Boží slovo na den 25.6. A.D.2020
Ježíš řekl svým učedníkům: „Ne každý, kdo mi říká: `Pane, Pane!', vejde do nebeského království, ale ten, kdo plní vůli mého nebeského Otce. Mnoho z nich mi řekne v ten den: `Pane, Pane, copak jsme v tvém jménu neprorokovali? A nevyháněli jsme tvým jménem zlé duchy? A nedělali jsme tvým jménem mnoho divů?' Ale tehdy jim prohlásím: Nikdy jsem vás neznal. Pryč ode mě, kdo děláte nepravosti! Každý tedy, kdo tato má slova slyší a podle nich jedná, podobá se rozvážnému muži, který si postavil dům na skále. Spadl déšť a přivalila se povodeň, přihnala se vichřice a obořila se na ten dům – ale nezřítil se, protože měl základy na skále. Každý však, kdo tato má slova slyší, ale podle nich nejedná, podobá se pošetilému muži, který si postavil dům na písku. Spadl déšť, přivalila se povodeň, přihnala se vichřice a obořila se na ten dům – i zřítil se a jeho pád byl veliký.“ Když Ježíš skončil tyto řeči, žasly zástupy nad jeho učením. Učil je totiž jako ten, kdo má moc, a ne …Více
Mila Theodora, tvoja predstava lasky k bliznemu sa mi javi ako nenavist satana. Iba ten dokaze nam ludom nahovorit, aby sme sa necpali do neba a tym zneuzivali Bozie milosrdenstvo. Ano mas pravdu, ak sa chceme "nacpat" do neba, musime vsetci robit pokanie! 2 On im odpovedal: „Myslíte si, že spomínaní Galilejčania, ktorí tak trpeli, boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania? 3 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. (Lk.13;)
Nie iba ho doporucovat a prikazovat druhym, ale ho aj sami pokorne robit.
Neprislucha mi aby som ta sudil, to je vec, ktora patri do ruk Boha, ale ako clovek, ktory miluje blizneho, ta v laske nabadam, aby si sa zacala kajat aj ty, ked uz nie za ine, aspon za to, co si navystrajala tu na Glorii.
8 Ale my, čo patríme dňu, buďme triezvi, oblečme si pancier viery a lásky a ako prilbu nádej spásy. 9 Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, 10 ktorý zomrel za nás, aby sme spolu s ním žili — či bdieme a či spíme. 11 Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte. (1Tes.5;)
Mila Thea, je mi ta naozaj uprimne luto! Ale maj na pameti, ze Jezis ta stale caka, staci iba uprimne a v pokore si priznat nase hriechy a s bolestou v srdci ich olutovat. Kym zijeme,este stale mame nadej !!!
Thea, preco vsetkych, ktori nezdielaju tvoje presvedcenie hadzes do jedneho kosa a rovnako ich nenavidis? Ja s Bezakom nemam nic spolocne a mas dojem, ze by som chcel niekoho "nacpat" do neba bez pokania?
Theodorá-Máriá Nebojis sa nazvat zvastom uprimnu prosbu o zachranu nesmrtelnych dusi pred vecnym zatratenim?
Vies, ked si svojvolne vylozime verse Pisma, vo vecsine pripadov sa stava, ze nas vyklad nas zvedie z uzkej cesty k Jezisovi. Podla tvojho chapania tohto versa, by nas vsetkych Jezis od seba odhanal, pretoze vsetci sme zhresili, teda robime nepravosti!!! On nas vsak naopak zachranil a vola k sebe.
Komu su teda urcene Jezisove slova? Nie nahodou tym, co sice prijali jeho evanielium, aj ho odusevnene a s najvecsou horlivostou kazu, ale pridali k tomu este svoju predstavu zachrany sveta? 9 Každý, kto zachádza ďalej a neostáva v Kristovom učení, nemá Boha; kto zostáva v tom učení, má aj Otca, aj Syna.(2.Jn;1) V podstate povysili svoju volu nad Volu Nebeskeho Otca a falosnymi nadejami, ze sa vsetko na dobre obrati, ked ho o to budu prosit vo svojich modlitbach, neuvedomujuc si, ze v podstate konaju proti Voli Nebeskeho Otca a proti trestu, ktory Boh zasluzene zoslal na tento svet, (pretoze sa ludia odvratili od Boha), v podobe velkeho odpadu od viery, homosexuality, juvenilnej justicie, NVO atd.
Pismo hovori: 18 Ježiš pristúpil a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi aj na zemi. 19 Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha 20 a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“(Mt;28) Alebo: 15 Povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému tvorstvu. 16 Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. Kto však neuverí, bude odsúdený.(Mk;16) Nikde v pisme sa nepise, zeby Jezis poslal apostolov zachranovat svet, naopak poslal ich zachranovat nesmrtelne duse pred vecnym zatratenim, zo sveta.
Denní liturgie (Cyklus - A)
m.liturgie.cz/misal/06mezidobi/12_04.htm
1. čtení:
Čtení z druhé knihy Královské.
Jehojachin měl osmnáct let, když se ujal vlády, a kraloval v Jeruzalémě tři měsíce. Jeho matka se jmenovala Nechušta, byla dcerou Elnatana z Jeruzaléma. Dělal všechno, co se nelíbilo Hospodinu, jak to dělal i jeho otec. V onen čas vytáhli vojáci Nabuchodonosora, babylónského krále, proti městu a město bylo obleženo. Nabuchodonosor, babylónský král, sám pak přišel k městu, když ho jeho vojáci oblehli. Tu Jehojachin, král judský, vyšel ke králi babylónskému, on i jeho matka, jeho ministři, hodnostáři, komorníci, a babylónský král je zajal v osmém roce své vlády. A jak Hospodin předpověděl, odnesl odtamtud všechny poklady domu Hospodinova i poklady domu královského a rozbil na kusy všechny zlaté nádoby, které dal zhotovit Šalomoun, král izraelský, pro Hospodinovu svatyni. Dal odvést do vyhnanství celý Jeruzalém, všechny hodnostáře, všechny zámožné lidi – vyhnanců bylo na počet deset tisíc – všechny kováře a zámečníky, nechal jen chudý lid z venkova. Odvedl do vyhnanství Jehojachina, jeho matku a jeho ženy, jeho komorníky a velmože odvedl jako vyhnance z Jeruzaléma do Babylóna. I všechny zámožné lidi, v počtu sedmi tisíc, kováře a zámečníky v počtu tisíc, všechny zdatné, bojeschopné muže. Ty přivedl král jako vyhnance do Babylóna. Babylónský král ustanovil místo Jehojachina králem jeho strýce Mattanjáha a změnil mu jméno na Sidkijáh.
2Kral 24,8-17
Žalm:
Pro slávu svého jména, Bože, vysvoboď nás!
Bože, pohané vtrhli do tvého dědictví,
poskvrnili tvůj svatý chrám,
Jeruzalém proměnili v trosky.
Dali mrtvoly tvých služebníků za pokrm nebeskému ptactvu,
těla tvých zbožných divoké zvěři.
Jejich krev vylévali jako vodu kolem Jeruzaléma,
nebylo, kdo by je pohřbil.
Jsme vydáni pohaně svých sousedů,
na potupu a výsměch svému okolí.
Jak dlouho, Hospodine? Budeš se stále hněvat?
Bude planout tvé rozhorlení jak oheň?
Nepřipomínej nám viny předků,
tvé milosrdenství ať nám pospíchá vstříc,
vždyť jsme tak zbědovaní!
Pomoz nám, Bože, náš spasiteli, pro slávu svého jména
vysvoboď nás a odpusť nám hříchy pro své jméno.
Zl 79
Evangelium:
Mt 7,21-29
Církevní kalendář:
sv. Vilém
Gulielmus, abbas Montis Virginis
25. června, připomínka
Postavení: opat, zakladatel kongregace OSB
Úmrtí: 1142
Atributy: opat, vlk
Pochází ze Savojska a z lásky ke Kristu si v mládí zvolil život poutníka a žebráka. Pohnut svatým Janem Materanským, vydal se z města Vercelli, aby s druhy zbudoval poustevnický klášter Monte Vergine. Později, pověstný duchovním učením, založil mnoho dalších pousteven a svatyní v jižní Itálii. Jako opat dožil svůj pozemský život v Guletu u Nuscum v Kampánii.
více: catholica.cz