II.„Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých“ Mt 24,11
3...ak urobí z toho pokánie. Zbožný „prorok“, ktorý je aj duchovný, predsa nebude kritizovaný pre svoj dobrý život ale preto, čo hovorí a aké to ma následky pre spoločenstvo a ak je aj pokorný, tak neutrpí jeho autorita. Veľkňazova slúžka žiadala od Petra vyznanie, či patrí k Ježišovi Mk 14, 66nn, tak by to malo byť v zdravých spoločenstvách.
1. Falošní proroci nechcú, aby sme rástli v pravom poznaní: Flp 1,9-11. Budú nás ale presviedčať, že „poznanie nadúva...“ 1 Kor 8,1. Na tomto základe poslucháči nesmú sami kriticky uvažovať, poznávať Písmo, len prijímať to, čo nám ON – prorok hovorí, bez porovnania so Slovom Pravdy. Oni vytvárajú dojem v spoločenstve, že iba oni majú právo vykladať Písmo. Ale Slovo Božie nás vyzýva, aby sme v tom pravom poznaní rástli. Taktiež Ef 4,11nn.
2. Falošní proroci nechcú, aby ich ovečky boli samostatné, ale stále závislé iba na nich: Tu nemyslím na to, žeby sa kresťania nemohli obrátiť na svojho kazateľa, kňaza, biskupa, ale tu ide o extrém: „bez nás budete zatratení, my Vám zvestujeme všetko, o ostatné sa nestarajte, stačí byť iba poslušný, modliť sa stále nové modlitby a to, čo hlásame, o iné sa nestarajte“. Ale napriek ohlasovaniu bludov? Napriek hlásaniu falošných predpovedí, vízii, proroctiev a videní? Veď takí zneužívajú poslušnosť, ako „mantru“ na to, aby kresťania nemohli odhaliť skrytú faloš, falošnú pokoru a duchovnú schizofréniu.
3. Hranie divadielka falošnej obete: falošný prorok, či jeho fanatickí chránenci, ak sú usvedčení, tak môžu začať robiť divadlo, budú sa pretvarovať, že sa stali obeťou a nespravodlivo sa im krivdí a ubližuje 2Sol 3,1-4 (2v: ...aby sme boli oslobodení od zvrátených a zlých ľudí...ἀτόπων – premrštených, zvrátených, zvláštnych, divných, čudných – čudákov) V tomto prípade sa ujmú tvrdej iniciatívy sfanatizovaní lokaji, ktorí Vás budú očierňovať, útočiť na vašu povesť, morálku, minulosť. V tomto útoku chcú za každú cenu dokázať, že práve Vy ste tí zlí. Nebudú sa vyjadrovať k meritu veci, k tej Vašej kritike, ale sa budú za každú cenu snažiť Vás zdiskreditovať, prípadne vyhodiť zo spoločenstva. Spomeňte si na Ježiša, ako ho očierňovali „si posadnutý zlým duchom“ Jn 7,20 a „hľa pažravec a pijan...“ Mt 11,19. Keď už odsúdili svätého Božieho Syna, tak na nás si určite nájdu niečo vždy. Nakoľko ochráncovia falošného proroka nebudú obhajovať Pravdu, ale osobu proroka, dostávajú sa tak isto do hriechov proti Duchu svätému, ktoré sa neodpustia ani v tomto veku ani v budúcom Mt 12,32, ak nebudú z tohto robiť verejné a skutočné pokánie!
4. Duchovná schizofrénia: falošným prorokom a bludárom, nikdy nešlo o celú Pravdu, napr. Evanjelia. Preto svoje ovce sýtia na jednej strane aj zbožnými myšlienkami a frázami, niečo citujú z Biblie, aby uspali dav a poslucháčov, na druhej strane budú hlásať bludy a naďalej burcovať ľudí víziami a výzvami, ktoré sú proti Božiemu slovu. Ale nikdy si nepriznajú chybu. To by ich kariéra „dokonalého svätca“ skončila. Pozri Gal 5,10b.
5. Ak jeden z kritikov falošného proroka je z rodiny, ktorá chodí do jeho spoločenstva: tak beda, ak sa jeden odvážlivec, čo odhaľuje bludy a falošné vízie, nájde v rodine, kde sú ostatní oddaní falošnému prorokovi. V takej rodine môžu nastať zvady, sváry, rozbroje Gal 5,20 Tit 1,10-11 Tam trpia všetci, deti a utrpí tam duchovný rast! Hádajte, na ktorú stranu sa pridá falošný prorok a jeho fanatickí lokaji? Na stranu kritika? Vôbec nie, lebo prorokovi nejde skutočne o pokoj v rodine, nejde mu o Pravdu, ide o neho, preto mu je ukradnutá takáto jednota v rodine, hoci schizofrenicky o tom básni na prednáškach. Stačia mu iba počty a desiatky, ktoré mu tie ostatné zaslepené ovce odvádzajú.
6. Falošný prorok a bludár sa nikdy nemýli a hlása falošné nádeje: Napríklad Hananiáš v Jer 28,15-17 hlásal falošnú nádej, že Boh nedopustí zničenie Jeruzalema a Izraela. Prorokova neomylnosť je klasika, ak by povedal čokoľvek, tak má na všetko výhovorky a nástroje, ako vyvrátiť pochybnosti. Pozri si Gal 5,7...pokračovanie na III...
1. Falošní proroci nechcú, aby sme rástli v pravom poznaní: Flp 1,9-11. Budú nás ale presviedčať, že „poznanie nadúva...“ 1 Kor 8,1. Na tomto základe poslucháči nesmú sami kriticky uvažovať, poznávať Písmo, len prijímať to, čo nám ON – prorok hovorí, bez porovnania so Slovom Pravdy. Oni vytvárajú dojem v spoločenstve, že iba oni majú právo vykladať Písmo. Ale Slovo Božie nás vyzýva, aby sme v tom pravom poznaní rástli. Taktiež Ef 4,11nn.
2. Falošní proroci nechcú, aby ich ovečky boli samostatné, ale stále závislé iba na nich: Tu nemyslím na to, žeby sa kresťania nemohli obrátiť na svojho kazateľa, kňaza, biskupa, ale tu ide o extrém: „bez nás budete zatratení, my Vám zvestujeme všetko, o ostatné sa nestarajte, stačí byť iba poslušný, modliť sa stále nové modlitby a to, čo hlásame, o iné sa nestarajte“. Ale napriek ohlasovaniu bludov? Napriek hlásaniu falošných predpovedí, vízii, proroctiev a videní? Veď takí zneužívajú poslušnosť, ako „mantru“ na to, aby kresťania nemohli odhaliť skrytú faloš, falošnú pokoru a duchovnú schizofréniu.
3. Hranie divadielka falošnej obete: falošný prorok, či jeho fanatickí chránenci, ak sú usvedčení, tak môžu začať robiť divadlo, budú sa pretvarovať, že sa stali obeťou a nespravodlivo sa im krivdí a ubližuje 2Sol 3,1-4 (2v: ...aby sme boli oslobodení od zvrátených a zlých ľudí...ἀτόπων – premrštených, zvrátených, zvláštnych, divných, čudných – čudákov) V tomto prípade sa ujmú tvrdej iniciatívy sfanatizovaní lokaji, ktorí Vás budú očierňovať, útočiť na vašu povesť, morálku, minulosť. V tomto útoku chcú za každú cenu dokázať, že práve Vy ste tí zlí. Nebudú sa vyjadrovať k meritu veci, k tej Vašej kritike, ale sa budú za každú cenu snažiť Vás zdiskreditovať, prípadne vyhodiť zo spoločenstva. Spomeňte si na Ježiša, ako ho očierňovali „si posadnutý zlým duchom“ Jn 7,20 a „hľa pažravec a pijan...“ Mt 11,19. Keď už odsúdili svätého Božieho Syna, tak na nás si určite nájdu niečo vždy. Nakoľko ochráncovia falošného proroka nebudú obhajovať Pravdu, ale osobu proroka, dostávajú sa tak isto do hriechov proti Duchu svätému, ktoré sa neodpustia ani v tomto veku ani v budúcom Mt 12,32, ak nebudú z tohto robiť verejné a skutočné pokánie!
4. Duchovná schizofrénia: falošným prorokom a bludárom, nikdy nešlo o celú Pravdu, napr. Evanjelia. Preto svoje ovce sýtia na jednej strane aj zbožnými myšlienkami a frázami, niečo citujú z Biblie, aby uspali dav a poslucháčov, na druhej strane budú hlásať bludy a naďalej burcovať ľudí víziami a výzvami, ktoré sú proti Božiemu slovu. Ale nikdy si nepriznajú chybu. To by ich kariéra „dokonalého svätca“ skončila. Pozri Gal 5,10b.
5. Ak jeden z kritikov falošného proroka je z rodiny, ktorá chodí do jeho spoločenstva: tak beda, ak sa jeden odvážlivec, čo odhaľuje bludy a falošné vízie, nájde v rodine, kde sú ostatní oddaní falošnému prorokovi. V takej rodine môžu nastať zvady, sváry, rozbroje Gal 5,20 Tit 1,10-11 Tam trpia všetci, deti a utrpí tam duchovný rast! Hádajte, na ktorú stranu sa pridá falošný prorok a jeho fanatickí lokaji? Na stranu kritika? Vôbec nie, lebo prorokovi nejde skutočne o pokoj v rodine, nejde mu o Pravdu, ide o neho, preto mu je ukradnutá takáto jednota v rodine, hoci schizofrenicky o tom básni na prednáškach. Stačia mu iba počty a desiatky, ktoré mu tie ostatné zaslepené ovce odvádzajú.
6. Falošný prorok a bludár sa nikdy nemýli a hlása falošné nádeje: Napríklad Hananiáš v Jer 28,15-17 hlásal falošnú nádej, že Boh nedopustí zničenie Jeruzalema a Izraela. Prorokova neomylnosť je klasika, ak by povedal čokoľvek, tak má na všetko výhovorky a nástroje, ako vyvrátiť pochybnosti. Pozri si Gal 5,7...pokračovanie na III...
