1245 Levoču. Kronikár Lányi píše:

Hneď po dvoch rokoch postavili Levočania kostolík na dnešnej Mariánskej hore. Je dosť možné, že aj skôr tu bola kaplnka, ktorá mala pre miestne obyvateľstvo veľký význam. Neveľký kostolík na kopci bol stavaný dosť narýchlo a tak po niekoľkých desaťročiach sa na ňom objavili trhliny, takže v roku 1311 ho museli opravovať. V tom čase sa v ňom už nachádza socha Panny Márie, ktorú okolité obyvateľstvo ctí a zahŕňa svojou úctou a dôverou. To značí, že slovenský národ si už 700 rokov ctí na tomto mieste našu Nebeskú Matku.

V 15. storočí farár Servácius kostolík prestaval a postavil pri ňom obytný strážny dom. Bola to akási pustovňa, do ktorej uviedol mníchov. V období, keď k nám z Nemecka prichádza odlišné učenie, nastávajú pre kostol Navštívenia Panny Márie ťažké časy. Levočania, z ktorých sú mnohí Nemci, odpadávajú od katolíckej viery a kostol začína chátrať. Pukajú múry, púte rednú, ale neprestávajú. V Uhorsku sú povstania, vzbury, mor a od juhu útočia Turci. Pospolitý ľud preto opäť hľadá oporu u Panny Márie a v procesiách putuje na Mariánsku horu.

Magistrát Levoče púte zakazuje a ich účastníkom zakazuje prechod Levočou. Keď sa na úsvite jedného dňa okolo roku 1670 údajne zjavila sv. Panna na hore pastierikom a povedala, žeby jej bolo príjemné, keby veriaci obnovili svoju predošlú zbožnosť a zasa putovali na toto presväté miesto, ľud tak začal putovať okľukami na horu, čo sa zachovalo až dodnes.

Spišský prepošt biskup Juraj Bársony (1663-75) dal prípad zjavenia prísne vyšetriť, vyhlásil sochu Panny Márie za zázračnú a púte na horu obnovil. Kanonik Martin Szolcsány viedol 2. júla 1671 procesiu na Levočskú horu, prvú po reformácii.

Hneď nato sa začína s prestavbou kostolíka. Hladina spoločenského života sa znovu rozhýbala za Jozefa II. (1780-90), ktorý spôsobil katolíckej cirkvi niekoľko nešetrných rán. Obmedzil púte, zatvoril vyše 700 kláštorov a kostolov. Tieto nariadenia postihli aj Mariánsku horu. V roku 1787 sú brány kostola na hore zatvorené. Veriaci sú znepokojení, so sochou Panny Márie sa nevedia rozlúčiť, preto ju prenesú do farského kostola v Levoči. Zakrátko zomiera cisár Jozef II. a pred svojou smrťou odvoláva temer všetky proticirkevné nariadenia, ale socha Panny Márie zostáva ešte devätnásť rokov v meste, pretože kostol na hore je vo veľmi zlom stave. Starý a schátralý už nevyhovuje a tak sa prikročilo v roku 1819 k jeho prebudovaniu, doslova od základov.
Kostol stál až do roku 1906.2. júl 1903 sa stal medzníkom v dejinách Mariánskej hory. Za odriekania loretánskych litánií bol položený základný kameň úplne nového kostola. Obrady viedol spišský kanonik Zimmermann a levočský farár Kopánik. No viac než tri roky čakal základný kameň v zemi, pretože nebolo staviteľa, ktorý by náročnú stavbu kostola, podľa vzoru Lurdskej baziliky, uskutočnil. Stavby sa nakoniec ujal staviteľ Ján Balogh z Košíc. Úplne posledný odpust v starom kostole sa konal 2. júna 1906.

Nato sochu Panny Márie preniesli do farského kostola v Levoči a začalo sa so stavbou. Problematický dovoz materiálu, nedostatok vody. No stavba aj napriek ťažkostiam pokračovala a 14. októbra 1908 boli múry veže už vytiahnuté. Obrovská radosť, ale o dva dni okolo tretej hodiny ráno sa novopostavená veža zrútila a strhla aj súvislé múry. Celá práca aj materiál vyšli nazmar. Príčinou tohto nešťastia bol nekvalitný materiál. Peňazí bolo málo a tak sa šetrilo na čom sa len dalo, k tomu náhlivá práca. Bolo treba začať stavať odznova a kvalitnejšie.Vďaka podpore celého národa i amerických Slovákov bol kostol v roku 1914 dokončený do dnešnej neogotickej podoby. Jeho celková dĺžka je 46,5 metra, výška veže je 50 metrov. Radosť veriacich bola neopísateľná, lenže vojna nedovolila dokončiť vnútorné zariadenie.

Až po vojne sa tieto dokončovacie práce mohli uskutočniť, takže slávnostná posviacka chrámu mohla byť už 2. júla 1922. Vykonal ju spišský biskup Ján Vojtaššák za prítomnosti dovtedy nevídaného množstva ľudí. Mariánska hora bola často navštevovaná pútnikmi, v roku 1947 tu bolo okolo 130 000 pútnikov. Biskup Ján Vojtaššák slávnostne zasvätil Spišskú diecézu Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie na znak vďaky, že Slovensko bolo v 2. svetovej vojne vcelku zachránené od zničenia a hrôz.

Svätý Otec Ján Pavol II. vedel, aká nám je Levočská hora drahá a preto 26. januára 1984 poctil celý slovenský národ tým, že chrám na Levočskej hore povýšil na baziliku minor.

spracoval Ján Jenča

S Máriou za krajší život
Mária, nauč ma zbožne žiť,nauč ma dobrým byť,nauč ma modliť sa,nauč ma kajať sa.Mária,nauč ma milovať,nauč ma bojovať,nauč ma poslúchať,nauč ma odpúšťať.Matka Božia Mária,nauč ma verným byť,nauč ma čistým byť,nauč ma trpieť,nauč ma zomrieť.Keď príde smrtný boj, Mária, pri mne stoj. Na mňa nezabudni, do neba ma vezmi. Amen.

sv.Ján Pavol II.
www.farnostvitaz.sk/index.php

zjavenia-svatych-vosvete.webnode.cz/news/zjavenia-na-slovensku/
Peter(skala)
Pútnikov v Levoči počasie neodradilo, pozdravil ich aj pápež

spravodajskenoviny.webnode.sk/…/putnikov-v-levo…