priatel František v Kolumbii.
neuvedomujuc a coraz castejsie frantiska nenazyvam papezom ale priatelom, aj ked pre mna ostava dalej papezom, predsa kazdym dnom, kazdym jeho prihovorom je blizsi mojmu srdcu, stal sa mi viac ako „iba“ namestnik Jezisa Krista.. viac ako iba ako nejaky muz v bielom kdesi daleko, v priestore aj vo viere a k tomu jedinemu co nas dvoch dovtedyd spajalo - cas ta chvila tu na zemi, sa pridalo aj priatelstvo ... papez sa mi stal priatelom lebo ostal clovekom, iba clovek obycajny co jednoznacne nesutazi v pontifikalnych pretekoch ako velmi cupito bude po smrti santo.... on nemusi take teatro ale zije iba to , do čoho ho vtedy v Buenos Aires povolal Pan do sluzby a nie sutaze
a po rokoch kedy ma vtedy na balkone vyzval k modlitbe a ja vyzvu mozno vtedy trocha lahkovazne ale vyzvu prijal, odvtedy jeho prihovory uz pre mna prestali byt monologmi, stali sa mi dovernymi rozhovormi na otazky ktore si davno kladiem, rozhovori medzi priatelmi, prosba o modlitbu priatela …Viac