Prekvapivé zdravotné výhody fajčenia cigariet
Toto je preklad článku, originál aj s odkazmi na príslušné štúdie nájdete po kliknutí TU.Celý život som sa pohyboval na prahu závislosti od cigariet, ale moja priateľka je závislá. Je dlhoročná fajčiarka a chcel som ju vyzbrojiť všetkými informáciami, ktoré som našiel, aby som jej pomohol objektívne sa rozhodnúť, či a kedy by mala prestať fajčiť. Nižšie uvádzam súhrn niektorých neočakávaných zistení .
Aby bolo jasné, ja z toho nič nemám, ale nie som ani lekár a teda nižšie uvedené informácie neberte za radu lekára (mali by ste sa poradiť s lekárom predtým, ako urobíte niečo, čo by mohlo ovplyvniť vaše zdravie).
Z počiatku som čakal, že natrafím na usvedčujúce litánie štúdií, ktoré všetkých budú nabádať, aby od fajčenia utekali, nie otáčali sa od neho chrbtom. To, čo som namiesto toho našiel, ma dosť prekvapilo. Zdá sa, že fajčenie cigariet má určité výhody a pre ľudí s vysokým rizikom určitých ochorení je fajčenie dokonca zdraviu prospešné (najmä ak fajčia v správnom množstve a užívajú stratégie „redukcie škôd“).
Zaiste, fajčenie každoročne zabije absurdné množstvo ľudí a ak by to záviselo odo mňa, tak každý vedúci pracovník tabakového priemyslu, ktorý vedel o nebezpečenstve fajčenia (ale zatajil to alebo inak úmyselne zavádzal verejnosť), by skončil vo väzení. Väčšina z vás si je však veľmi dobre vedomá nebezpečenstva fajčenia, uvádzam vám tu niektoré zaujímavé a prekvapivé výhody spojené s fajčením.
Iróniou je, čo ma poriadne rozosmialo, že najstaršia žena (Jeanne Calmentová), v skutočnosti najdlhšie žijúci človek v dejinách (dožila sa 122 rokov a 164 dní), fajčila od svojej puberty. To doslova znamená, že fajčila vyše sto rokov.
Viem, šokujúce. Tá irónia by však nebola úplná bez jej mužského náprotivku:
Najdlhšie žijúci muž v dejinách (Shigechiyo Izumi), ktorý sa dožil neuveriteľných 120 rokov a 237 dní, bol... no, už vám to dochádza, tiež celoživotný fajčiar.
V 70-tych rokoch vláda financovala rozsiahly výskum škodlivosti fajčenia. Výsledky dodnes neprestávajú ľudí udivovať v tom, že dopad na dĺžku života nebol až taký výrazný ako sa čakalo. Ľudia, ktorí denne fajčili žili o 22% dlhšie než ich nefajčiaci rovesníci.
Zdá sa, že existuje aj niekoľko techník redukcie škôd, ktoré vyvažujú jasnú toxicitu fajčenia cigariet, od glutatiónu podávaného do žily po resveratrol.
Biodynamika fajčenia cigariet
Zaujímavosťou je, že fajčenie má stimulujúci aj deprimujúci účinok a stimulácia je o to väčšia o čo vyššia je hladina noradrenalínu.
Výskum naznačuje, že keď chcú fajčiari dosiahnuť stimulačný účinok, šlukujú krátko a rýchlo, čím dostanú do krvi len nízku hladinu nikotínu. To stimuluje nervový prenos. Keď sa chcú uvoľniť, potiahnu si hlboko, čím sa dostane do krvi vysoká hladina nikotínu, ktorá tlmí prenos nervových impulzov, čo má za následok mierny sedatívny účinok. Pri nízkych dávkach nikotín silne zosilňuje pôsobenie noradrenalínu a dopamínu v mozgu, čo spôsobuje drogový účinok typický pre psychostimulanciá. Pri vyšších dávkach nikotín zosilňuje účinok serotonínu a opiátov, čo vyvoláva upokojujúci účinok, ktorý tlmí bolesť. Nikotín je v porovnaní s väčšinou drog jedinečný, pretože jeho profil sa pri zvyšujúcich sa dávkach a užívaní mení zo stimulačného na sedatívny/utišujúci bolesť.
Bolesť sa zníži aj zvýšenou hladinou acetylcholínu a beta-endorfínov. Zvýšenou hladinou beta-endorfínov sa znižuje úzkosť a tiež predlžuje trvanie pozitívnych účinkov dopamínu, a zvyšuje citlivosť v odmeňovacích systémoch mozgu. Väčšina cigariet (vo vdychovanom dyme) obsahuje 1 až 3 miligramy nikotínu.
Zdá sa, že fajčenie znižuje riziko týchto a ďalších chorôb, rakoviny a ochorení:
Parkinsonova choroba
Súvislosť medzi fajčením a nižším výskytom Parkinsonovej choroby bola pozorovaná vo viacerých štúdiách. Analýzou dlhodobých štúdií sa zistil ochranný účinok proti Parkinsonovej chorobe u súčasných a bývalých fajčiarov oproti tým, ktorí nikdy nefajčili; riziko vzniku Parkinsonovej choroby kleslo približne o polovicu u každodenných fajčiarov (RR 0,51; 95 % CI, 0,43-0,61), a tento účinok bol výraznejší u súčasných fajčiarov, kde bolo riziko približne tretinové v porovnaní s nikdy nefajčiacimi (RR 0,35; 95 % CI, 0,26-0,47). Podobné zistenia ochranného účinku v prípade Parkinsonovej choroby boli hlásené aj z prípadovej-kontrolnej štúdie vykonanej v Japonsku.
Predpokladá sa, že najväčšiu zásluhu na tom má nikotín, ale môžu to byť aj iné chemické látky alebo zlúčeniny. Na základe údajov z rokov 2004 - 2005 môžeme teoreticky odhadnúť, že v Austrálii sa fajčením ročne predíde približne 97 úmrtiam na Parkinsonovu chorobu. Napokon, nedávny výskum tiež naznačuje, že nikotín môže zlepšiť narušené sémantické spracovanie pri Parkinsonovej chorobe a ovplyvniť sémantické spracovanie aj u zdravých starších osôb.
Štúdia preukázala ochranný účinok samotného nikotínu na neuróny v dôsledku nikotínovej aktivácie α7-nAChR a dráhy PI3K/Akt, ktorá inhibuje uvoľňovanie faktora indukujúceho apoptózu a mitochondriálnu translokáciu, uvoľňovanie cytochrómu c a aktiváciu kaspázy 3.
VIDEO: Pivo a fajčenie sú tak trochu zdraviu prospešné
Preeklampsia (hypertenzia v tehotenstve)
Táto časť pravdepodobne najviac zaujme ženy, ktoré zvažujú tehotenstvo, a stojí to za to zamyslieť sa nad tým.
Preeklampsia je potenciálne závažný stav v tehotenstve, pri ktorom sa u matky vyvíja vysoký krvný tlak, zadržiavanie tekutín a abnormálna funkcia obličiek. Fajčiarky majú menšiu pravdepodobnosť vzniku preeklampsie ako nefajčiarky; nedávny výskum poukazuje na vplyv fajčenia na pomer rozpustnej fms-podobnej tyrozínkinázy-1 (sFlt-1) a placentárneho rastového faktora (PlGF) ako na jednu z možných ciest, avšak mechanizmus, ktorým dochádza k pozorovaným ochranným účinkom, nie je ešte dostatočne objasnený.
Nikotín znižuje pravdepodobnosť vzniku preeklampsie a atopických ochorení, ako je alergická astma. Pravdepodobným mechanizmom účinku v týchto prípadoch môže byť nikotín pôsobiaci ako protizápalová látka a zasahujúci do procesu ochorenia súvisiaceho so zápalom, keďže nikotín má vazokonstrikčné účinky (zužuje cievy).
Skúmali sa teratogénne vlastnosti nikotínu. Podľa štúdie vykonanej na približne 77-tisíc tehotných žien v Dánsku sa zistilo, že ženy, ktoré používali nikotínové žuvačky a náplasti v ranom štádiu tehotenstva hrozilo vyššie riziko narodenia detí s vrodenými chybami. Štúdia ukázala, že ženy, ktoré používali nikotínovú substitučnú liečbu počas prvých 12 týždňov tehotenstva, mali o 60 % vyššie riziko narodenia detí s vrodenými chybami v porovnaní s nefajčiarkami.
Hoci 60 % je desivé číslo, mali by sme sa najprv zamyslieť nad tým, koľkým percentám z tých 77-tisíc žien, ktoré neboli vystavené nikotínu, sa narodili postihnuté deti... bolo by ich veľmi málo... práve tento počet by ste zvýšili o 60 %, čo je stále desivé, ale nie hrôzostrašné.
Užívanie tabaku u tehotných žien je tiež spojené so zvýšeným výskytom ADHD. Deti narodené matkám, ktoré užívali tabak, mali dvaapolkrát vyššiu pravdepodobnosť, že im bude diagnostikované ADHD. Froelich odhadol, že „za každé vystavenie vyšším hladinám olova a prenatálnemu tabaku pribudlo v USA o 500 000 dodatočných prípadov detí s ADHD“.
V štúdii, ktorá využívala údaje zo švédskej matriky o viac ako 600 000 pôrodoch, sa skúmal vplyv fajčenia tabaku a cigariet na riziko preeklampsie a to, či zmeny tabakových návykov počas tehotenstva ovplyvňujú riziko vzniku preeklampsie pri normálnom termíne pôrodu. Oproti nefajčiarkam došlo u ľahkých fajčiarok k zníženiu rizika o jednu tretinu (OR 0,66; 95 % CI, 0,61-0,71) a u silných fajčiarok k zníženiu rizika o polovicu (OR 0,51; 95 % CI, 0,44-0,58), pričom OR bolo nižšie u preeklampsie s normálnym termínom pôrodu než u predčasných. Štúdia zistila, že pravdepodobnými zložkami s ochranným účinkom proti preeklampsii sú v cigaretovom dyme skôr produkty spaľovania tabaku než nikotín, a ďalej dospela k záveru, že najväčší vplyv na prevenciu vzniku preeklampsie má podľa všetkého fajčenie uprostred a v závere tehotenstva, a nie na jeho začiatku. Hlavný lekár Amerického úradu pre zdravotníctvo skonštatoval, že „znížené riziko preeklampsie u fajčiarok v porovnaní s nefajčiarkami neprevažuje nad nepriaznivými následkami, ktoré môžu byť dôsledkom prenatálneho fajčenia. Tieto závery podčiarkujú zistenia z nedávnej kanadskej prípadovej a kontrolnej štúdie, kde sa napriek (nevýznamnému) zníženiu rizika preeklampsie pretrvávajúce fajčenie spájalo aj s desaťnásobným zvýšením rizika nízkej pôrodnej hmotnosti (OR 10,2; 95 % CI, 2,49-41,8) a štvornásobným zvýšením rizika predčasného pôrodu (OR 3,59; 95 % CI, 1,06-12,1).
Ochorenie pečene
Tí, ktorí sú ohrození primárnou sklerotizujúcou cholangitídou (PSCH), by sa mali možno vykašľať na dávky pšenice a siahnuť po najbližšej cigarete. Samozrejme, žartujem. V Nórsku, Dánsku a Švédsku je PSC hlavnou príčinou transplantácií pečene. Nová štúdia, ktorej sa zúčastnilo 500 pacientov s PSC, ukázala, že fajčenie cigariet významne chráni pred týmto ochorením:
Kognitívne výhody
Tu uvediem niektoré výraznejšie nebezpečenstvá a prínosy fajčenia pre kognitívne funkcie človeka:
Nikotín rôzne vplýva na náladu. Je predovšetkým stimulantom aj relaxantom. V prvom rade spôsobí, že pečeň začne uvoľňovať glukózu a nadobličky adrenalín, čo vyvolá stimuláciu. Užívatelia uvádzajú pocity uvoľnenia, zostreného vnímania, pokoja a bdelosti. Ako každý stimulant môže veľmi zriedkavo spôsobiť často nepríjemný neuropsychiatrický účinok akatízie. Znížením chuti do jedla a zvýšením metabolizmu môžu niektorí fajčiari v dôsledku toho schudnúť.
β-karbolíny (BC), prítomné v tabakovom dyme, majú tiež neočakávaný stimulačný účinok na dopaminergné neuróny a pôsobia ako kognitívne zosilňovače, zvyšujú hladiny dopamínu v hipokampálnej formácii a zvyšujú synaptickú proliferáciu.
Pri fajčení cigarety sa krv bohatá na nikotín dostane z pľúc do mozgu v priebehu siedmich sekúnd a okamžite stimuluje uvoľňovanie mnohých chemických prenášačov, ako sú acetylcholín, noradrenalín, adrenalín, vazopresín, histamín, arginín, serotonín, dopamín, autokrinné látky a beta-endorfín. Toto uvoľňovanie neurotransmiterov a hormónov je zodpovedné za väčšinu účinkov nikotínu.
Štúdie naznačujú, že nikotín môže pomôcť dospelým, ktorí trpia autozomálnou dominantnou nočnou epilepsiou frontálneho laloku. Rovnaké oblasti, ktoré pri tejto forme epilepsie spôsobujú záchvaty, spracúvajú aj nikotín v mozgu.
Štúdie naznačujú súvislosť medzi fajčením a schizofréniou, pričom podiel fajčiacich schizofrenických pacientov sa odhaduje na 75 %. Hoci povaha tejto súvislosti zostáva nejasná, tvrdí sa, že zvýšená miera fajčenia pri schizofrénii môže byť spôsobená snahou o samoliečbu nikotínom. Iný výskum zistil, že mierne závislým nikotín pomáha, ale nie veľmi závislým.
Výskum Zdravotného strediska Dukeovej univerzity zistil, že nikotín môže zlepšiť príznaky depresie. Zdá sa, že nikotín zlepšuje príznaky ADHD. Niektoré štúdie sa zamerali na prínosy liečby nikotínom u dospelých s ADHD.
Zatiaľ čo akútny/prvotný príjem nikotínu aktivizuje nikotínove receptory, chronické užívanie nízkych dávok nikotínu vedie k znecitliveniu nikotínových receptorov (v dôsledku vzniku tolerancie) a vedie k antidepresívnemu účinku, pričom výskumy preukázali, že náplasti s nízkou dávkou nikotínu sú účinnou liečbou hlavnej depresívnej poruchy u nefajčiarov.
Nikotín (vo forme žuvačky alebo transdermálnej náplasti) sa skúmal ako pokusná liečba OCD (Obsedantno-kompulzívna porucha). Malé štúdie vykazujú určitý úspech, a to aj v prípadoch, u ktorých inakšie liečba nezaberá.
Metaanalýza výskumu účinkov nikotínu a fajčenia na výkonnosť človeka zistila pozitívne účinky nikotínu alebo fajčenia na šesť oblastí: (I) jemnú motoriku, (II) presné upriamenie pozornosti, (III) reakčný čas (RT), (IV) orientačnú pozornosť - RT, (V) presnosť krátkodobej epizodickej pamäte a (VI) krátkodobú pamäť - RT (rozsah veľkosti účinku = 0,16 až 0,44). Existujú dôkazy, že nikotín môže stimulovať okamžité a trvalé zlepšenie krátkodobej pamäte, že nikotínove náhrady u fajčiarov zabraňujú zhoršeniu kognitívnych funkcií prostredníctvom priameho farmakologického účinku na aktivitu mozgových neurónov a že nikotín môže zlepšiť perspektívnu pamäť (znovuzískanie a uskutočnenie predtým zašifrovaného úmyslu).
VIDEO: Christianitas - Je hříšné pít alkohol a kouřit tabák?
Nikotínová biomechanika
V menších dávkach (telo z bežnej cigarety absorbuje približne 1mg nikotínu) pôsobí táto látka na cicavce ako stimulant, zatiaľ čo vysoké dávky (500-1000 mg) môžu byť škodlivé. Tento stimulačný účinok je pravdepodobne hlavným faktorom, ktorý prispieva k vzniku závislosti od fajčenia tabaku. Podľa Amerického združenia pre srdcové choroby je závislosť od nikotínu historicky jednou z najťažšie prekonateľných závislostí, pričom farmakologické a behaviorálne charakteristiky, ktoré určujú závislosť od tabaku, sú podobné tým, ktoré určujú závislosť od heroínu a kokaínu. Obsah nikotínu v cigaretách populárnych amerických značiek sa v priebehu rokov pomaly zvyšoval a v jednej štúdii sa zistilo, že v rokoch 1998 až 2005 sa obsah nikotínu zvyšoval v priemere o 1,78 % ročne. Zistilo sa to pri všetkých hlavných kategóriách cigariet na trhu.
Použitie v medicíne
Hoci účinnosť na úrovni populácie nebola preukázaná, primárnym terapeutickým využitím nikotínu je liečba závislosti od nikotínu s cieľom odstrániť fajčenie a jeho škodlivé účinky na zdravie. Kontrolované hladiny nikotínu sa pacientom podávajú prostredníctvom žuvačiek, dermálnych náplastí, pastiliek, elektronických/náhradných cigariet alebo nosových sprejov v snahe zbaviť ich závislosti.
Štúdie napríklad naznačujú, že fajčiari potrebujú menej často opakované revaskularizácie po perkutánnej koronárnej intervencii(PKI). Veľakrát bolo dokázané, že riziko vzniku ulceróznej kolitídy je u fajčiarov menšie v závislosti od dávky (Teda čím viac cigariet fajčia, tým menšie je riziko jej vzniku). Ak však osoba prestane fajčiť, účinok zanikne. Zdá sa, že fajčenie tiež zasahuje do rozvoja Kaposiho sarkómu u HIV pozitívnych pacientov.
Ukázalo sa, že tabakový dym obsahuje zlúčeniny schopné inhibovať monoaminooxidázu [to robí hlavne Selegilín], ktorá je zodpovedná za degradáciu dopamínu v ľudskom mozgu. Keď je dopamín štiepený MAO-B, tvoria sa neurotoxické vedľajšie produkty, ktoré môžu prispieť k vzniku Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby.
Súvislosť medzi fajčením a zápalovým ochorením čriev je pevne daná, ale naďalej zostáva zdrojom nejasností medzi pacientmi aj lekármi. Je negatívne spájané s Crohnovou chorobou, ale pozitívne s ulceróznou kolitídou. Okrem toho má opačný vplyv na klinický priebeh týchto dvoch ochorení s prínosom pri ulceróznej kolitíde, ale škodlivým účinkom pri Crohnovej chorobe.