csk.news

Duch Pavla VI. je falošný duch a ako všetci falošní duchovia je nevedomky krutý

V roku 1970 napísal belgický filozof Marcel De Corte (+1994), ktorý vyučoval na univerzite v Liège, list francúzskemu vydavateľovi Jeanovi Madiranovi (+2013) o Novus Ordo

- "Priznám sa, že som bol dlhý čas klamaný Pavlom VI. Myslel som si, že sa snaží zachovať to podstatné".

- V dejinách však neexistuje príklad podvodníka, ktorý by sa nakoniec neodhalil.

- "Ako sa Pavol VI. opovážil vyhlasovať, že neexistuje žiadna 'nová omša', že 'nič sa nezmenilo', že 'všetko je ako predtým', keď zo svätej omše, ktorú si s láskou ctilo toľko svätých, nezostalo nič alebo takmer nič?"

- De Corte pripomína, že "odborníci" určení na prácu na Novus Ordo ho opakovane označili za "liturgickú revolúciu".

- Cituje ženu, ktorá po asistencii pri prvom Novus Ordo povedala: "Už na tom nie je nič katolícke".

- Počas Novus Ordo De Corte píše: "Starostlivo si zakrývam uši voskom. Skrývam sa v zadnej časti kostola za závesom, ktorý zhustím tak, že si sadnem na najnižšiu stoličku, akú nájdem. Svätú omšu čítam v misáli, ktorý mi dala moja svätá matka po tom, ako sa predchádzajúci, ktorý mi dala, roztrhal na kusy".

- "Čítam napodobňovanie Krista v latinčine počas blábolov, ktoré sa teraz vydávajú za kázeň."

- "Nútim kňaza, ktorý rozdáva sväté prijímanie do rúk "oviec", ktoré si má udomácniť, aby mi ho dal pri zábradlí, kde kľačím."

- Kardinál Ottaviani určite nie je sám, kto si myslí, že Pavol VI. sa svojimi slovami a skutkami "nápadne odkláňa od katolíckej teológie svätej omše".

- "Pavol VI. je človek plný protirečení".

- "Je to človek, ktorý vo svojom 'Kréde Božieho ľudu' veľkolepo a tradične vyzdvihuje svätú omšu, ale v Eucharistii, ktorú vnucuje katolíckemu kresťanstvu, ju bagatelizuje."

- "Je to človek, ktorý sa stará o to, aby bol odsúdený Holandský katechizmus, ale ktorý toleruje šírenie dogmatických omylov, ktoré obsahuje."

- "Toto je muž, ktorý vyhlasuje Máriu za Matku Cirkvi, ale ktorý dovoľuje nespočetným klerikom všetkých hodností poškvrňovať čistotu jej mena."

- "Toto je muž, ktorý sa modlí v chráme svätého Petra a v slobodomurárskej komnate reflexie v OSN."

- "Toto je muž, ktorý poskytuje audienciu dvom herečkám zámerne a provokatívne oblečeným v minisukniach, ale potom sa vyjadruje proti rastúcej vlne sexualizácie vo svete."

- Toto je muž, ktorý protestantskému pastorovi Boegnerovi hovorí, že katolíci "nie sú dostatočne zrelí" na antikoncepciu pomocou "tabletiek", ale ktorý vydáva Humanæ vitæ, pričom umožňuje, aby ho spochybňovali celé biskupské konferencie".

- "Je to človek, ktorý vyhlasuje, že zákon o kňazskom celibáte nebude nikdy zrušený, ale dovoľuje ho donekonečna spochybňovať, zatiaľ čo kňazom, ktorí sa chcú ženiť, to uľahčuje."

- "Je to človek, ktorý zakazuje prijímanie na ruku, ale dovoľuje ho, dokonca niektorým kostolom na základe osobitného indultu povoľuje, aby sväté hostie rozdávali laici."

- Toto je muž, ktorý ľutuje "sebazničenie Cirkvi", ale hoci je jej hlavou a predstaveným, nerobí nič, aby ho zastavil.

- Toto je muž, ktorý vydáva Nota prævia o svojich právomociach ako pápež, ale dovolí, aby ju na Rímskej synode zamietli ako zastaranú a odsunuli do zabudnutia.

- Podľa De Corteho by to mohlo byť aj tak, že Pavol VI. "vie, čo chce", a že rozpory, ktoré vykazuje, sú len tie, na ktoré "muž činu, hnaný cieľom, ktorý chce dosiahnuť, narazí na ceste a ani v najmenšom si z toho nerobí ťažkú hlavu, unesený silou svojej ambície".

- Ako každý skúsený politik aj Pavol VI. vie, že je možné zjednotiť ľudí so zásadne odlišnými "filozofickými a náboženskými názormi", a preto "môžeme v blízkej budúcnosti očakávať ďalšie prejavy pápežského ekumenického pôsobenia podľa vzoru politického manévrovania".

- De Corte sa domnieva, že obe interpretácie správania Pavla VI. možno spojiť: slabý človek utekajúci pred svojou slabosťou, "jasne zameraný na svet a metamorfózy, ktoré z neho vyplývajú a ktoré ovplyvňujú jeho konanie v ňom".

- Eucharistia Novus Ordo je "ako permanentná revolúcia, ktorá oslovuje všetkých mladých ľudí a dospelých, ktorí ešte neprešli krízou puberty, pretože skrýva rozpory, ktoré nedokážu prekonať práve preto, že tieto rozpory sú ich neoddeliteľnou súčasťou".

- "Človek, ktorý sa snaží utiecť pred sebou samým prostredníctvom zmeny, nikdy nedobehne, napriek svojmu niekedy až komickému úsiliu".

- John H. Knox poznamenal (National Review, 21. októbra 1969): "Nikdy nebolo a pravdepodobne ani nebude pápeža, ktorý by sa tak veľmi snažil vyhovieť liberálom a ktorý by tak úprimne zdieľal mnohé z ich názorov".

- "Spomeňme si na jeho [Pavla VI.] nadšenú podporu čínskej mládeže, ktorú Mao mobilizoval v 'kultúrnej revolúcii'!"

- Pavol VI. neustále vidí veci inak, ako sú; jeho myseľ je falošná a ako všetky falošné mysle je podvedome krutá.

- "Zatiaľ čo kontemplatívny človek je jemný, človek činu, ktorý podobne ako Pavol VI. vidí cieľ svojho konania cez snovú optiku, je nemilosrdný voči úbohým dušiam z mäsa a kostí, ktoré nevidí, alebo ak ich vidí, považuje ich za prekážky".

- "To vysvetľuje nepružnosť charakteru Pavla VI., ktorá sa zdá byť v rozpore s jeho neschopnosťou riadiť Cirkev".

- "Človek činu je takmer vždy neľudský, ale keď sa pohybuje v milenárskej a duchovne triumfálnej atmosfére, človek sa musí báť. Pavol VI. bude postupovať vpred bez toho, aby sa obzeral späť, a rozdrví všetok odpor".

Preklad umelej inteligencie

71,5 tis.
Laco Bajzo

To sú tí pokonciloví "svätí" z neviestky antikrista.

Josef Bob

youtube.com/watch?v=xdkgyTxujac

Josef Bob

napsal @Vladimír Iľjič Lenin @Vladimír Iľjič Lenin

Papežský kazatel...........
Vskutku zaujímavá vízia kontinuity: v dejinách Cirkvi podľa Cantalamessu zrejme tkvie akási „drobná“ diera – 1600 rokov (!), ktorá oddeľuje jednu „skutočnú liturgiu“ zo začiatku cirkevných dejín, od druhej „skutočnej liturgie“ z roku 1969. Medzitým je 1600 rokov liturgického blúdenia a omylov? To všetko odobrené pápežmi a koncilmi? Pozoruhodné

Josef Bob

Dohnal jejich product

Josef Bob

pěkně jsi orámovala tů podobiznu

Medinilla . Flamenco

Žel tento dokument: Papežský kazatel
Dokazuje, že mše DVK je ta, ke které se
vrací církev po 1600 letech, kdy byla
kontiunita s prvotními církvemi přerušena.

Tak je to vážení starožitníci.