Sv. Augustín, Traktáty na Jánovo evanjelium V mystickom zmysle Pán nasýtil zástupy a vyšiel na vrch, lebo tak bolo o ňom predpovedané: obklopí ťa zhromaždenie národov, ale ty si zasadni vysoko nad nimi (Ž 7,8), čiže ako ťa obklopí zhromaždenie národov, zasadni vysoko. Prečo však bolo povedané „utiahol sa“? Lebo ak by nechcel, nezmocnili by sa ho. Keď sa teda utiahol, niečo tým naznačil: že sa nedá pochopiť jeho výška. Lebo keď niečomu nerozumieš, povieš: „uniká mi to“. Utiahol sa teda na vrch celkom sám, lebo vystúpil ponad všetky nebesia. A keď bol hore, učeníci v loďke znášali búrku: táto loďka bola predobrazom Cirkvi. Už sa zotmelo, a odôvodnene, lebo nebolo svetla: neprišiel k nim totiž Ježiš. Ako sa blíži koniec sveta, vzrastajú omyly, vzrastá neprávosť. Napokon je svetlom i láska, podľa výroku: kto nenávidí svojho brata, je vo tme (1Jn 2,11). Vzdúvajúce sa vlny, búrky a vetry, ktoré kývajú loď, sú krik prekliatych: tam chladne láska, tam sú vlny väčšie a loď sa kýva. A predsa ani tieto vetry, búrka, vlny ani tma nedokázali loď zastaviť či potopiť: lebo kto vytrvá až do konca, bude spasený. Číslo päť súvisí so Zákonom, lebo je päť kníh Mojžišových: číslo dvadsaťpäť teda označuje Zákon, lebo päťkrát päť je dvadsaťpäť. Tomuto Zákonu však pred príchodom evanjelia chýbala dokonalosť, ktorú obsahuje číslo šesť. Táto päťka sa teda má násobiť šestkou, aby sa Zákon naplnil skrze evanjelium a aby bolo šesťkrát päť tridsať. Teda k tým, čo napĺňajú Zákon, prichádza Ježiš a šliape po vzdúvajúcich sa vlnách, čiže má pod nohami všetku nadutosť sveta a stláča všetky výšiny sveta. No predsa sú súženia také veľké, že i tí, čo veria v Ježiša, majú strach, že zahynú.

Teofylakt A keď sa nás ľudia či zlí duchovia snažia vydesiť, počúvajme Krista, ako hovorí: „ja som, nebojte sa,“ čiže ja som vždy s vami, zostávam ako Boh a nikdy neodídem: nestrácajte vieru vo mňa pre falošné strachy. A všimni si aj, ako Pán pristúpil nie na začiatku nebezpečenstva, ale na konci. Dopúšťa totiž, aby sme boli uprostred nebezpečenstiev, aby sme sa tak osvedčili v boji uprostred súžení a utiekali sa len k tomu, kto má moc oslobodiť nás z beznádejnej situácie. Keď sa totiž o seba nedokáže postarať ľudský rozum, prichádza spása od Boha. A keď budeme chcieť prijať do svojej loďky aj Krista, a síce aby býval v našom srdci, hneď sa ocitneme na brehu, ku ktorému chceme ísť, čiže v nebi.

Béda Táto loďka nevezie ochabnutých, ale mocne veslujúcich. To značí, že v Cirkvi prídu do prístavu večnej spásy nie leniví a mäkkí, ale silní, ktorí vytrvávajú v dobrých skutkoch.

catenaaurea.sk