Svätá smrť sv. Jozefa podľa Anny Kataríny Emmerichovej
Keď sa blížil čas Ježišovho verejného účinkovania, videla som ho stále viac osamelého a v meditácii. V tom čase, keď mal Ježiš tridsať rokov, začal sv. Jozef chorľavieť.Videla som Ježiša a Pannu Máriu často s ním. Panna Mária sedávala na zemi pri jeho posteli alebo na nízkej stoličke, ktorá slúžila aj ako stôl.
Zriedkakedy som ich videla jesť, ale keď sa chceli najesť, vždy priniesli nejaké občerstvenie aj k posteli sv. Jozefa. Boli to tri biele, podlhovasté kúsky chleba štvorcového tvaru hrubé asi ako dva prsty, ktoré ležali vedľa seba na malom tanieri. A videla som aj trocha ovocia v miske. Dali mu niečo vypiť z hrnčeka.
Keď sv. Jozef zomrel, Panna Mária sedela pri čele postele a držala ho v náručí. Ježiš stál tesne pri nej blízko Jozefovej hrude.
Celá miestnosť bola plná svetla a anjelov.
Po jeho smrti mu ruky prekrížili cez prsia, zabalili od hlavy až po nohy do bielej plachty, položili do úzkej rakvy a umiestnili do nádhernej hrobky, ktorú im daroval istý dobrý človek.
Sv. Jozef musel zomrieť pred Pánom, pretože by nemohol zniesť Jeho ukrižovanie. Bol príliš jemný, veľmi miloval Ježiša. Počas života veľmi trpel kvôli prenasledovaniu, ktoré jeho zverenec skusoval zo strany Židov.
Videla som, že len pár mužov šlo za rakvou spolu s Ježišom a Pannou Máriou. Ale videla som aj, ako ho sprevádzali anjeli a celý sprievod bol obklopený svetlom.
Ostatky sv. Jozefa potom odviezli kresťania do Betlehema a tam ho pochovali. Zdá sa mi, že ho stále vidím, ako tam leží neporušené.“
Hovorí, že niekde hlboko v Betleheme je pochované telo viac ako dvetisícročného muža. Je stále neporušené a akoby zamrznuté v čase. Toto telo patrí svätému Jozefovi – manželovi Panne Márie a pestúnovi Ježiša Krista.
Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová:
Pochovávanie mrtvých.
Neporušené tela svätých