Svätý D I S M A S- kajúci,ľutujúci zločinec na kríži -sviatok 25.marca
Svätý D I S M A S- kajúci,ľutujúci zločinec na kríži -sviatok 25.marca
O nekonečnom,ohromujúcom božom milosrdenstve pre kajúceho hriešnika svedčí aj osud Dismasa,zločinca ukrižovaného na kríži vedľa Ježiša vpravo...Ježiš,Spasiteľ,Mesiáš a Boh umiera ukrižovaný medzi dvoma zločincami...Tak sa naplňajú pradávne proroctvá ,že Mesiáša dali medzi zločincov...Prehrozné utrpenie,zmučeného Ježiša,blízkosť samého Boha, osvietilo aj ľadové srdce zločinca Dismasa...pri takej nekonečnej Láske,ktorá vedľa neho trpela a umierala,zmenilo i dušu Dismasa,obávaného zločinca...že si uvedomil svoje preťažké viny a hriechy a v poslednej chvíli ich predložil pred umierajúceho Spasiteľa...
Mocné,duchovné svetlo ožiarilo temnú dušu Dismasa a pohlo ho k veľkej ľútosti a pokániu,hoci bila už 12 hodina...a krutá,nemilosrdná smrť už držala lotra v svojich ľadových,ostrých pazúroch...Dismas sa kájal a ľutoval...dokázal prosiť dodychavajúceho Krista o milosrdenstvo a nebo...
Ježiš to vedel i videl …Viac
Svätý Dismas (z gr. dysme, t.j. umierajúci) je meno, ktorým býva tradične označovaný zločinec ukrižovaný s Ježišom Kristom visiaci na kríži po Kristovej pravici. Po prvý raz sa s jeho menom stretávame v apokryfnom Nikodémovom evanjeliu z 2. storočia. Pri Ježišovom ukrižovaní boli spolu s ním popravení aj dvaja zločinci a ich kríže vztýčili po oboch stranách kríža, na ktorom visel Ježiš Kristus. Kým zločinec po Kristovej ľavici (podľa kresťanskej tradície sa volal Gesmas) provokoval a žiadal, aby Ježiš, ak je Mesiáš, zachránil seba aj ich, lotor umierajúci po Kristovej pravici, vedomý si svojich previnení, ho zahriakol:
„Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si takisto odsúdený? Lenže my spravodlivo dostávame zaslúžený trest, ale on neurobil nič zlé.“ Lk 23,40-41
Ježiš robí v poslednej chvíli svoj posledný veľký zázrak....prijíma kajúcnu ľútosť zločinca na kríži...odpúšťa mu a otvára pre jeho kajúcnú dušu nebo...
Zločinec,odsúdenec na smrť...Dismas v poslednej minúte života sa kája a ľutuje...A sám Ježiš...ako Najvyšší veľkňaz mu udeľuje slávnostne absolúciu-odpustenie a rozhrešenie jeho mora hriechov, vín a zločinov...Je to prvá kanonizácia človeka cirkvi na zemi...pred chvíľou bol opľúvaný,nenávidený zločinec a teraz je svätý Dismas...Obaja zločinci po bokoch Krista sa na svojich krížoch nemohli cítiť pokojne...lebo medzi nimi umieral Spasiteľ a Boh...Mocná,božská sila vyžarovala až vybuchovala prúdom z umierajúceho Krista dookola...Dismasa obrátila a Gestas ju zavrhol...Ale tá božská sila mocne pôsobila na okolitých ľudí....rímsky vojak :musel to byť naozaj Boží Syn... zvedavých a falošných farizejov a saducejov zahanbila a otriasla ich svedomím...Zjavujú sa a naplňajú dávno predpovedané udalosti z proroctiev...všetko sa plní... Táto ohromná božia sila vybuchujúca ako sopka z umierajúceho Krista porazila aj prírodu,zmenila prírodné zákony...zatemnila Slnko...rozhýbala zem zemetrasením...vytrhla mrtvých z hrobov a dočasne vzkriesila...roztrhla hrubú,mocnú chrámovú oponu...Všetkým už muselo byť jasné...toto nebol len obyčajný človek...musel to byť naozaj Boží Syn...a vďaka tejto mocnej sile lásky a milosrdenstva bol zachránený aj veľký zločinec...aby získal nebo -svätý Dismas...
Zachrániť svoju dušu v hodine dvanástej,v poslednej minúte výbuchom hlbokej ľútosti nad skazeným,hriešnym a zločinným životom...a to odpustením samého umierajúceho Krista...je mimoriadne zriedkavé v bežnej realite...asi ako 1 ku milionu...
Svätý Dismas (z gr. dysme, t.j. umierajúci) je meno, ktorým býva tradične označovaný zločinec ukrižovaný s Ježišom Kristom visiaci na kríži po Kristovej pravici. Po prvý raz sa s jeho menom stretávame v apokryfnom Nikodémovom evanjeliu z 2. storočia. Pri Ježišovom ukrižovaní boli spolu s ním popravení aj dvaja zločinci a ich kríže vztýčili po oboch stranách kríža, na ktorom visel Ježiš Kristus. Kým zločinec po Kristovej ľavici (podľa kresťanskej tradície sa volal Gesmas) provokoval a žiadal, aby Ježiš, ak je Mesiáš, zachránil seba aj ich, lotor umierajúci po Kristovej pravici, vedomý si svojich previnení, ho zahriakol:
„Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si takisto odsúdený? Lenže my spravodlivo dostávame zaslúžený trest, ale on neurobil nič zlé.“ Lk 23,40-41
Ježiš robí v poslednej chvíli svoj posledný veľký zázrak....prijíma kajúcnu ľútosť zločinca na kríži...odpúšťa mu a otvára pre jeho kajúcnú dušu nebo...
Zločinec,odsúdenec na smrť...Dismas v poslednej minúte života sa kája a ľutuje...A sám Ježiš...ako Najvyšší veľkňaz mu udeľuje slávnostne absolúciu-odpustenie a rozhrešenie jeho mora hriechov, vín a zločinov...Je to prvá kanonizácia človeka cirkvi na zemi...pred chvíľou bol opľúvaný,nenávidený zločinec a teraz je svätý Dismas...Obaja zločinci po bokoch Krista sa na svojich krížoch nemohli cítiť pokojne...lebo medzi nimi umieral Spasiteľ a Boh...Mocná,božská sila vyžarovala až vybuchovala prúdom z umierajúceho Krista dookola...Dismasa obrátila a Gestas ju zavrhol...Ale tá božská sila mocne pôsobila na okolitých ľudí....rímsky vojak :musel to byť naozaj Boží Syn... zvedavých a falošných farizejov a saducejov zahanbila a otriasla ich svedomím...Zjavujú sa a naplňajú dávno predpovedané udalosti z proroctiev...všetko sa plní... Táto ohromná božia sila vybuchujúca ako sopka z umierajúceho Krista porazila aj prírodu,zmenila prírodné zákony...zatemnila Slnko...rozhýbala zem zemetrasením...vytrhla mrtvých z hrobov a dočasne vzkriesila...roztrhla hrubú,mocnú chrámovú oponu...Všetkým už muselo byť jasné...toto nebol len obyčajný človek...musel to byť naozaj Boží Syn...a vďaka tejto mocnej sile lásky a milosrdenstva bol zachránený aj veľký zločinec...aby získal nebo -svätý Dismas...
Meno má z neskoršej Tradície...nepíše sa priamo v evanjeliach...KC prijala aj údaje z Tradície,teda z neskoršieho obdobia...tak sa aj uvádza...
Nevymyslel,len sú to údaje z neskoršieho obdobia,ako boli napísané evanjelia...a patria do pokladu viery ...teda i Tradícia...KC prijala aj Tradíciu...protestantské cirkvi to neprijali...
V histórii je to úplne bežné...napr. o cisárovi Nerovi píšu jeho súčasníci,ktorí žili vtedy aj ho poznali a tiež píšu o ňom aj o vyše sto rokov neskoršie,podľa iných zdrojov a správ...na tom je založená celá historia...Ak poznáte Sv.Písmo na konci je uvedené,že nie je všetko v ňom opísané,čo sa udialo...je toho oveľa viac,čo nebolo v evanjeliach uvedené...ale sú staré zdroje,ktoré neskoršie opisovali to obdobie...
2 ďalších komentárov od pravda zvíťazi
Evanj. Lukáša -prolog... a evanj. Ján -záver:
25 Ale Ježiš urobil ešte veľa iného. Keby sa to všetko malo dopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.
Jn 21, 25
Tu máte biblický dôkaz priamo z evanjelia,že v známych evanjeliach je zapísaný len malý zlomok skutkov a činov Krista,čo si evanjelisti pamätali a zažili...preto aj Ján píše,že je množstvo vecí nespísaných v evanjeliách a preto sa mohli objaviť až neskôr...jednak 72 učeníkmi...alebo aj apoštolmi ešte...Preto sú aj apokryfné evanjelia a správy z neskoršieho obdobia,ktoré prinášajú ďaľšie podrobnejšie správy...hoci nie sú v kánone kníh...neznamená,že nie je v nich uvedená pravda,dodatočne...Napr. máte svoju mamu,o ktorej všetko viete...alebo boli ste preč na škole...a to vám môže povedať niekto z rodiny či suseda o vašej mame...ako žila,keď ste boli preč...a je to tiež pravda,hoci nie priamo vaša...Takto to berte...Brať za bernú mincu len čisto evanjelia...je mylné...lebo samé envanjelia hovoria,že nie je v nich opísané všetko,čo robil a konal Kristus ,že je toho oveľa viac,takže sa môže vyskytnúť nnová správa o živote Krista z neskoršieho obdobia,cez učeníkov,apoštolov,či bežných kresťanov...Protest. cikvi neuznávajú Tradíciu KC...takže neprijímajú celú pravdu...aj z Tradície...Preto aj meno zločinca Dismas...iste to nebolo jeho pravé židov. meno...ale týmto pomenovaním vstúpil do Cirk. tradície...
Ježiš robí v poslednej chvíli svoj posledný veľký zázrak....prijíma kajúcnu ľútosť zločinca na kríži...odpúšťa mu a otvára pre jeho kajúcnú dušu nebo...
Zločinec,odsúdenec na smrť...Dismas v poslednej minúte života sa kája a ľutuje...A sám Ježiš...ako Najvyšší veľkňaz mu udeľuje slávnostne absolúciu-odpustenie a rozhrešenie jeho mora hriechov, vín a zločinov...Je to prvá kanonizácia človeka cirkvi na zemi...pred chvíľou bol opľúvaný,nenávidený zločinec a teraz je svätý Dismas...Obaja zločinci po bokoch Krista sa na svojich krížoch nemohli cítiť pokojne...lebo medzi nimi umieral Spasiteľ a Boh...Mocná,božská sila vyžarovala až vybuchovala prúdom z umierajúceho Krista dookola...Dismasa obrátila a Gestas ju zavrhol...Ale tá božská sila mocne pôsobila na okolitých ľudí....rímsky vojak :musel to byť naozaj Boží Syn... zvedavých a falošných farizejov a saducejov zahanbila a otriasla ich svedomím...Zjavujú sa a naplňajú dávno predpovedané udalosti z proroctiev...všetko sa plní... Táto ohromná božia sila vybuchujúca ako sopka z umierajúceho Krista porazila aj prírodu,zmenila prírodné zákony...zatemnila Slnko...rozhýbala zem zemetrasením...vytrhla mrtvých z hrobov a dočasne vzkriesila...roztrhla hrubú,mocnú chrámovú oponu...Všetkým už muselo byť jasné...toto nebol len obyčajný človek...musel to byť naozaj Boží Syn...a vďaka tejto mocnej sile lásky a milosrdenstva bol zachránený aj veľký zločinec...aby získal nebo -svätý Dismas...