Clicks811
Stano Kobella
1

Antikrist. Pravé požehnanie a modlitba.

Antikrist. (rozhovor Ježiša a Lazara pred 2000 rokmi)

1) Vravel LAZAR: „Pane, čo máme rozumieť pod označením Protikristus?“

2) Vravel som Ja: „Protikristus vznikne tak, že keď istí veľmi chytrí a práce sa štítiaci ľudia uvidia, že Mojej náuke pribúda stále viac a viac stúpencov a že Mojim učeníkom sa stále lepšie darí, prijmú tiež náuku. A keď sa dopočujú o znameniach, ktoré som konal a tiež o znameniach, ktoré budete vy príležitostne konať, začnú ihneď, podobne ako pohanskí mágovia, konať veľké znamenia celkom prirodzenými prostriedkami slepého kúzelníctva, ako to robievali Esejci. To zvedie ľahkoverných nakoniec tak veľmi, že preto budú považovať vás, veľmi mnohých, to znamená vašich nástupcov, za falošných učiteľov a prorokov a budú vás prenasledovať.

3. Preto si dajte dobrý pozor, aby ste od tých, ktorí prijmú evanjelium, neprijímali nič iné ako len to, čo je nevyhnutné pre život! Lebo keby zaháľači uvidia, že vám kázanie a znamenia prinášajú mnoho peňazí, tu by najprv vynaložili všetko preto, aby vás zahnali. Preto pravých prorokov možno rozpoznať od falošných prorokov najskôr podľa ich skutkov. Lebo praví proroci budú vždy kráčať v Mojej chudobe a od svojich obcí prijmú len to, čo je im nutné pre život; falošní proroci však budú konať ako farizeji - a v mnohých veciach ešte omnoho horšie - a za všetko, čo domnelo učinia obciam v Mojom mene, dajú si veľmi vysoko a draho zaplatiť a všetci ľudia ich budú považovať za svätých Božích sluhov a pod hrozbou trestu budú musieť veriť, že Boh vypočuje len ich modlitby a že s veľkou záľubou zhliadne len na ich obety. Ako však teraz stojí pre všetkých Židov tento jeden chrám, takisto antikristovia zriadia s veľkou nádherou nespočetné množstvo chrámov a budú v nich pred ľuďmi konať kúzla a obety a mať zlé zištné reči. Modliť sa však budú v cudzích jazykoch, aby ľudu vštepili vieru, že táto ich reč je najčistejšia a teda tiež Bohu najľúbivejšia.

4. Toto postačí každému, aby rozpoznal falošného proroka a rozpoznal ho od pravého. Pozdvihnú však veľký pokrik a do celého sveta budú volať: "Poďte k nám všetci; lebo tu je Kristus a tam kde sme my, je On!" Ale neverte, aj keď budú čo najhlasnejšie kričať a robiť čo najväčšie znamenia; lebo oni nie sú a nikdy neboli Mojimi učeníkmi, ale sú to zvedení učeníci Belzebuba, od ktorého tiež prijmú v močiari pri plači a škrípaní zubami svoju odplatu! Dajte si na nich pozor a konajte pokiaľ možno málo znamení, ale držte sa Slova a jeho večnej pravdy, tak zostane čistá náuka medzi mnohými ľuďmi až do konca sveta! - Teraz sa však vrátime do domu a ty, Lazar, poruč nám víno a chlieb; lebo teraz žíznim!" (tiež Matúš 24: 23-28, 7:15-29)

5. Potom sme išli do domu a Lazar dal ihneď priniesť patričné množstvo chleba a vína. Sadli sme si k stolu a posilňovali sme sa.

180. O pravom požehnaní a modlitbe.

1) Pri jedle som málo rozprával; keď však veľmi dobré víno rozviazalo učeníkom jazyky, nastalo aj v hostinci ihneď veľmi živo. Aj hostinský, ktorý spravoval pre Lazára hostinec, sa priblížil so svojou rodinou ku Mne a prosil Ma, aby som udelil jeho rodine požehnanie; bol by to najsilnejší prostriedok proti kliatbe templárov.

2) A Ja som mu povedal: „Priateľu, kde som Ja, tam je so Mnou už aj požehnanie; nič viac tu však už iste nie je potrebné! Ži len aj ty podľa náuky, ktorú som dal Mojim učeníkom a len tým dospeješ k pravému živému požehnaniu, ktoré ti najviac prospeje nielen pre tento svet, ktorý má pre každého len veľmi krátke trvanie, ale aj pre tvoju dušu, ktorá bude žiť večne! Požehnanie však, aké si ty predstavuješ, nijako neprospieva. Hľa, farizeji udeľujú rôzne požehnania a dávajú si za to platiť; komu však kedy také požehnanie nejako prospelo?! Áno, farizejovi pravdaže prospelo, ale požehnaného musela utešiť a zadovážiť mu slabé upokojenie jeho viera.

3) Ja však žehnám ľuďom v pravde len tým, že im dávam pravé životné svetlo a cez toto svetlo večný život, ak konajú podľa Mojej náuky. Všetko to určité magické žehnanie nijako neprospieva a zväčšuje len poveru ľudí. Kto však kráča v Mojej náuke a verí, že ja som ten pravý Kristus, ten môže v Mojom mene vkladať na chorého ruky a bude mu lepšie. A aj keby je chorý ďaleko a ty sa nad ním v Mojom mene modlíš a vzťahuješ k nemu ruky, bude, ak je to pre jeho spásu, uzdravený. Hľa, to je omnoho lepšie požehnanie, ako požehnanie, ktoré by si chcel mať podľa tvojej mienky odo Mňa! - Povedz Mi teraz, ako si s týmto spokojný?!“

4) Hovoril hostinský: „Ó, Pane, ďakujem ti za to; lebo už spoznávam, že čistá pravda je pre človeka najväčším požehnaním a podvod je najväčšou kliatbou. Teraz však by som rád od Teba, ó Pane, ešte počul, či modlitby kňazov nemajú u Boha žiadnu cenu a či tiež nikomu nijako nepomáhajú ani vtedy, ak niekto ide ku kňazovi vo viere v najlepšom úmysle a s mienkou, že je nehodný modliť sa k Bohu a zaplatí mu, aby sa k Bohu pomodlil za neho. Ako to podľa pravdy pojať a pochopiť?“

5) Hovoril som Ja: „Či nie je napísané: - Hľa, tento ľud Ma uctieva perami; ale jeho srdce je ďaleko odo Mňa! - Ako teda má nejako prospieť modlitba tomu, kto si ju zaplatil?! On ako veriaci sa neodvažuje modliť sa k Bohu a zaplatený kňaz sa k Bohu nemodlí a tiež sa zrejme ani nemôže modliť, pretože sám v sebe neverí v Boha. Lebo keby veril v Boha, nedal by si platiť za svoje modlitby, ale povedal by tomu, kto platí za modlitby: Každý človek - hoci by mal aj toľko hriechov, ako trávy na Zemi a piesku v mori - sa môže kajúcne a pokorne modliť k Bohu a Boh vypočuje jeho modlitbu. Moja Bohom prikázaná láska k blížnemu mi však aj bez toho ukladá za povinnosť, aby som spomínal vo svojich modlitbách všetkých ľudí a tak choď, pomodli sa sám k Bohu, čo jedine ti môže prospieť a tiež ti prospeje; lebo zaplatená modlitba je pred Bohom škaredá!“

6) Hľa, takto by musel veriaci kňaz hovoriť k tomu, kto by k nemu prišiel, aby platil za modlitbu! Pretože však kňaz sám neverí v Boha, dáva si platiť za modlitbu, ktorú s pokrytecky zbožnou tvárou mumle z knihy, pritom však na nič nemyslí a nič nechce a preto je vo všetkom klamár a podvodník. Ako sa tu môže Boh pozerať na takú modlitbu?!

7) Hovorím ti: Aj keby chcel Boh pomôcť z nejakej ťažkosti človeku, ktorý sa pre svoju domnelú nehodnosť neodvažoval ísť k Bohu, kvôli jeho pokore, potom mu však v tomto prípade celkom iste nepomôže preto, aby ho tým viac a viac oslobodzoval od jeho poverčivosti.

8) A keď vidíš chudobného, ktorý sa pre nutnú pomoc modlí k Bohu, choď a pomôž mu, ak niečo máš, aby si mu pomohol; ak však nemáš nič, potom sa tiež ty modli v sebe za neho k Bohu a Ja ti hovorím: Boh vypočuje modlitbu tvoju aj chudobného! Lebo keď sa dvaja alebo traja skutočne ku Mne modlia, potom bude ich modlitba tiež iste vždy vypočutá. Ale kvôli hlúpym a čisto svetským veciam sa nemá nikto obracať v modlitbe na Boha, lebo kvôli týmto veciam by ho Boh nevypočul; ak sa však niekto modlí za to, čo je skutočne potrebné pre život tela a pre posilnenie viery a duše, nebude mu to zadržané. - Hľa, tak sa majú podľa pravdy veci o pravej modlitbe, ktorá je tiež pravým a správnym Božím požehnaním v srdci človeka! Chápeš to?“

9) Hovoril hostinský: „Áno, Pane, to možno veľmi ľahko pochopiť, pretože to je až príliš jasná pravda; ale magické modlitby kňazov som ešte nikdy nechápal a to iste z celkom jednoduchého dôvodu, že ich nemožno ako naprostý podvod vôbec nikdy pochopiť. Ó, tí veľkí podvodníci! Akú si len dávajú námahu, aby vykresľovali ľudu ich ničotné modlitby tak, akoby tie boli podľa poriadku postupne stále účinnejšie a silnejšie podľa toho, či boli vykonané vyššími kňazmi na určitých najsvätejších miestach a akoby jednej a tej istej modlitbe, vykonanej jedným a tým istým veľkňazom - a to na najsvätejšom mieste - pribúdalo na sile a na účinku práve v tej miere, v akej miere bola zaplatená s viac librami zlata a striebra! A hľa, ľudia tomu ešte mnohonásobne pevne veria! Beda tomu, kto by ich od toho odradzoval a povedal im, že Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov nemôže mať na takej modlitbe zaľúbenie, a že by bol pritom tiež nanajvýš nespravodlivý, keby počúval len modlitby tých ľudí, ktorí môžu dať kňazom veľké peniaze za modlenie, zato však by odmietal úplne bez vypočutia a bez všetkej pomoci chudobných, ktorým to nie je možné! Ó, to by u týchto slepých bláznov celkom nič nepomohlo! Takého múdreho poučovateľa ľudu by považovali len za rúhača a hanobiteľa chrámu a ako takého by ho tiež udali v chráme, že by sa potom o neho iste veľmi skoro postarali pre celú večnosť tak, ako by si to nemohol nikto nikdy lepšie želať.

10) A, prevznešený Priateľu a božský Majstre, tu pre poctivého a vzdelaného človeka nie je miesto! Veru, tento hostinec je oveľa viac pravým Božím chrámom, ako tam dolu sieň Šalamúnova; lebo v nej nie je už nič iné ako len lož a podvod a najväčšia ľudská nenávisť! Nebol som síce už asi desať rokov v chráme - a tiež v budúcnosti sa mu budem veľmi vyhýbať! Najmenej však ma môže do chrámu priviesť nejaká slávnosť; lebo robia sa tam mimoriadne drzo tie najväčšie podvody a žiadny zákon ma pred nimi nechráni. Pri slávnostiach robia templári najväčšie neplechy bez akejkoľvek zodpovednosti akoby sa považovali za bohov; ja sa však na to nemôžem pozerať bez najväčšieho pohoršenia a preto radšej zostávam vzdialený. - Mám pravdu alebo nie?“

11) Povedal som Ja: „Celkom úplnú; lebo ty to nemôžeš zmeniť a preto je pre teba lepšie, ak zostaneš vzdialený od miesta, na ktorom sa nemôžeš dozvedieť nič dobré a pravdivé a ešte sa tam musíš ako starý pravý Žid pohoršovať. Ja som však prišiel práve preto, aby som učinil všetko, čo tu je pokrivené rovným a všetko čo je slepé a hluché vidiacim a počujúcim. Ale teraz necháme chrám, lebo jeho úplná zbytočnosť je vám až príliš dobre známa!

12) Skoro však dostaneme ešte prírastok hostí a to pravých Rimanov a Grékov. Budú tu jesť a najskôr aj prenocujú; lebo dolu v celom meste nemožno takmer nájsť hostinec a ty ako hostinský sa teda môžeš trochu pripraviť.“

13) Keď to hostinský počul, ponáhľal sa ihneď von ku svojim ľuďom a upozornil ich na to; a oni teraz dávali pozor, či prídu hostia. Keď sa však pozrel dolu k záhradnej bráne, ktorou sa muselo prejsť, aby sa prišlo na Olivovú horu, videli už vchádzať bránou dav 30 ľudí a preto sa dali rýchlo do práce, aby riadne obslúžili hostí, ktorí už skoro prídu. Miestnosť, v ktorej sme boli aj my, bola dosť veľká na to, aby mohla prichýliť okolo sto hostí. Bolo tu aj niekoľko celkom priestranných pobočných izieb, v ktorých sa celkom dobre postarali o nočný odpočinok a nikto sa nemusel obávať o dobré zaopatrenie príchodiacich cudzincov, ktorí mali so sebou vedúcu, ktorá bola v Jeruzaleme záletnicou a mnoho obcovala s cudzincami. Spoznáme ju ešte bližšie neskôr.

preložené z češtiny s pomocou nemčiny, z Velkého Evangelia Janovho. Aj dnes aktuálne.
Public domain
fero chratina neviem shares this
126