Ospravedlnenie pánov biskupov
Ospravedlnenie pánov biskupovKBS na Deň odprosenia prepásla obrovskú príležitosť sa verejne ospravedlniť za pozatváranie Božích chrámov a bránenie veriacim k prístupu k sviatostiam počas covidiády
A práve v tento deň, 16. novembra 2025, sa kresťanské cirkvi na Slovensku rozhodli spoločne poprosiť o odpustenie. Mnohí veriaci na Slovensku preto s nádejou očakávali, že sa o.i. zástupcovia KBS konečne ospravedlnia aj za to, že počas covidiády pred veriacimi na celom Slovensku pozatvárali kostoly, bránili im k pristupovaniu k sviatostiam, neskôr odmietali vpúšťať do Božích chrámov bez negatívneho testu alebo potvrdenie o očkovaní. Najhoršie však bolo, že biskupi sa zriekli náboženských práv garantovaných Ústavou SR a Vatikánskou zmluvou. Zriekli sa vlastnej autonómie a dovolili, aby namiesto liturgických predpisov v Božích chrámoch platili vyhlášky hlavného hygienika.
Cirkevné dejiny takéto zasahovanie štátu do záležitostí Cirkvi nazývajú cézaropapizmus. A tak bola v kostoloch svätená voda nahradená dezinfekčným roztokom, prestali sa používať patény a veriaci boli prinútení Najsvätejšiu Eucharistiu prijímať neúctivo do rúk. Tí, ktorí odmietli tak znesväcovať Najsvätejšiu Eucharistiu a dožadovali sa prijímať Božie Telo dôstojne do úst, boli často verejne z ambónov počas kázní obviňovaní z neposlušnosti voči biskupom a Cirkvi.
Prišlo k mnohým hádkam, ponižovaniu, dokonca aj k fyzickým útokom zo strany niektorých kňazov voči veriacim. Veriaci, ktorí sa domáhali prijímať Telo Pánovo do úst boli trestaní tým, že im kňazi nedali sväté prijímanie tak, ako to predpisujú stále platné liturgické predpisy (inštrukcia Redemptionis sacramentum bod 90-95) na svätej omši, ale až po jej skončení. Teda nie na priamo na svätej omši, ale až po nej. Mnoho kňazov ani zďaleka nevenovalo toľko pozornosti dokumentu Cirkvi, tak, ako Mikasovým – v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky vydávaným – vyhláškam hlavného hygienika. Toto potvrdila aj sudkyňa v súdnom procese s MUDr. Petrom Liptákom!
Koľko nenávisti tento cézaropapizmus spôsobil medzi veriacim navzájom, medzi veriacimi a kňazmi, či hierarchiou? Nenávisť niektorých kňazov k tým, čo prijímajú do úst, a na kolenách, pretrváva niekde až podnes…
Veriaci boli biskupmi oklamaní aj tým, že ich KBS ústami vtedajšieho hovorcu uisťovala, že prijímanie na ruku je len dočasné, a keď sa pandémia skončí, tak sa vrátime ku po stáročiach zaužívanému spôsobu podávania Najsvätejšej Eucharistie do úst. No, ako vieme, z dočasného sa stalo trvalé a to čo platilo stáročia je ešte aj dnes, na mnohých miestach skôr „trpené“.
Dnes už teda môžeme konštatovať, že je smutné, že KBS túto veľkú šancu na Deň odprosenia premrhala. Nielenže v tejto súvislosti odmieta vykonať v prvom rade odprosujúcu liturgiu za urážky Božieho Majestátu, teda za hriechy voči Bohu, ale aj za všetko to zlo, ktoré spôsobila počas korona šialenstva svojím veriacim. Koľko veriacich zomrelo úplne opustených bez toho, aby sa mohli vyspovedať, a prijať Kristovo Telo na cestu do večnosti?
Pozitívne ale je aspoň to, že sa KBS už nenecháva vťahovať do nenávistných útokov EZBA (Extrémistických Zástancov Bojového Ateizmu) voči Katolíckej Cirkvi, na ktorú už dlhé roky útočia skrze boľševikmi popravenú osobu katolíckeho kňaza a mučeníka Dr. Jozefa Tisa, ako by si želali napr. aj v redakcii Postoj: „Aj keď meno Jozefa Tisa pri odproseniach priamo nezaznelo, silným momentom bolo, keď cirkevní predstavitelia priznali podiel viny na vzniku táborov nútených prác, segregácii a vyvražďovaní, či to, že teologicky ospravedlňovali kolaboráciu s nacizmom a neskôr s komunizmom“.
Médiami v tom čase prebehla ešte jedna dobrá správa, podľa ktorej sa pán biskup Marek Forgáč sa prekvapujúco nakoniec nezúčastnil na neopacistickej konferencii na Teologickej fakulte v Košiciach, propagujúcej ohavnosti a morálne zvrátenosti všetkého druhu. Ako poznamenal redaktor Michal Čop z redakcie marker.sk: „Diskusiu otvoril kňaz Mucha, ktorý sa pýtal, prečo sa cirkev vyhýba diskusii o týchto témach. Podpichne pritom aj biskupa Forgáča, keď poukáže na to, že organizátori síce tvrdia, že neprišiel pre iný program, no ten podľa oficiálnych údajov žiaden program na dnes nemá“.
V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť to, čo často spomínal Mons. Viktor Trstenský: „Múdremu stačí“. Nech pána biskupa M. Forgáča za toto veľavravné gesto Pán Boh žehná.
Boh žehnaj Slovensko
Anton Čulen
alianciazanedelu.sk/archiv/19255