Ako podľa Pátra Pia preskočiť očistec? Úplná dôvera v Božie milosrdenstvo
Páter Pio učil, že strach z očistca je dôsledok slabého dôverovania Božej láske.
Často hovoril:
„Nedovoľ, aby tvoja duša bola unavená, aj keby si padol miliónkrát. Postav sa vždy znovu. Boh je milosrdenstvo.“
Ak duša miluje Boha dokonale a má k Nemu plnú dôveru, nemusí prejsť očistcom – lebo je už zjednotená s Božou vôľou.
-Denná svätá omša a duchovné spojenie s Kristovým utrpením
Páter Pio hovoril, že jedna omša za života má väčšiu hodnotu než mnoho omší po smrti.
Každou omšou, na ktorej sa vedome zúčastňujeme (alebo ju obetujeme), môžeme zadosťučiniť za svoje hriechy. Omša je najväčší dar – Kristova obeta, ktorá nás očisťuje už tu na zemi.
-Trpezlivé prijímanie utrpenia
Páter Pio trpel veľa: mal stigmy, bolesti, pokušenia. Učil, že utrpenie spojené s Ježišom má nesmiernu očisťujúcu moc.
„Utrpenie je minca, ktorou sa kupuje nebo.“
Ak trpezlivo a s láskou prijímaš kríže – fyzické, psychické, duchovné – môžeš nimi zadosťučiniť za svoje viny ešte počas života.
-Denné …More
Najdôležitejšie je vyznanie a ľútosť...a sľub viac nehrešiť...Ale ide o celkový duchovný stav človeka...kde je vo vzťahu k Bohu...formálne spovede bez zmeny a polepšenia náš vzťah k Bohu nezlepšia...Môže sa stať,že sa človek často spovedá a predsa ide do pekla...je to tým,že sa nepolepší,nezmení,neprestáva hrešiť,hriech berie na ľahkú váhu...kňazovi poviem a hotovo a tak dokola...Viem aj prípady,kedy spovedník-kňaz dal kajúcnikovi podmienku,že sa musí polepšiť...inak mu už nedá rozhrešenie...sú aj zvykové hriechy...ale človek sa musí polepšiť...Sv.Benedikt ako mladík,keď ušiel pred skazenosťou z Ríma do pustých sabínskych hôr a žil v jednej jaskyni ako pustovník v modlitbách a rozjímaní...Ale diabol ho neústale pokúšal proti čistote...v Ríme poznal prekrásnu dievčinu a veľmi sa mu páčila...a jej obraz mu diabol neústale predkladal do mysli aj keď sa modlil.Diabol mu aj zjavil krásnu, nahú devu v noci...ale Benedikt zjavenie prežehnal a zmizlo...Diabol ho neústale volal nazad do Ríma,aby sa vrátil k svojej tajnej láske...a užíval si rozkoše života a manželstva...Benedikt bol z toho už umorený a nešťastný...Tak v prudkom telesnom pokušení vyšiel pred svoju jaskyňu,vyzliekol sa do naha a celý sa vrhol a vyváľal v bujnej žihľave,ktorá rástla blízko jeho jaskyne...Zažil muky ohňa,všetko ho pálilo,koža mu opuchla pľuzgierami a dostal horúčky z toho...ležal ako mrtvy,kým sa zotavil...Ale pokušenie zmizlo,prehlušila ho hrozná bolesť a muky zo žihľavy...Odvtedy už mal pokoj...skrotil hriešne telo a naučil ho pôstom,nočným bdením a modlitbami poslušnosti...Pred každou spovedelnicou by mal byť aspoň batoh žihľavy a každý sa povinne vyváľať v nej...vtedy by tie pokušenia slabli a hriechy mizli...Ale to bola cesta Benedikta...bez tvrdého telesného záporu sme stále na jednom mieste...Niektoré zlá sa dajú poraziť len modlitbou a pôstom...Je veľa druhov sebazáporov,ktoré majú poraziť telo a moc vládnuť duchu...A nejde len o hriechy tela...omnoho závažnejšie sú tie hriechy vnútra...
nekde jsem slyšel že ani Padre Pio se nevyhul očistci.
No musíme sa snažiť zo všetkých síl, aby sme si ten očistec skrátili čo najviac... o tom to je!